, meniny oslavuje: , zajtra má meniny:

Úvod | Textová verzia | Mapa stránky | Videa o Medzeve (aj pre nepočujúcich)

Športové akcie

11.05.2013 - Výstup na Stolicu

Dnešné jarné kilometre absolvujeme výstupom na Stolicu (1477 m n. m.), ktorá je najvyšším vrchom Stolických vrchov a aj Slovenského rudohoria. V počte piati a jeden hosť začíname v rázovitej obci Rejdová po žltej do sedla Olochova jama (1085 m n. m.). Kráčame až na koniec zástavby a vchádzame na lúku bez ďalšieho značenia. Pokračujeme priamym smerom a prichádzame k tabuli náučného chodníka. Ďalšie značenie nachádzame podľa mapky na tabuli a stúpaním pokračujeme po žltej. Pohodovo kráčame chodníkom, ktorý ide po vrstevnici, až do sedla Olochova jama (1080 m n. m.). Počasie máme ako na objednávku. Tu si doprajeme prestávku. Je tu sklad drevnej guľatiny, ktorá sa ponúka, aby sme si posadali a doplnili vydané kalórie. Odtiaľ pokračujeme po zelenej cez Grúň (1197 m n. m.) na Stolicu. Hôľny vrchol bol povestný kruhovým výhľadom, teraz je čiastočne zarastený a výhľad je miestami obmedzený. Tu končí diaľková turistická trasa Rudná magistrála, ktorá začína v Zlatých Moravciach. Aby sme niečo videli, prechádzame na otvorené priestranstvo. Na severe vidíme Kráľovu Hoľu s Vysokými Tatrami, ale muráňska strana je v slabom opare, tak toho veľa nevidíme. Vraciame sa trocha okľukou na zelenú a schádzame späť do sedla Olochova jama. Trochu meníme trasu a namiesto do Brdárky, vraciame sa do Rejdovej. Tu končíme dnešné jarné kilometre.

27.04.2013 - Medzev – Kloptaň – Medzev

Aj keď začíname v Medzeve, skutočný začiatok je vo Vyšnom Medzeve pred kostolom pri fontáne. Je nás sedemnásť skobistov, traja hostia z Egreša a havkáč Kubo. Vydávame sa po žltej značke, ktorú na vyšnom konci opúšťame. Pokračujeme chodníkom vľavo popri kaplnke a o chvíľu vstupujeme do lesa. Neznačeným chodníkom stúpame až na drevosklad pod Strážnym vrchom (774 m n. m.). Miestami prekonávame polom a kľučkujeme medzi porastom. Cestou sa Kubo osviežuje v barine, ktorá je na chodníku. Chvíľu si pohovie, otriasie sa a pokračuje ďalej. Na drevosklade oddychujeme. Tu už pokračujeme po žltej a asi za hodinku sme na Trohanke (969 m n. m.). Počasie nám praje, usadáme, vyťahujeme zásoby, konzumujeme a kocháme sa jarnou prírodou. Hrebeňovkou po červenej pokračujeme na Kloptaň. Cestou prekonávame polámane stromy a v tienistom poraste aj snehové polia. Pod Kloptaňou na slnečnej čistinke naberáme sily pre výstup na vrchol. Konečne sme na Kloptani (1153 m n. m.). Slnečná obloha nám spríjemňuje posedenie pod vyhliadkovou vežou. Vybaľujeme, čo máme v batohoch, zapisujeme sa do vrcholovej knihy a relaxujeme. Je opar a tak Tatry spoznávame iba podľa bielej snehovej pokrývky. Kráľovu hoľu nevidíme. Kubo si tiež hovie a spokojne nás pozoruje. Po čase sa spúšťame hrebeňom a pokračujeme na Zbojnícku skalu, kde tradične posedíme a obdivujeme okolitú krajinu. Strmé klesanie k chate Zbojnícka skala (Sadilenkova chata) dá zabrať našim kĺbom. Sme radi, keď si môžeme oddýchnuť pred záverom dnešnej túry pri chate. Je tu pohoda a aj pitná voda. Ešte netušíme, čo nás čaká. Oddýchnutí opúšťame priestor pri chate a pohodovým chodníkom sa spúšťame k Medzevu. Opäť máme v ceste pováľané stromy, ktoré obchádzame a hľadáme chodník. Tu sa chvíľu zdržíme, ale opäť sme na značenom chodníku a v pohode pokračujeme do cieľa. Niečo po 18. hodine sme v Medzeve. Bola to pekná, ale náročná, najme kvôli polomom, celodenná túra. Unavení na tele, ale spokojní na duši, lebo tak je to po turistike v peknej prírode.