, meniny oslavuje: , zajtra má meniny:

Úvod | Textová verzia | Mapa stránky | Videa o Medzeve (aj pre nepočujúcich)

Šport a kultúra

Pripravované športové a kultúrne akcie

 

Kultúra v meste

Kultúra hovoreného a spievaného slova, divadlo a hudba

Je to oblasť, v ktorej sa nám pravdepodobne nepodarí ponoriť hlbšie do histórie, ako je prostriedok 19. storočia. Od polovice 19. storočia vznikali a pracovali v Medzeve mnohé spolky. Vznik a aktivita týchto spolkov po celý čas ich existencie závisela od nadšenia a zanietenia najaktívnejších členov a od štedrosti zámožných rodín v Medzeve. Možno práve preto tieto spolky fungovali veľmi dobre a aktívne a dnes žasneme nad tým, čo všetko títo ľudia dokázali vykonať a zorganizovať.

Do dnešných dní nám zostali stopy po týchto spolkoch:

  • Kirchenverein (cirkevný spolok)
  • Feuerwehrverein (hasičský)
  •  Frauenverein (ženský)
  • Kasinoverein (kasínový)
  • Theatergruppe (divadelný)
  • Musikverein (hudobný)
  • Sängerverein (spevácky)

Tieto spolky poukazujú na rozvinutý dobový spoločenský a kultúrny život. Mnohé z nich organizovali s účasťou spevu, hudby alebo tanca. Organizovali na pomerne vysokej úrovni bankety, bály, koncerty a dobročinné podujatia. Najmä v druhej polovici 19. storočia mali takéto podujatia prevažne maďarskú kultúrnu orientáciu.

Divadlo

Medzev mal v minulosti vlastné stále ochotnícke divadlo. Najstarším doteraz objaveným dokladom je pozvánka na divadelné predstavenie na deň 18. august 1861. Hrala sa hra s názvom „Ein Zimmer zu zwei Betten“.

Repertoár súboru tvorili aj spevohry a operety.

V období od 1920 do 1938 došlo v Medzeve k revitalizácii nemeckého ochotníckeho divadla. Najdôležitejšie:

V roku 1922 harla nemecká ochotnícka mládež (Alois Gedeon, Keiml, Mathias Pöhm atď.) nemecké veselohry „Der Müde Theodor“ a „Die Spanische Fliege“.

1925  – Nemecké ochotnícke divadlo (študenti, miestni chlapci a dievčatá). Hrali nemecké veselohry na javisku „Trachtér“ s tanečnou zábavou.

1926 – Ochotníci hrajú „Die lustigen Vagabunden“ a „Die Verlobung in der Kirche“ a majú plnú sálu.

1931 – Gejza Kurzweil (Karsay) – vianočná hra „Die Geschichte der Geburt Jesus Christus“

1932 – K stému výročiu úmrtia J. W. Goetheho usporiadali študenti galapredstavenie Goetheho diel.

1934 – Skupina kamarátov (Filkorn, K. Wagner, G. Schwarz a ďalších 8 mladých ľudí) pestuje na sále nemeckú kultúru.

1935 – Na podnet farára Kornela Knppela hrali v Grunte (v dome troch rádových sestier) mládež krátke nemecké scénky s kresťanskou tématikou.

V roku 1930 – 1938 nacvičili ochotníci pod umeleckým vedením Lujzy TrebunyovejGustávVlaszlovicsa viaceré operety od F. Lehára a iných skladateľov. Tieto predstavenia mali na tú dobu veľmi dobrú výpravu, o ktorú sa postarala hlavne p. Edita Pöhmová, vydatá Góčová. Táto pani vypožičiavala dokonca svoju osobnú garderóbu, nábytok a šperky.

Vojnové  roky prerušili činnosť súboru a po vojne sa túto činnosť už nepodarilo v plnej miere obnoviť.

Pokračovaním divadelnej tradície boli koncom 50. a začiatkom 60. rokov estrády. Hlavným aktérom týchto humorných vystúpení bol pán Rudolf SchusterRudolf Schmer, pani Horňáková, pán Strišovský.

Učitelia Základnej školy pod vedením Jána Weisa a Ladislava Krajňáka nacvičovali „Učiteľské estrády. Humornými scénkami so spevom a hudobným doprovodom zabávali divákov v Medzeve a širokom okolí.

Pokračovateľom divadelnej tradície bolo aj bábkové divadlo. Pán Ladislav Krajňák založil v 60.   rokoch detský súbor, ktorý predstaveniami svojich inscenácií zabával deti a dospelých v celom okolí. Po odchode pána Krajňáka prevzala štafetový kolík bábkarskeho šéfa pani Viktória Jakúbeková.

Iskrou nádeje pre znovuoživenie divadelníckej tradície je skupina ochotníkov sústredená okolo pána Gerharda Ballascha. Aj keď je ich domovským prístavom Vyšný Medzev, môžeme ich považovať za pokračovateľov ochotníckeho divadla zo starých čias.

Dychovka Medzevčanka

Aj keď je to isté, že dychovka v Medzeve existovala aj v 19. storočí, nezachovali sa o tom takmer žiadne doklady. Jedinou stopou je fotografia z roku 1899. Začiatkom 20. storočia bola dychová hudba úzku spätá s hasičským zborom. Ďalšie fakty o dychovke necháme s radosťou porozprávať tomu, kto je v Medzeve najpovolanejší o dychovej hudbe hovoriť. Nech sa páči – pán Mgr. František Kuruc.

V r. 1924 sa zišlo 14 nadšencov, vyznávačov dychovej hudby,pozbierali staré nástroje z hasičskej dychovky a začali cvičiť. Od toho roku sa datuje vznik robotníckej dychovej hudby v Medzeve. Po štyroch rokoch usilovnej práce sa vedenia hudby ujal Ján Majcher. Časom sa dychovka stáva neodmysliteľnou súčasťou verejných podujatí nielen v Medzeve, ale i v jeho okolí: Smolníku, Štóse, Jasove, Moldave nad Bodvou, Poproči i Rudníku. Väčšina členov dychovky počas 2. svetovej vojny bojovala proti fašizmu, preto súbor činnosť prerušil. V r. 1945 z pôvodného počtu hudobníkov ostala len malá skupina, ktorej vedenia sa ujal jeden zo zakladajúcich členov dychovky pán Šimon Ballasch. Svojou hudobnou produkciou i občianskymi postojmi bola dychovka vždy tam, kde sa oslavovali výsledky dobrej práce.  V januári 1969 preberá  vedenie medzevskej dychovej hudby učiteľ miestnej ZŠ p. MgrFrantišek Kuruc, A práve za toto obdobie dosiahla  dychovka najväčší rozmach. Pravidelne sa zúčastňovala okresných, krajských a celoslovenských prehliadok a festivalov dychových hudieb. Z nich si odniesla množstvo vzácnych ocenení: bola vyznamenaná titulom „Vzorný kolektív ZUČ“, zlatou plaketou Osvetového ústavu v Bratislave. Melódie medzevského dychového orchestra zneli aj v zahraničí: účinkoval v Maďarsku, Nemecku, Bulharsku, Zakarpatskej oblasti Sovietskeho zväzu. Repertoár dychového telesa je široký, okrem tradičných skladieb pre dychovú hudbu hrá aj skladby s prvkami jazzu, swingu i súčasnej populárnej  hudby. Interpretuje tiež skladby pre sólové nástroje, ako je krídlovka, trúbky, pozaun, tuba – čo sa často v orchestroch nestáva. Zo svojho repertoáru najlepšie skladby nahrala na CD nosiče, ktoré čakajú na svoj krst. Orchester počas svojej existencie mal niekoľko pomenovaní. Dnes sa volá DYCHOVÁ HUDBA MEDZEVČANKA. K úspešnému napredovaniu a v pomoci dvíhať latku vyššie patrí v neposlednom rade hmotné zabezpečenie, za ktoré členovia orchestra a jeho kapelník ďakujú mestskému zastupiteľstvu, primátorke mesta a kultúrnemu stredisku v Medzeve.

MgrKuruc František

umelecký vedúci dirigent

Od roku 2010 je súbor bez pána Kuruca, jeho vedenie prevzal pán Roman Maďar a jeho produkciu môžu Medzevčania a návštevníci mesta počuť a vidieť pri obradoch a slávnostiach konaných v meste.

Spevokol

Zbory účinkujúce pri cirkevných obradoch a verejných udalostiach boli v Medzeve určite už v dávnych časoch a založenie „Sengerverein“ (Speváckeho spolku) bolo pokračovaním týchto aktivít. Konkrétne údaje sa zachovali z medzivojnového obdobia, keď nemecké hnutie Wandervogelbewegung organizovalo aj v Medzeve okrem vychádzok do prírody aj skupiny mladých ľudí, ktorí spievali (nemecké ľudové piesne).

Po roku 1948 boli chrámové zbory považované vtedajšou novou mocou za problémové subjekty. Zbor sa schádzal striedavo u pani Edity Bodenlosovej, u pani Lujzy Trebunyovej a u pani Oľgy Eibenovej, aby mimo dosahu bdelého oka strážcov nových poriadkov nacvičovali piesne, ktorými obohacovali cirkevné obrady. Niektoré členky tohto súboru súčasne pôsobili aj v Zbore pre občianske záležitosti, ktorý zabezpečoval kultúrnu stránku verejných občianskych obradov.

V roku 1963 založila pani Lýdia Grentznerová v Základnej škole detský spevácky zbor Radosť. Tento zbor fungoval nepretržite až do jej odchodu zo školy v roku 1996 a prešli ním stovky detí. Svoje umenie prezentovali pri rôznych verejných vystúpeniach a na súťažiach. V krajských súťažiach získali 6 krát druhé miesto a 3 krát prvé miest. V celoslovenských súťažiach získali 2 krát prvé miesto. Ocenení z okresných súťaží získali také množstvo, že nie každý je schopný ich spočítať. Po pani Grentznerovej na nejaký čas prevzala štafetu vedenia detského spevokolu Základná umelecká škola, dnes žiaľ už tento súbor neexistuje.

V roku 1969 založila pani Hermína Jalčová  Deutscherkulturverband – tanečný a spevácky spolok, ktorý pôsobil 2 roky.

V roku 1987 založila pani Lýdia Grentznerová ženský spevácky zbor. Ten pôsobil do roku 1992, keď sa presunulo ťažisko aktivít do nového telesa, súboru Goldseifenchor.

Už na pôde Karpatskonemeckého spolku vzniklo v roku 1989 ďalšie teleso – miešaný zbor Goldseifen. Jeho spoluzakladateľkou a dlhoročnou dirigentkou bola pani Lýdia Grentznerová. Tá viedla zbor celých 10 rokov. Od roku 1998 prevzal dirigent a hudobník Peter Hartmann zo Štósu vedenie spolku „Goldseifen“. Koncom roka 2007 po nahratí prvého CD „Volkslieder aus Metzenseifen und Umgebung“ (13 piesní) musel pre chorobu odstúpiť. „Goldseifen“ prevzala  predsedníčka miestnej organizácie KDV Mgr. Vilma Bröstlová. Súbor funguje dodnes a od svojho založenia sa zúčastňuje na verejných podujatiach spolku a mesta a vystupuje aj v zahraničí.

A bola to zase pani Lýdia Grentznerová, ktorá založila v roku 1992 ženský spevácky zbor Cecilky, ktorý dodnes vedie. Tento zbor sa zameriava na sakrálnu hudbu a vystupuje na bohoslužbách v Medzeve a okolí.

Nemecký zmiešaný zbor pod vedením Dionýza Turkyňáka a kantorky Terézie Benedigovej, ktorý svojim spevom oživujú nedeľné omše v nemeckom jazyku.

V roku 2012 vznikol vďaka aktivite Lýdie Grentznerovej nový spevokol – Melodie.

Meno pani Lýdie Grentznerovej je v tejto stati tak frekventované a jej osobný podiel na existencii a vysokej úrovni zborového spevu v Medzeve je tak dominantný, že z vďaky k nej by sa po medzevsky mal zborový spev volať Lýdia Grentznerová.

Spevokol Melodie

 

Spevokol Cecilky

 

Spevokol Goldseifen pri Karpatskonemeckom spolku

 

Tanečná hudba

Tanečná hudba je kultúrny žáner, ktorého konzumentmi je oveľa viac ľudí, ako je to u divadla alebo zborového spevu. V dnešných časoch, keď sa nielen mladí ľudia radi nechávajú zabávať cez elektronické médiá svetovými hviezdami a nikto iný nie je dobrý, nám môžu byť príkladom naši dedovia, ktorí tieto nedosiahnuteľné hviezdy pre svoju zábavu nepotrebovali. Im stačila dobrá nálada a skupina šikovných miestnych hudobníkov, ktorí presne vedeli, čo majú zahrať, aby sa rozprúdila zábava. Tieto skupiny majú v Medzeve svoju tradíciu a históriu. O dianí pred rokom 1935 máme len indície z literatúry a od pamätníkov. Na konci 19. a začiatku 20. storočia v Medzeve údajne pôsobila Jancsiho banda – cigánska kapela. Meno primáša Jancsiho (pravdepodobne Polák Ján) sa znovu objavuje v polovici 30. rokov. Je takmer isté, že nešlo o tú istú osobu, ale o menovcov. Z toho obdobia spomínajú pamätníci ďalšieho primáša – Józsiho a údajne tu pôsobil aj veľký cimbalový orchester. V spomienkach sa objavuje aj primáš Pali (možno Pali Szikor), údajne pôsobiaci v dvadsiatych rokoch.

Prvá doložená informácia je z roku 1935, je to fotografia skupiny FTP. Žiaľ mená hudobníkov sa nezachovali.

V roku 1939 vzniklo zoskupenie TSO – Tradoma salon orchester. Toto zoskupenie hralo vtedajšiu modernú tanečnú hudbu a vydržalo 3 roky, do roku 1942. Zloženie kapely: Gedeon Gašpaar (Schendla), Frölich Adolf, Čolák Štefan, Glosner Gejza, Nižník Georg, Schürger Hanes (Žuka), Kundt Theis, Stefani Michal, Schürger Josef, Göbl Hanes, Glosner Georg, Freimann Josef.

V roku 1948 jadro bývalej TSO a noví členovia vytvorili orchester Heideröslein. S malými  personálnymi obmenami vydržal tento orchester v aktívnej činnosti do roku 1965. Pôvodné zloženie: Schürger Hanes (Žuka), Nižník Georg, Čolák Stefan, Freimann Josef, Polák Gejza.

 

Bratia Freimannovci v roku 1972 zakladajú rodinnú skupinu. S občasným hosťovaním ďalších hráčov táto skupina hrala príležitostne až do toku 1992. Pôvodné zloženie: Freimann Lórant, Freimann Edo, Freimann Ďusi, Buček Juraj, Tohol Pavol, Mezenský Ladislav.

 

V povojnovom období si našli priestor pre svoju produkciu ďalší medzevskí primáši, Rigó Gyusia Jozef Kompuš.  Ich umenie robilo radosť nielen Medzevčanom, ale poznali ich v širokom okolí, dokonca hrali aj v Maďarsku.

Podarilo sa zachovať v pamäti mená členov bandy, ktorí spolu hrali:

Rigó Gyusi – primáš / husle, Jozef Kompuš – primáš / husle, Ondrej Horváth – husle, basa / manažer, Gejza Polák – basa, Ján Horváth – cimbal, Ján Gaňo – husle / kontra, Ján Gaňo (druhý) – husle / kontra, Koloman Polák – husle, basa, Ondrej Polák – husle, František Pokuta – spev, Jozef Bugy – harmonika.

Téma cigánska muzika v Medzeve by vystačila na celú obsiahlu kapitolu. Môžeme spomenúť niekoľkých: Jána Poláka, ktorý sprevádzal na vystúpeniach aj maďarskú speváčku Kovács Apolóniu, Gejzu Poláka, ktorý hudbu údajne aj vyučoval, huslistku Annu Tulejovú, skupinu Erikaband so Zoltánom Klempárom a Ivanom Horvátom a skupinu Jak s Achácom Kompušom (Ákoš)Romanom KlempáromŠanim RybáromLadislavom Rigóom a Jánom Lévaim.

 

Admirál - Od roku 1962 do roku 1964 účinkovala skupina zatiaľ bez mena pod dáždnikom ZO ROH Základnej školy hlavne pri učiteľských estrádach v Medzeve a okolitých obciach, na spoločenských podujatiach a tanečných zábavách. Zloženie skupiny bolo:

Lýdia Grenzerová – klavír

Alexander Schmield – trúbka

Martin(?) Pindroch – saxofón

Rudolf Kovárik – bicie, gitara

V roku 1964 sa v  skupine zmenila časť účinkujúcich. Už pod menom Admirál naďalej obohacovala spoločenské podujatia svojou produkciou. V tom čase v skupine pôsobili:

Milan Sitár – klávesy, akordeón

Tibor Sohler – gitara

Ladislav Hiľovský – saxofón, klarinet, tenor

Juraj Štark – saxofón, alt

Rudolf Kovarik – bicie

Od roku 1965 sa zmenilo ťažisko pôsobenia skupiny a čiastočne aj jej zloženie. V zložení:

Milan Sitár – akordeón, klávesy

Tibor Sohler – gitara

Rudolf Kovarik – bicie

Neskôr hrala skupina vo vtedajšom „Klube mladých“ (v mieste terajšej pekárne) na tzv. Čajoch o piatej, o rok presunula do „kaviarne“ na starej sále. V tom čase hrávali so skupinou aj hostia: Júĺius Demeter – gitara, husle a pani Eva Eibenová – spev.

V roku 1966 sa ku skupine pridali ďalší stáli členovia:

Ladislav Hiľovský – saxofón, klarinet, spev

Štefan Kövér – basgitara, spev

a neskôr ako speváčka Alica Gabošová.

Ako hosť často vystupoval so skupinou Slavomír Benko.

V tomto zložení skupina vystupovala až do svojho zániku v roku 1973 v reštaurácii Baník v Poproči.

 

Sedemdesiate a osemdesiate roky boli kráľmi svadobných hostín, ale aj tanečných zábav v Medzeve a okolí Smoliari. Skupina vznikla asi v roku 1972 a hrala do roku 1989. Zloženie Kaleta František, Mertoš Jozef, Stanislav Rudňanský, Michal Mrozek a Viktor Horváth vydržalo do roku 1982, potom nahradil Michala Mrozeka a Viktora Horvátha Peter Hartmann.

 

Hudobná skupina GAMA(Autor Miro Juhár):

Prvé zloženie skupiny GAMA v roku 1976 bolo Miro Juhár, Ivo Džudži, Volfi Roob, Jozef Melikant,  Milan Schmer. Skúšali sa u Róberta Gedeona, deda Gerharda Štefaniho. Na aparatúru išli vtedy všetky peniaze. Po tvrdej drine začali hrávať na Hačave. Po čase sa na poste bass gitaristu objavil Laco Kocák. Začali hrať aj po maďarsky výbornú muziku od Omegy ,Bergendy, Illes, ale aj dobre maďarské čardáše.

V roku 1979 vznikla nová formácia skupiny GAMA.Frontman skupiny Miro Juhár –sólová gitara, spev, Tibor Kolesár/Vrabec/gitara ,Buček Juraj/Jedlička/ bass gitara, Cehlár Marian bicie nástroje. Hrávali sme v PT v Grunde,na akciách organizovaných Strojsmaltom, ale aj na tanečných zábavách a svadbách v Medzeve a aj v širokom okolí. Táto formácia zvládala aj náročnejšiu muziku s trojhlasným spevov. Hrávala Olympik, Michala Davida, Katapult, Dalibora Jandu , Smokie, Beatles, Deep Purple, Mira Žbirku. Po odchode bubeníka Mariana Cehlára a bass gitaristu Jura Bučeka skupina prijala nových členov. Na basu hral muzikant z Moldavy Vili Baščur, cigán, ako on hovoril, s veľkým srdcom a 100% hudobným sluchom, saxofóny hral Laco Hiľovský z Poproča a na miesto bicích zasadol Miro Juhár. V tomto zložení skupina aj zanikla v roku 1991.

 

Šuby-duby – v rokoch 1976 – 1978 partia mladých ľudí vytvorila v Grunte najprv len pre vlastné potešenie skupinu, ktorá hrávala veselé ľudové pesničky a folk. Tento koníček a postupne prerástol do verejných vystúpení v Šenku Grunt, kam sa chodila mládež k skupine Šuby – duby zabávať.

Muzikantov skupiny Šuby – duby tvorili:

  • Ivan Varga (Jankal) – harmonika
  • Fero Antl(Kaspé)   -  trubka
  • Olajoš Jozef – gitara
  • Flegner Milan - bicie

Šuby – duby bola V tomto čase  nositeľom folklórnych tradícií, organizovali fašiangy a iné tradičné podujatia. Členmi Šuby – duby boli okrem hudobníkov aj: Ivan Rudo, Ján Romanov (Bulgár), Michal Schürger (Kapa), Viktor Gedeon (Katrul), Richard Revický, Ján Schürger (Cekat), Miro Zvirinský (Mara), Erika a Heda Benedikové,  Mária Migašová, Jolana Bröstlová, Milena Hrubá. Až vek a povinnosti súvisiace s dospelosťou postupne ukončili aktivity Šuby – duby – zaujímavého a v dobrom slova význame ojedinelého fenoménu svojej doby.

 

Plus Hudobná skupina Plus bola mládežnícka skupina, ktorá vznikla v roku 1983. Pôsobila do roku 1986 v Medzeve a okolí. Pôsobila v zložení:

Ľuboš Kovarik – klávesy

Július Freimann – sólová gitara, spev

Juraj Antl – basová gitara

Gerhard Schmotzer – bicie, spev

Vladimír Vitkovský – doprovodná gitara, spev

 

Fabianka a Tiffany  V prvých rokoch svojej existencie hrávala skupina na rodinných oslavách. Potom dostala ponuku na usporiadanie prvého plesu lesníkov. Mestský podnik lesov poskytol sponzorskú výpomoc  na dokúpenie hudobnej aparatúry skupiny  vo výške 25 000 Sk. Protihodnota bol záväzok, že odohrajú akcie usporiadané MsPL Medzeve. Každý si uvedomoval, že je to veľký záväzok. Prvý ples sa uskutočnil 17.2.1996 s veľkým ohlasom. Ďalšie akcie sa konali 15.2.1997 Lesnícky ples, 7.2.1998 Lesnícky ples, 13.2.1999 Lesnícky ples a aj na zábavách a rôznych svadbách. Od roku 1999 skupina úzko spolupracovala s mladšou skupinou Amaisen až do ukončenie aktívnej činnosti v roku 2001. Aktívni členovia  tejto hudobnej skupiny vytvorili nové hudobné teleso pod názvom Tiffany.

Obsadenie skupiny

V prvých začiatkoch srdce kapely bol bubeník GabrielBučko, ktorý do prevádzal skupinu aj spevom. Po ukončení účinkovania prevzal bubeníka ĽubomírFabian, zaskakoval ho JarkoSchuster so skupiny Ameisen.

Bass gitara ,doprovod gitara a spev  obsadil VladimírFabian pri zaskakovaní Peter KlempárPeterIvan so skupiny Ameisen.

Doprovod gitara a spev technik ErichFabian.

Sólo gitara, hlavný spev a moderátor  MarekRusnák, autor názvu skupiny.

Na klávesové nástroje  zo začiatku ozdobovala HenrietaAntlová , mužské obsadenie MartinČervenák, zaskakoval pán ErvinSorgerMilanSchmidl  a IvanJán so skupiny Ameisen.

Ameisen – hudobná skupina, ktorá vznikla v roku 1995 s prispením Karpatskonemeckého spolku,  Skupina hrala na zábavách a doprevádzala folklórny tanečný súbor. Ako doprovodná skupina tanečného súboru vystupovali a na stretnutiach v Chmelnici a v Rátke (Maďarsko). Skupina hrala v zložení: Laco Schuster – basová gitara, Janko Ivan – klávesy, Jaro Schuster – bicie, Peter Barna – gitara. Neskôr vystriedal pri basovej gitare Laca Schustera Peter Ivan a pribudol gitarista Ján Kozák. Skupina skončila svoju činnosť v roku 2000. Skupina Ameisen je jedným z príkladov, že činnosť Karpatskonemeckého spolku môže byť príťažlivá aj pre mladú generáciu.

Bonmot - vznik: 2005

členovia: Róbert Schmiedl, Tomáš Viszlay, Slavomír Flaška, Peter Berec (2008 – 2009), Alex Bistika (2008 – 2009). Kapela začala svoju činnosť v roku 2005 v pôvodnom troj člennom zložení (Schmiedl, Viszlay, Flaška) v ktorom vystupuje do dnes.

Bonmot hrá hudbu v pop-rockovom štýle, v jej repertoári je cez 20 vlastných autorských piesní. Najznámejšou je Rozprávka.

Kino

Údaje o kine v Medzeve sme získali zo spomienok pani Viktórie Schmiedtovej:

V roku 1923 odkúpili moji starí rodičia Ján Pöhm Otil a Agnesa Pöhmová, rodená Göblová na Dolnej ulici typický medzevský dom aj so záhradou a maštaľami.

Ako prvé začali stavať budovu kina. Prvý názov kina bol Manta, pozdejšie Erika. Po roku 1945 sa premenovalo na Fatra. V rokoch 1955 – 1960 bolo prestavané a premenované na kino Kozmonaut. Tak sa kino volalo až do jeho zániku v roku 1993. Kino bolo na začiatku bez zvuku – nemé, hral tam gramofón. Bolo to jediné kino v širokom okolí. Zvuk dostalo kino v roku 1936. Premietali Ján Weisz starší, pán Pozer, Oto Grolmus, Ján Bröstl (Džony) a iní. Zamestnancami kina boli aj Margaréta Gedeonová, Magdaléna Kaletová, Anton Hrubý a samozrejme maskot kina Ondrej Böhm (Plüta)

Po roku 1945 bol celý objekt prevedený do vlastníctva štátu. Prvý správca bol Jozef Kitka. Po ňom viedol kino František Kaleta. Poslední majitelia, ktorí získali budovu späť kúpou boli Vikta a Karči. Účastníci slávnostného otvorenia dostali malé občerstvenie, na ktoré sa dlho spomínalo (obložené žemle, niečo silné, jablkové víno a limonáda z vlastnej sodovkárne).

Neskôr bol ku kinu dostavaný hotel Pöhm, ktorý po roku 1945 spravoval František Slivka.

Dnes nám z kina zostala len schátraná budova, romantické spomienky pamätníkov a jeden z dvojice posledných premietacích prístrojov, ktorý bol premiestnený do Múzea kinematografie rodiny Schusterovej.

Archív

 

 

 

Šport v meste

Telesná kultúra a šport - história

Telesná kultúra a šport patrili vždy k hodnotám, ktoré si obyvateľstvo Medzeva osvojilo a využívalo k obohateniu svojho života a k rozvoju telesných a duševných síl. Nebolo to jednoduché, vždy každá aktivita sa zrodila spontánne v tom ktorom období.

Samotná telesná kultúra vychádzala v medzevských podmienkach z toho, že tu žili ľudia, ktorí sa zaoberali kovoroľníctvom, baníctvom, garbiarstvom, uhliarstvom, drevorubačstvom a chovateľstvom zvierat.

To všetko malo vplyv na tú skutočnosť, že voľného času, najmä u dospelého obyvateľstva bolo veľmi málo a aj to len v nedeľu a vo sviatočné dni. To charakterizovalo celé generácie, ktoré tu žili po stáročia. Prvé poznatky a záznamy o telesnej kultúre a športe sa zachovali ústne ale aj písomne z obdobia začiatku 20. Storočia a to len malé fragmenty bez komplexnej dokumentácie či záznamov.

Organizovaná telesná aktivita časovo zapadá do obdobia vzniku Československa. Prvé poznatky nás upriamujú na detské loptové hry, najmä futbal.

Futbal

O materiálnom vybavení sa hovoriť nedá, lebo to čo bolo potrebné k športovaniu si obyvateľstvo zhotovovalo samo. Lopta bola zhotovená z prasacích žalúdkov alebo mechúra, resp. handier. Ihrisko nemalo svoje stále miesto. Okolité obce nás v prvých počiatkoch predbehli. Ich organizovaná telesná činnosť už podľa pravidiel (tie dali svet Angličania) započala v období 1899 – 1919.

Podľa dostupných prameňov organizovaná telesná kultúra a šport začali v Medzeve v roku 1921. Prvé poznatky sa však zachovali ešte z roku 1920. Do roku 1924 účinkovali športovci ako Spartakovi skauti (Čerkéci) i ako členovia Roth – športu. Od roku 1929 vyvíjali činnosť v jednotách proletárskej telovýchovy.

Podľa dostupnej fotodokumentácie pri prvých začiatkoch mimo zakladateľov bratov Spoločníkovcov Júliusa a Mateja to boli ďalší Medzevčania  Gedeon Ondrej st. (Andrásbácsi), Schmiedt Siegfried (Ilka) Bodenlos Šimon, Dr. Siebert Rudolf (farár) a  ďalší (Fotodokumentácia je zverejnená v brožúrach, ktoré boli vydané k 80., 85. a 90. výročiu futbalu v Medzeve).

Na fotografiách znázornené mužstvá z roku 1921 hrali na regulárnom ihrisku v Štóskej ulici nad krížom po pravej strane.

Medzi dvoma svetovými vojnami sa futbal aktivizoval, všetko bolo podmienené ihriskami. Najaktívnejší športovci boli v Grunte. Tí si na košele našili písmená GDČ, čo znamenalo Grundi Čapat. Najobľúbenejšie ihrisko bolo na  „Flachbartovej lúke“ , dnešná  Aljaška . Hralo sa aj inde, ako napríklad na Krečmene, cez ktoré ihrisko viedol chodník so Šugova. Neskôr sa hralo na Rosrücku (Konský chrbát).  V tridsiaty ch rokoch sa ihrisko zriadilo na terajšej Kováčskej ulici, vyššie nad továrňou pri kríži.

Nastúpila už nová generácia hráčov Koch Ferdinand (Nándorbácsi), Koci Ľudovít, Šárog Alfréd, Hodermarský Franto, Schwartz Francz,  Starke  Annas, Schürger Jozef (Meleka), Majcher (z Vyšného Medzeva), Pöhm Ján (Kaki Hanes), Grečko (poštmajster) a ďalší.

Po 2. Svetovej vojne ihrisko už bolo pod Medzevom, medzi železničnou traťou a riekou Bodva. Došlo k registrácii hráčov a založeniu  futbalového klubu na čele ktorého stál majiteľ Píly, ktorý nechal celé ihrisko aj oplotiť. Začali sa organizované súťaže, naši hrali 1. Triedu a ich súpermi boli košickí poštári, Makabi Košice a ďalšie družstvá spoza Sorožky a okolia Rožňavy.

V tom čase mužstvo hralo v zložení: Tomasch Jozef (Glüné), Cérer Ernest a Ladislav (zo Štósu), Schmiedl Michal (Mitschukala), Viravec Gabriel, Pačaj Ondrej, Ing. Schmiedl Karol, Benedik Ondrej (Trušé), Schürger Ján (Žuka), Tomasch Gustáv, Kačeňák Július, Bröstl Eugen (Mölna) Schuster Michal a Róbert, Göbl – Bukoveca, Gedeon Gejza, Schürger Viliam, Baffi Ján a Nohavička Ján (fotodokumentácia v brožúrach).

Rozvoju futbalu prospelo to, že na oplotenom ihrisku sa vybudovala budova, v ktorej boli šatne pre hráčov, rozhodcov a sklad náradia a náčinia. V 50. – tych rokoch sa patrónom a sponzorom stal Geologický prieskum. Z jeho radov vzišiel aj nový predseda už TJ Baník pán Anton Štark, ktorému ako organizátori pomáhali Ing. Karol Schmiedl, Gabriel Viravec, Ľudovít Bröstl, Rudolf Deutsch, Ferdinand Koch (ako hospodár), František Klein, Sohler Jozef, Tischler Ján, bratia Bartfaiovci Jani a Pišta, František Hagara i ďalší.

Zánikom, likvidáciou Geologického prieskumu prešla starostlivosť o futbalový klub na Strojsmalt a vedením bol poverený Ing. Viktor Jevický, riaditeľ POU Medzev. V tom období už prebiehala pravidelná súťaž od okresných po krajské a celoštátne. Začalo sa okresom a postupne sa muži prepracovali do Košicko – gemerskej skupiny. TJ sa premenovala na Spartak Medzev, tento názov si zachoval klub až doposiaľ. Mužstvo začali trénovať kvalifikovaní tréneri, väčšinou z Košíc. Najvýznamnejší bol Árpád Regecký (Árpibácsi), ktorý doniesol družstvo až do I. A triedy Košického kraja (dnes je to V. liga).  Okrem domácich hráčov za mužstvo mužov hrali aj zamestnanci Strojsmaltu z Poproča a Drienovca. Zaujímavým faktom je, že za vtedajšie mužstvo spolu hrali piati Schmiedtovci a traja Schmiedlovci. Toto obdobie starší funkcionári ale aj fanúšikovia nazvali obdobie zlatých chlapcov, pretože mužstvo rok čo rok postupovalo  do vyšších súťaží Košického kraja. Ozdobou bolo víťazstvo v Slovenskom pohári, ktorý sa hral na úrovni kraja. Spoločensky bolo najcennejšie priateľské stretnutie s ligovým družstvom VSS Košice, za ktoré hrali aj reprezentanti ČSR (Anton Švajlen – 2. Miesto na OH v Tokiu, Tibor Tóth, Štraus Ján, Kánaši Július). Vzájomné stretnutie sa skončilo doma 1 : 4 a v Košiciach  6 : 3. Treba podotknúť, že v tom čase medzevskí hokejisti hrali krajskú súťaž a až na jednotlivcov hrali tí istí aj futbal. Tak ako v obciach v okolí mal aj v Medzeve futbal stúpajúcu i klesajúcu tendenciu.

Nedostatok hráčov, finančné problémy, zmeny v štruktúrach súťaží  priniesli i pády až na samé dno. Tak tomu bolo aj v Medzeve. V zlom období pomocnú ruku poskytol pán Schmiedl Ondrej, ktorý oživil futbal vo Vyšnom Medzeve v TJ Iskra.  Kečé, ako ho volali, patril k najlepším stredopoliarom v histórii Medzeva a bol to on, ktorý prichýlil hráčov Spartaka. Túto nepriaznivú situáciu riešil mestský národný výbor, ktorý poveril funkciou predsedu a trénera v jednej osobe učiteľa telesnej výchovy na základnej škole pána Rudolfa Kovarika. Autorita učiteľa prispela ku konsolidácii pomerov, rozvoju tréningového procesu a a značné oživenie mužstiev od dorastu, žiakov a mužov v okresných súťažiach. To už bolo v období, keď hráči i diváci sa tešili z nového futbalového stánku za kúpaliskom s regulárnou a kvalitnou hracou plochou, diváckymi sedadlami, oddrenážované s prívodom vody pre polievanie. Pribudla aj cvičná hracia plocha pre možnosti tréningového procesu, lebo mesto už malo na stálo prihlásené tri mužstvá v pravidelných súťažiach. Náročnosť súťaží už v okresnom meradle a postupne až v kraji, vo všetkých kategóriách si vyžadovalo osobitnú starostlivosť o mládež. Výbory futbalového klubu Spartak Medzev pod vedením p. Ing. Štefana Murcka a neskôr p. Maroša Čierneho vytvorili optimálne podmienky pre pravidelnú činnosť. Postupne sa všetky družstvá usadili v krajských súťažiach. Historický postup bol zaznamenaný v roku 2009/2010, keď muži postúpili z V. ligy do IV. Ligy skupiny Juh VSFZ. Tento historický úspech reprezentuje nie len športovcov ale celé mesto Medzev v Košickom kraji. Skvelými športovými výkonmi bol tento úspech potvrdený aj v ďalších rokoch.

Celý priebeh účinkovania jednotlivých družstiev zachytáva štatisticky, ale aj dokumentaristicky Kronika MFK Spartak Medzev, ktorú založil  a viedol od roku 2001 tajomník MFK p. Ing. Viktor Jevický.

Veľkú zásluhu na tomto úspechu má bezosporu Mestské zastupiteľstvo, ktoré finančne pokrýva základné potreby existencie klubu. Osobitne cenný je vzťah primátorky, p. JUDr. Valérie Flachbartovej, ktorá je naklonená rozvoju športu v Medzeve. Svedčia o tom skutočnosti, že sa doriešili vlastnícke vzťahy na pozemkoch, ktoré využívajú športovci i snaha o vybudovanie tribúny, ktorá ešte do dotvoreniu športového areálu chýba.

Dominanciu v športe v meste mal a bude mať futbal, ktorý sa týždeň čo týždeň prihovára verejnosti športovými výkonmi.

Popri tomto fenoméne nemôžeme obísť aj ďalšie telovýchovné a športové činnosti, ktoré sa realizovali v kratších, či dlhších časových obdobiach.

Bežecký klub

Bežecký klub Spartak Medzev

Bežecký klub Spartak Medzev vznikol v roku 2009 ako dobrovoľné a nezávislé združenie priaznivcov vytrvalostného behu z Medzeva a jeho okolia.

BK Spartak Medzev každoročne organizuje Hámornícky polmaratón a jeho členovia sa pravidelne zúčastňujú bežeckých podujatí na Slovensku, aj v zahraničí. Svojou činnosťou podporuje rozvoj športu a zdravého spôsobu života.

Viac na: www.bkspartakmedzev.sk

Hokej

Popri futbale najdlhšie prežil ľadový hokej, ktorý mal  veľmi úspešných hráčov a dlhé roky hral prvoradú úlohu v krajských súťažiach. Náročnosť na financie i absencia kvalitnej ľadovej plochy znamenali predčasný koniec tohto športu v Medzeve. Všetko sa odvíjalo od možnosti vybudovania umelej ľadovej plochy. Veľa sa preto urobilo ale záver bol nelichotivý. Nepochopením okresných a miestnych funkcionárov už dodaný materiál pre umelú ľadovú plochu sa odpredal do Revúcej (prevádzkuje až doposiaľ) s odôvodnením, že ho nebude mať kto prevádzkovať. Za každou činnosťou stoja ľudia, žiaľ v tomto prípade po veľkej snahe predsedu hokejového oddielu  p. Ing. V. Jevického sa miestni vzdali toho, čo ešte neurobili, čo bolo a je na škodu mesta a jeho obyvateľstva. Hokejisti svoj stánok mali niekoľko rokov na prírodnom klzisku POU, kde sa odohrali aj veľké majstrovské zápasy, o ktoré bol nevšedný záujem športových fanúšikov. Medzi tými, ktorí si vyskúšali ľadovú plochu v Medzeve boli aj bývalí úspešní reprezentanti ČSR (Jiří Holeček). Za družstvo mesta štartoval aj p. Ing. Rudolf Schuster (bývalý prezident), ktorý ako prvý strieľal príklepom, čo sa stalo pohromou brankárov. Hokejisti nedostatok ľadovej plochy v priebehu roka nahradzovali tréningmi na umelom ľade ZŠ v Košiciach, často v nočných hodinách.

Okrem futbalu a hokeja sa v 60 – 80 tych rokoch minulého storočia rozvíjala hádzaná, volejbal, stolný tenis, kolky, alpské a bežecké lyžovanie, šachy, karty, turistika, atletika, športový rybolov,  motoristický šport, karate, taekwon do, kynológia a hokejbal.

Z uvedených športov najväčší rozmach zaznamenala hádzaná.

KST Skoba

 

Kúpalisko

1975 – výstavba kúpaliska, napojenie na vodu z potoka

1989 – 1990 rekonštrukcia zahrňujúca pripojenie na vodovod a zriadenie spŕch, renováciu bazéna

2002 – rekonštrukcia bazéna, obnovenie hydroizolácií

2010 – kompletná rekonštrukcia celého areálu a bazéna

Do roku 2010 prevádzkovalo kúpalisko mesto, od roku 2010 je kúpalisko prenajaté, prevádzkovateľ, spoločnosť PROGRES, s.r.o. Košice, aj vďaka svojim investíciam vytvoril veľmi pekný športovo – rekreačný areál, ktorý slúži obyvateľom a návštevníkom mesta pre ich radosť.

Kapacita kúpaliska je cca 500 osôb.

Ponuka zariadenia: - bufety so širokým výberom chutných jedál a príjemným personálom, detské ihrisko, VIP zóna pri bazéne (100 lehátok so slnečníkmi), wifi, večerné kúpanie, ohrievaná voda v bazénoch, - v letnej sezóne 2012 bude k dispozícii aj novovybudovaný bazén pre najmenších (0-5 rokov) s oddychovou zónou pre rodičov, animačné programy pre deti, večerné posedenia pri živej a reprodukovanej hudbe

Hádzaná

Skupina medzevských hádzanárov okolo Oskára Kleisa, Františka Kuruca, Michala Antla, Karola Kiča a Gabriela Kaletu pritiahla do Medzeva odchádzajúcich ligistov z Košíc, ako boli Profant, Šipoš a Papiernik (reprezentant ČSR) a ďalších, aby zvládli na dobrej úrovni existujúcu II. Ligu. Dobré prostredie hádzanári mali na školskom dvore i telocvični ZŠ. Časom sa ukázalo, že náročnosť súťaže i možnosti finančné sú nepostačujúce, čo nakoniec odrádzalo aktérov tohto športu. Napriek tomu treba povedať, že hádzaná v Medzeve, ako kolektívny šport dosiahla najväčšie úspechy. Tak bola hodnotená ich činnosť na úrovni okresu, kraja, či celého Slovenska. Dôkazom toho je skutočnosť, že boli niekoľkokrát v kolektívnych športoch medzi najlepšími desiatimi v okrese i kraji. Hádzaná bola základom kvalifikovanej práce učiteľov na miestnej škole. Ich pričinením sa v Medzeve objavili talenty, ktoré neskôr reprezentovali Slovensko, p. R. Antl, G. Schmiedt, M. Kleis, J. Faith. Týchto štyroch hádzanárov možno považovať za najvýznamnejšie osobnosti medzevského športu. Je to ojedinelý jav, aby z jedného miesta boli štyria reprezentanti republiky. Najvyššie méty v tomto športe dosiahol R. Antl, dlhoročný kapitán a opora reprezentačného mužstva, účastník majstrovstiev sveta a Európy ako excelentný strelec hrajúci aj v zahraničných ligách vo Švajčiarsku a Japonsku. Stal sa neodmysliteľnou súčasťou skvelej hádzanej Tatrana Prešov. Možno sucho povedať, že patrí k najúspešnejším rodákom Medzeva za posledné desaťročia končiaceho sa 20. a začínajúceho sa 21. storočia.

Hádzanú v 50. – 60. – rokoch predchádzal volejbal.

Volejbal

Jeho veľkým propagátorom i hráčom bol učiteľ telesnej výchovy ZŠ p. Ladislav Brúsik, ktorý okolo seba zhromaždil skupinu volejbalistov. Žiaľ okresná súťaž neexistovala, lebo volejbal sa hral len v Turni nad Bodvou. Hra v krajských súťažiach bola veľmi náročná hlavne na cestovanie za súpermi. Medzi zakladateľov volejbalu v meste patrili Karol Freitag, Jozef Schmiedl, Karol Schmiedt, TiborEmil Pritzovci, Rudolf Schuster, Juraj Buda, Vojtech Bodenlos st. Jozef Pačaj, František Göbl, Alexander Schmiedl, Rudolf Karač, Sohler Tibor, Albin Schürger, Halaj Ervín a ďalší. Oživenie volejbalu je možné pozorovať v 90. – tych rokoch 20. teho storočia keď sa v telocvični ZŠ schádzala pravidelne volejbalová partia okolo Jana Kadleca a Jozefa Schmiedla. Pravidelné súťaže síce nehrali, ale zúčastnili sa niekoľkých turnajov a aj sami usporiadali vlastné turnajové súťaže medzi sebou.

Kolky

K jednému z najstarších športov v meste patrili kolky. Celkom bolo na území mesta 8 kolkární. K najznámejším patrili v hoteli, resp. v kine, Pingoaten, Pajn kelan, v Šugove, na Baránku, v POU. Žiaľ zo spomínaných sa nezachovala ani jedna. Medzi prvé automatické patrila kolkáreň vo V. Medzeve, kde štartovali v rôznych súťažiach aj Nižnomedzevčania.  Aj v tomto športe došlo k úpadku a skoro k zániku, až na V. Medzev, kde sa hráva len amatérsky a rekreačne.

Stolný tenis

Z času na čas sa oživila aj činnosť stolnotenisového oddielu. Chýbalo materiálno – technické vybavenie, hlavne pingpongové stoly.  V 50.-tych rokoch sa kúpili do ZŠ 2 stoly, ktoré sa aj plne využívali. Ako miestnosť sa používala jedna z tried. Medzi tých, ktorí to skúšali aj súťažne patrili p. Rudolf Schuster, E. Gurský (učiteľ), Rudolf Ballasch. Neskôr, keď sa mládež stretávala v Červenom kútiku, potom v Starej škole, slúžil stolný tenis viac menej iba na zabitie voľného času. Po príchode Miroslava Juhára z Poproča sa začala nová éra vtedy ešte pingpongu v Medzeve. Nadšenci pre tento šport ako Eugen DeutschDušan Hodermarský, Milan Hodermarský, Štefan Eiben, Miro Juhár, Ján Imling, Gaboš Peter založili športový klub stolného tenisu, ktorý reprezentoval Medzev vo farbách SOUP Medzev.

Riaditeľ tejto školy Viktor Jevický mal neskutočné porozumenie pre tento šport, ako aj pre iné športy a vychádzal v ústrety či už nákupom rakiet, oblečenia a dopravy. Na zápasy športovcov vozil Volgou jeho osobný šofér.

Oddiel časom doplnili hráči Edo Klein, Jozef Slinčak, Pavol Kažimír, Laco Berec, Marek Graban, Štefan Bernát. Trénovala sa mládež,  nastúpila generácia Čonka Laco, Kaleta Peter, Kaleta Marek, Rudo Flegner a iní. Oddiel organizoval rôzne turnaje, či už pre zamestnancov Strojsmaltu, ktorí tiež finančne podporoval oddiel, ale aj pre širokú verejnosť.

Oddiel dosahoval výborne umiestnenia v rámci okresnej súťaže

Po revolúcii v roku 1989 z finančných dôvodov zanikol. Edo Klein držal oddiel v útlmovom režime dlhé roky, keď si chodil so synovcom Marcelom len tak po nedeliach pinkať. V roku 2008 sa opäť začal zaoberať mládežou Miro Juhár,  viedol stolnotenisový krúžok na Základnej škole Medzev .Zvuk pingpongovej loptičky opäť prilákal nadšencov do telocvične a začal sa transformovať nový oddiel. Edo Klein, Miro Juhár, Čonka Laco, Kaleta Peter a Zvirinský Peter začali opäť trénovať a založili Stolnotenisový oddiel Medzev. Za aktívnej podpory pani primátorky Valérie Flachbartovej a sponzorov ako Edo Gobl, Juraj Antl, Frind Roland oddiel nakúpil nové stoly, za čo patrí poďakovanie hlavne Jurajovi Antlovi, ktorý tieto stoly z časti sponzoroval a osobne ich nakúpil v Rakúsku a doviezol ich do Medzeva.

Oddiel znovu pôsobí v okresnej súťaži. Organizuje rôzne turnaje a usporiadal už 5 ročník Veľkonočného turnaja o Putovný pohár primátora mesta Medzev.

Pre veľký záujem nadšencov pre tento šport oddiel založil aj B družstvo, kde hrajú

Jaroš Jozef, Kolesár Michal, Banik Julo, Szilagi Peter, Milan Hamadej ,Gerhard Balasch, Kušiak Ján, Flegner Roman, Rot Gunter, zahrať si chodia aj hasiči a mnoho ďalších ľudí. Tento nový oddiel pod vedením Mira Juhára a sekretára Laca Čonku, za výraznej podpory vedenia mesta a riaditeľa základnej školy pána Schmotzera stolný tenis posunie tam, kde právom patrí, na tenisu v okrese.

Dňom 5.6.2012 sa novým predsedom Stolnotenisového oddielu stal Jozef Jaroš, jeho sekretárom Eduard Klein a hospodárom Ing.Milan Hamadej.

Šach

Tak ako stolnotenisový oddiel, existoval 50. – tych rokoch aj šachový oddiel, ktorý síce pravidelne nesúťažil, ale jednotlivci sa zúčastňovali pravidelných turnajov a majstrovstiev v rámci okresu a kraja. Medzi najznámejších patrili Ján GedeonKarol Gedeon, ktorý po odchode z mesta štartoval v pravidelných súťažiach v Čechách.

Lyžovanie

Medzi atraktívne zimné športy patrilo zjazdové lyžovanie. Vybudoval sa svojpomocne malý kotvový vlek na Kolate pri Fikorovej záhrade, neskôr aj za mlynom. Propagátormi najmä turistického lyžovania boli bratia MüllerovciGedeonovci. Prvé preteky sa uskutočnili za mlynom ako majstrovstvo okresu Moldava nad Bodvou. Propagátormi boli Oto Grolmus, Vilo Škadlík (?), FeroGöbl, neskôr Jozef Mertoš. Pretekárske lyžovanie na vyššiu úroveň dotiahol p. Peter Roob, svojho času jeden z veľkých talentov Československého lyžovania jazdiaci aj Európsky pohár a jeho nasledovníci Fabiánovci, Peter Gedeon, Dušan Göbl, Filip Lang, Milan Mertoš, Tono Herchl a ďalší.

Vyvrcholením úspešnej činnosti bolo usporiadanie majstrovstva Košického kraja v slalome mužov. V poli vyše 60 – tich pretekárov z celého kraja sa domáci lyžiari nestratili a umiestnili sa do 20 – teho miesta. Táto akcia mala veľký spoločenský úspech, ocenili to nielen diváci, ale aj pretekári, pre ktorých boli pripravené dve kolá slalomu na dobrom povrchu. Meranie času sa uskutočnilo prvýkrát elektricky, aparatúrou požičanou zo Smolníka.

Väčší rozmach sa očakával po vybudovaní nového moderného vleku Tatrapoma, ktorý po trampotách s montážou sa postavil a prevádzkoval. V súvislosti so zmenou klimatických podmienok aj po terénnych úpravách sa nakoniec prijalo rozhodnutie predať Tatrapomu  súkromníkovi do Svidníka. To znamenalo koniec rozletu zjazdového lyžovania v Medzeve. Nastala stagnácia.

Turistika

Turistika si tiež našla miesto v športových aktivitách najmä medzi mládežou. S organizovanou turistikou s ťažiskom na prácu s deťmi začal krátko po svojom príchode do Medzeva miestny farár Dr. Rudolf Siebert. Sústredil okolo seba množstvo detí, s ktorými pravidelne podnikal výlety a aj náročnejšie niekoľkodňové akcie v prírode. Pokračovateľmi boli učitelia Základnej školy – jej dlhoročný riaditeľ p. Ján Weis a neskôr p. Ladislav Krajňák. Venovali sa tiež hlavne školopovinným deťom.  Zakladateľom turizmu u dospelých bol p. Lang, ktorý rozšíril túto činnosť účasťou oddielu na turistických zrazoch a súťažiach. Nasledovníkmi týchto športovcov sa stali turisti oddielu Skoba pod vedením p. Langa Filipa.

Atletika

V menšom rozsahu mala svoje miesto v športovom rozmachu aj atletika, najmä medzi mládežou. Žiaci sa zúčastňovali poriadaných súťaží medzi školami v rámci okresu a kraja. Dospelí mali príležitosť si jednotlivé disciplíny vyskúšať v rámci rôznych slávností a osláv. Pravidelne sa konali atletické preteky na Luciabani v bežeckých a vrhačských disciplínach. Propagátormi  boli pán Surek, Staníkovci, Holečkovci, aj p. Ing. Viktor Jevický.  Z radov aktívnej mládeže vyrástli bežecké talenty, ktoré sa venovali a venujú polmaratónu a maratónu. Medzi najznámejších patrili p. Ján Strömpl, Ján Imling, O. Gedeon a ďalší. Tradícia sa založila vznikom Hámorníckeho polmaratónu, ktorého zakladateľom a propagátorom sa stal Janko Imling,  niekoľkonásobný účastník povestného Maratónu mieru v Košiciach.

Každoročne ako súčasť dní mesta Medzev desiatky pretekárov, mužov i žien absolvuje polmaratón na trati Medzev – Štós a späť. Tento pretek si našiel miesto v atletickom kalendári kraja i Slovenska, čoho dôkazom sú desiatky pretekárov z domu i zahraničia.

V Medzeve, v Grunte vyrástla osobnosť ťažkej atletiky – vzpierania. Rudolf Ivan bol jedným z najväčších talentov svojej generácie. Na majstrovstvách ČSSR v roku 1976 bol v ťažkej váhe v kategórii juniorov majstrom republiky. Ako senior obsadil 4. miesto (rovnakým výkonom ako medajlisti, len o handicap na váhe), bol 13 x (!) majstrom Slovenska a v silovom trojboji skončil na majstrovstvách Československa na 3. mieste.

Kartárstvo

Medzi netradičnými športmi si našlo miesto v živote obyvateľstva kartárstvo – mariáš (má svoju federáciu v rámci SR). Medzi priekopníkov športového súťažiach sa stali kvalitní hráči, ako Kaki Béla, Hanžuka, Kósch, Ján Frölich. Neskôr sa pridali už aj mladší hráči ako Pali Boroš, Hanžuka, Sedlák. Táto hra popri spoločenskom význame pozitívne vplýva na rozvoj myslenia. V ďalekej minulosti túto hru popri iných hrali v hostincoch a väčšine domácností.

Rybolov

Tak ako kartárstvo sa v minulom storočí zrodil športový rybolov. Krásna medzevská scenéria, bohatstvo potokov a jazier (po hámroch) dávali slušné predpoklady pre rybárčenie. Rybársky spolok s nestormi tohto športu Jánom JancomJánom Ballaschom vytvorili optimálne podmienky pre športové rybárčenie. Z veľkého počtu rybárov z radov detí, mládeže a dospelých vyrástli aj pretekári, ktorí súťažili na súťažiach na Slovensku i v zahraničí. Najviac súťaží absolvovali p. JancoBallasch. Je to na škodu veci, že sa tomuto zameraniu prestalo venovať, aj keď rybolov pokračuje ďalej.

Motorizmus

Posledné roky rozvoj techniky priniesol do radov mládeže nový šport – motorizmus. Jednotlivci sa zúčastňujú pretekárskej činnosti v terénnych súťažiach.  Tradície v enduro založili vo Vyšnom Medzeve, ktorá súťaž má dobré meno doma i v zahraničí. Za povšimnutie sú úspechy mladého talentovaného pretekára Romana Quallicha v rámci kraja.

Bojové umenia

V osemdesiatych a deväťdesiatych rokoch aj Medzevčania podľahli móde pestovania bojových umení. Aktívne tu pracovali kluby Karate a Taekwondo.

Pri Karate je potrebné začať menom Miroslav Benedik a jeho manželky Janky. Vďaka ich nasadeniu a nadšeniu vznikol úspešný klub, v ktorom našlo postupne 392 detí zmysluplný program pre trávenie voľného času a sebarealizáciu. Klub vznikol v roku 1989 a v roku 1990 sa stal členom VUKaBU.  U členov klubu boli veľmi obľúbené pravidelné sústredenia v PT Grunt. Zúčastňovali sa na nasledovných súťažiach: Prešovský pohár mládeže, Slovenská liga mládeže, Majstrovstvá kraja mládeže, Krajská liga mládeže a v rokoch 1993 a 1993 aj Majstrovstvá Slovenska. Klub usporiadal niekoľko ročníkov majstrovstiev Medzeva s účasťou špičkových pretekárov a klubov. Účasť členov klubu na súťažiach bola veľmi úspešná, družstvo sa 2 x kvalifikovalo na majstrovstvá Slovenska a v roku 1993 bolo majstrom kraja. V jednotlivcoch získali karatisti z Medzeva medajlové umiestnenia na Majstrovstvách VUKaBU v rokoch 1993 až 1996. Najúspešnejšími členmi klubu boli Tibor Szalka, Rastislav Szalka, Jozef Eiben, Denis Mertoš, Radoslav Antl, Peter Köteleš, Bibiána Mertošová, Marek Štýbr, Alan Schmiedl, Peter Kadlec, Roman Gaboš, Karolína Sovová, Jozef Tiščan.

Taekwon do robili Medzevčania tiež úspešne. Pod vedení Juraja Kyslíka klub fungoval  asi 10 rokov na prelome storočí. Klub mal počas svojej činnosti dobré výsledky vo všetkých súťažiach, ktorých sa zúčastňovali jeho členovia. Tréningy a celá činnosť klubu bola atraktívna aj pre deti, ktoré chodili radi a v hojnom počte na tréningy. Klub usporadúval aj súťaže a to nielen na miestnej úrovni.  Jadro klubu tvorili: JurajKyslík, PeterNálepka, StanislavPástror, VojtechKlučarovský, RobertMánik. Veľkou udalosťou v klubovom živote bol spoločný tréning s pánom Jaanom Zaherom, jedným z vrcholných majstrov tohto bojového umenia. Po útlme činnosti klubu v Medzeve prešli členovia do Moldavy nad Bodvou, kde miestny klub funguje dodnes.

Kynológia

Ďalšou športovou aktivitou, ktorá prerástla z hobby do úspešnej organizovanej činnosti bola športová a záchranárska kynológia. Nadšenci kynológie sa do zorganizovali v roku 1981pod Zväzarmom. Robila sa úspešne športová kynológia, V roku 1882 sa podarilo nájsť prostriedky na vybudovanie areálu. Ten v ďalších rokoch dopĺňali o prvky potrebné pre výcvik psíkov. Prvé roky sa v medzevskom klube robila športová kynológia. Členmi klubu boli Milan Rostaš, Valter Marinčák, Zdeno Hrubý, Matej Schmögner, Zoltán Zavilla, Jozef Želinský, Zdeno Hiľovský, Jozef Kaputa, Jozef Kováč (Bobeš), Ladislav Kocák a ďalší. Neskôr pribudli manželia Pástorovci. Po zániku Zväzarmu klub pracoval pod Zväzom športovej kynológie. Členovia klubu sa zúčastňovali výstav, skúšok a iných akcií. Od roku 1991 po príchode pána Holečka sa začali písať kapitoly záchranárskej kynológie v Medzeve. Vznikla tu záchranárska brigáda (jedna z troch na Slovensku, popri Bratislave a Trnave) a výcvikové stredisko záchranárskych psov. Práca medzevských kynológov bola ocenená aj tým, že sa im dostalo tej pocty a dôvery, že v roku 1994 usporiadali Majstrovstvá Slovenska záchranárskych psov. Nielen súťaže a skúšky, ale aj ostré nasadenie v pátracích akciách po nezvestných, pri záchranných akciách pri povodniach boli súčasťou aktivít kynológov a ich psíkov v Medzeve. Po roku 1995 sa športová kynológia dostala do útlmu a postupne zanikla, ale záchranárska kynológia pokračovala ďalej. Po problémoch s členením a spájaním kynologických organizácii zastrešujúcich aj záchranársku kynológiu sa medzevský klub už nezaregistroval v nových štruktúrach a po roku 2000 postupne ustala jeho činnosť.

Jóga

Cvičenie ženy

Spoločenské tance

Turistika a rekreačný šport

DHZ Mezdev

História a súčasnosť DHZ Medzev

Založenie Dobrovoľného hasičského spolku v Medzeve sa zachovalo na zakladacej listine z 10.februára 1878 jej kópia je vystavená v hasičskej zbrojnici .Zakladajúci členovia boli vedenie Tomasch Tamás ,Göbl Maté,Schűrger János a ďalších 23 členov na konci roka mal spolok 30 členov .V roku 1887 mala hasičská jednotka v Medzeve 2.ručné striekačky a niekoľko metrov hadíc .Najväčší požiar v Medzeve sa strhol v septembri roku 1892 .Zhorela pri ňom veža a strecha kostola .Oheň zasiahol aj starú školu /teraz 17 bytovú jednotku/a rozšíril sa na Štósku ulicu .Pomáhali hasiť hasiči zo Štósu ,Smolníka ,Smolníckej Huty a Nálepkova. Dlhoročným medzivojnovým funkcionárom bol aj starý otec súčasného prednostu MsÚ v Medzeve bol p.Jozef Schmiedl .

Najdlhšie pôsobil vo funkcii veliteľa p.Jozef Bernáth ako 16.ročný vstúpil do radov hasičov a od r.1958 do r.1979 bol veliteľom v Medzeve .Zomrel v r.1988.Súčasťou hasičského zboru boli aj dychové hudby v Medzeve a Lucia Bani. Najstarším bývalým hasičom je p.Jozef Freiman ktorý sa dožil 90.rokov v roku 2012.Najstaršia technika ktorou disponuje DHZ Medzev je ručná striekačka z roku 1877 .Najstarší členovia aktívny aj v súčasnosti sú Štefan Filčák,Martin Benedik do roku 2012 člen pléna OV DPO Košice-okolie od r.1979 predseda DHZ ,Juraj Schmer podpredseda OV DPO Košice-okolie od r.1979 veliteľ DHZ,Mikuláš Pačai,Gustav Pačai,Gabriel Revický…Do roku 1989 mal DHZ v Medzeve aj 130 členov v súčasnosti je evidenčný stav 50 členov v roku 1990 mal Medzev 31 členov a jedno vozidlo CAS 25 , 4 čerpadlá a výstroj pre 30 členov . V roku 2000 sa podarilo získať za pomoci Oskara Marcziho a p.Bartolomeja Eibena vozidlo Mercedes TLF 16 z mestečka Waldenbuch .Najväčším ocenením práce v Medzeve bola v máji roku 2010 návšteva podpredsedu Vlády SR a Ministra vnútra p.JUDr.Róberta Kaliňáka a osobné odovzdanie vozidla IVECO DAILY s čerpadlom Magirus a .6 dýchacími prístrojmi.

V roku 2009 dostalo mesto do daru z kliniky z Kölnu vozidlo Ford ,čerpadlo PPS 8 a výstroj za čo vďačí p.Klausovi Brauschovi . V roku 2009 bola slávnostne odovzdaná mestu výstroj 5.zásahových oblekov a 5.prilieb z hasičskej jednotky USSteel Košice .V roku 2011 sa podarilo dokončiť aj rekonštrukciu hasičskej zbrojnice ,aby spĺňala požiadavky hasičskej stanice slávnostné posvätenie budova a techniky vykonal medzevský farár p.Miroslav Porvazník ,dekan zo Štítnika p.Jozef Sokolský a p.farár zo Štósu .Súčasný veliteľ DHZ je od r.2007 je Karol Schmer.Partnerské hasičské zbory SDH Holice ČR,OSP Kadlub PL,OSP Glinik Zaborovski PL a FWF Waldenbuch D.

V roku 2011 jednotka zasahovala 22 krát a v roku 2012 to bolo 30 krát len do Veľkej noci.

Sláva Bohu pomoc blížnemu.

Ing.Gerhard Ballasch predseda DHZ Medzev

Iné

Na nevyužitej ploche vedľa futbalového ihriska vyrástla v roku 2010 vďaka športovému nadšencovi a sponzorovi viacúčelová betónová plocha s mantinelmi, ktoré postavili členovia dobrovoľného hasičského zboru. Vďaka tomu vzniklo ďalšie športovisko, ktoré slúži najmä deťom, ale i mládeži a dospelým. Zásluhou nadšencov na na tomto novom športovisku postupne sa udomácňuje nové športové odvetvie – hokejbal. Tento šport využívajú k svojej fyzickej príprave aj členovia DHZ. Oni a ďalší nadšenci ako Tibor Pačaj, Maroš Čierny, Roland Antl, Viliam Schürger a ďalší stáli pri zrode turnaja o hasičskú sekeru. Tento turnaj prispieva k propagácii tohto atraktívneho štportu v Medzeve.

Úspechy či neúspechy športu boli dané vždy materiálno – technickým zabezpečením i ochotou zúčastňovať sa pravidelne súťaží a tomu predchádzajúce tréningy, čo pri dnešných aktivitách v iných ľudských činnostiach sa len málo uplatňuje. Sme hrdí na to že v našom meste sa do telesnej aktivity či rozvoja športu zapojila každá rodina v pelotóne hráčov, organizátorov či funkcionárov.

Globalizácia sveta, vytváranie pracovných  podmienok nové sústredenie obyvateľstva do väčších aglomerácií zoslabuje činnosť domáceho športového diania. Ostáva tu veľká úloha prehodnotiť terajšie telesné a športové aktivity a sústrediť sa  len na tie, ktoré majú živnú pôdu pre svoj rozvoj aj v budúcich rokoch. Hlavné pole pôsobnosti tak ako to bolo v minulých rokoch sústrediť do školy, kde pod odborným vedením sa môže vytvoriť vzťah k určitým športovým činnostiam. Do tejto činnosti treba stále viac zapájať bývalých aktívnych športovcov z radov rodičov a priateľov školy.