, meniny oslavuje: , zajtra má meniny:

Úvod | Textová verzia | Mapa stránky | Videa o Medzeve (aj pre nepočujúcich)

Kostol

Dnes už nič neprezrádza, že tam, kde stojí medzevský kostol, kedysi bola nebezpečná bažina, v ktorej býval trinásťhlavý drak. Zo svojich papúľ chrlil oheň a na jeho jedálnom lístku boli na prvom mieste medzevské dievčatá. Medzevčania sa s tým museli popasovať, pretože tak to v povestiach má byť. Premohli ho nie silou, ale ako to v takých prípadoch býva zvykom, úžasnou fintou. Zo smoly vymodelovali bábiku, ktorú obliekli do kroja a predložili drakovi. Ten im na fintu skočil a bábiku zožral, čo malo preňho fatálne následky. Smola sa v ňom chytila a draka roztrhalo na márne kúsky. Od obrovského ohňa bažina vyschla a vzniklo pekné námestie. To námestie Medzevčania obstavali domami a v jeho strede si postavili kostol.

Kostol, ktorý dnes krášli námestie v Medzeve samozrejme nie je pôvodný. Ten bol podľa dostupných dokladov drevený, gotický, zasvätený sviatku narodenia Panny Márie. Zmena nastala v prvej polovici 18. storočia, keď barón Gregorius Sorger, biskup Sedmohradska, rodený Medzevčan, dal postaviť v Medzeve nový kostol. Výstavba začala v roku 1732 a trvala 3 roky. Nebolo to bez problémov. Zámenou plánov došlo k tomu, že kostol, ktorý sa mal postaviť v Medzeve, stojí niekde inde, a kostol, ktorý v Medzeve stojí, mal stáť tiež na inom mieste. Biskupa Sorgera, ktorý pri príležitosti dokončenia stavby kostola vycestoval osobne do Medzeva, táto zámena tak naštvala, že sám kostol ani nevysvätil.

Z tohto pôvodného kostola sa Medzevčania tešili až do roku 1892, keď padol za obeť zničujúcemu požiaru. Jeho obnova bola úspešne dokončená len vďaka peniazom Theodoa Kuntza, úspešného podnikateľa, pochádzajúceho z Medzeva.

Po dlhých rokoch totality, keď tým, čo mali moc rozhodovať, na stave kostolov vôbec nezáležalo, potreboval kostol koncom 20. storočia znova renováciu. Tá sa uskutočnila v deväťdesiatych rokoch vďaka aktivite miestneho farára pána Miroslava Porvazníka a štedrým darom úspešných ľudí.

V kostole je možné obdivovať vzácnu kamennú krstiteľnicu zo 17. storočia, zaujímavý oltár, pôvabnú výzdobu stien a nádherný výhľad z veže.

Viac informácii

Kostol Narodenia Panny Márie

Pôvodný kostolík bol pravdepodobne vystavaný ešte pred rozdelením farností. Viaceré pramene ho spomínajú ako gotický z 15. storočia, ktorý bol neskôr zbarokizovaný.[1] Farnosť bola ustanovená až v roku 1550. Pôvodný kostolík Panny Márie Kráľovnej anjelov bol podľa dokumentov prestavaný (nanovo vystavaný) v rokoch 1732 – 35.[2]

V roku 1732 sa začína s výstavbou nového farského kostola. Práce na novom kostole trvali do roku 1735. Výdavky boli hradené biskupskou kanceláriou v Gyulafehérvári v Sedmohradsku. Biskupský stolec v tomto biskupstve bol obsadený barónom Gregorom Sorgerom.[3]

Posviacka nového kostola bola v deň Narodenia Panny Márie 8. septembra.[4] Mariánska úcta sa zachovala. Pretože tak pôvodný ako aj nový kostol niesol patrocínium Panny Márie.

Farský kostol si zachoval svoj vzhľad 156 rokov. 16. septembra 1892 vyhorel pri požiari, ktorý vypukol v popoludňajších hodinách a spôsobil veľké škody nielen na farskom kostole, ale aj na okolitých budovách.[5]

Rada obce spolu s miestnym farárom Alojzom Bercsinszkym požiadali o pomoc bývalých Medzevčanov, tých, ktorí sa v čase hospodárskej krízy vysťahovali do Ameriky. Výdavky opravy hradil továrnik Theodor Kundtz z Clevelandu, ktorý v Medzeve vyrastal. Veža bola dočasne zastrešená a z financií amerického továrnika neskôr úplne zrenovovaná. Kostolná budova bola obnovená len sčasti. Napriek tomu, že sa financie zo zahraničia vyčerpali, kostol ostal nevymaľovaný.

Počas pôsobenia farára Antona Schoberwaltera bola obecnou radou schválená žiadosť na opravu organu. Opravu zrealizovala firma Guna Gyula – továreň na organ a harmonie z Prešova, ktorá vykonala výmenu dvadsiatich siedmich píšťal, ktoré boli vyrobené z cínového plechu a pokované hliníkom a bronzom. Bola zároveň vykonaná aj oprava manuálu a celý organ bol vyčistený a vyladený.

Predstavenstvo obce podporilo úsilie kňaza Kornélia Knüpla, takže v roku 1930 sa mohla začať veľká oprava kostola. Drevené rámy okien vystriedali kovové. Lavice boli opravené a pred sakristiou pribudla lavica s erbom baníckeho mesta Medzev. Slúžila výlučne pre predstavenstvo obce. Kostol bol zvonku i zvnútra opravený a vymaľovaný. Nástenné maľby košických mučeníkov ako aj ružový zázrak svätej Alžbety Uhorskej, patrónky košického dómu zdôrazňujú príslušenstvo medzevskej farnosti ku košickej arcidiecéze. Z financií továrnika Kundtza bola zreštaurovaná aj mariánska socha, ktorá si aj dodnes zachovala miesto, ktoré jej patrí.

V roku 1932 bol opravený kostol, ktorý získal po generálnej oprave dnešnú podobu posvätený biskupom Jozefom Čárskym, košickým apoštolským administrátorom.[6]

Jednoloďová stavba je zakončená gotickým presbytériom a s neskoršie prestavovanou vežou, ktorú obstavali bočnými prístavbami a zjednotili s trojosovým priečelím. Vežu v roku 1892 po požiari doplnili drevenou pseudo-renesančnou povlačkou a zastrešili laternovou kupolou, zakončenou vysokým ihlanom.

Súčasťou vnútorného zariadenia je kamenná krstiteľnica z konca 17. storočia. Hlavný oltár nesie obraz narodenia Panny Márie zo začiatku 19. storočia. Na bočných oltároch kostola sa nachádzajú na pravej strane obraz sv. Alojza  zo začiatku 19. storočia a na ľavej strane obraz Panny Márie škapuliarskej, ktorý pochádza z  druhej polovice 18. storočia. Plastika ukrižovaného Ježiša Krista pochádza takisto z 18. storočia, socha Nepoškvrnené počatie Panny Márie je z roku 1846. Kamenná kazateľnica pochádza z konca 18. storočia a na jej čelnej strane sa nachádza nemecký text: „himmel und die erde werden vergehen, aber meine worte werden nicht vergehen.“ Tento text je úryvkom z Evanjelia podľa sv. Jána z osemnástej kapitoly. V sanktuáriu na ľavej strane sa nachádzajú dve nástenné maľby. Na ľavom obraze sú vyobrazený svätí košickí mučeníci  Marek Križin, Štefan Pongrác a Melichar Grodziecki na pravom obraze je zobrazená sv. Alžbeta Uhorská dcéra uhorského kráľa Ondreja II. a jeho manželky Gertrúdy a jej zázrak s ružami.  Na chóre kostola sa nachádzajú fresky dvanástich apoštolov, ktoré sú najstaršími maľbami v tomto kostole a pochádzajú od neznámeho autora.

Posledné roky priniesli podstatnú zmenu v interiéri kostola. V 80-tych rokoch boli odstránené zástavy s baldachýnom. K skultúrneniu priestoru prispelo odstránenie kovaného zábradlia, ktoré oddeľovalo presbytérium od hlavnej lode. V roku 1994 za pôsobenia súčasného administrátora farnosti Miroslava Porvazníka sa začala rekonštrukcia kostola. V jarných mesiacoch sa urobil okolo kostola vzdušný kanál na odstránenie vlhkosti stien. Súčasne sa realizovala úprava interiéru a sanktuária a sakristie. V architektonickej kancelárii podľa projektu Ing. L. Friedmanna sa zhotovil nový kamenný oltár a ambon, ktorý realizovala firma Kolník – Cvacho. Nábytok do sakristie a sédes zhotovila firma pána Trišča.[7] Oltár posvätil 12. júna 1994 J. E. Mons. Alojz Tkáč, arcibiskup metropolita.

V roku 1995 bola opravená kaplnka Nanebovzatia Panny Márie v Grunte, ktorú požehnal na odpustovú slávnosť dp. Štefan Kocsis, dekan. V tom istom roku bol opravený aj organ vo farskom kostole. V roku 1996 bolo v tomto kostole nainštalované nové ozvučenie. Vonkajšou opravou, ktorá sa začala na jar v roku 1997 sa zmenila farba z prechodnej žltej na pôvodnú (podľa odborníkov) bielu. Okrem toho bola opravená strecha a miesto plechu sa dala bobrovka Bramac. Časť strechy na veži kostola, ktorá bola úplne zničená bola opravená a zároveň bol vymenený medený plech. Tieto práce boli ukončené v septembri 1997.[8]

V roku 1998 sa začala oprava interiéru kostola. Keďže bol kostol stále veľmi vlhký pristúpilo sa k jeho vysúšaniu, ktoré zrealizovala firma AQUAPOL. Bola urobená nová elektroinštalácia a nové osvetlenie interiéru kostola. Súčasne s tým boli urobené sanačné omietky, zdvihla sa podlaha v sanktuáriu.

V marci roku 1999 sa začalo s reštauráciou nástenných obrazov a celej maľby interiéru kostola. Tieto práce boli ukončené 9. júla. a 24. júla 1999 sa konali v Medzeve Dni mesta pri príležitosti 640. výročia prvej písomnej zmienky. Pri tejto príležitosti za prítomnosti prezidenta Slovenskej republiky pána Rudolfa Schustera, rodáka z Nižného Medzeva, J. E. Mons. Alojz Tkáč arcibiskup, metropolita požehnal obnovený farský kostol.

V roku 2001 boli vymenené okná na farskom kostole. V jarných mesiacoch roku 2008 boli urobené sanačné omietky na schodisku, ktoré vedie na chór. Všetky tieto rekonštrukčné práce boli financované zo zdrojov Ministerstva vnútra SRN, pána Ing. L. Drábika USS Košice a zbierok veriacich farnosti.

Na nižnomedzevskej kostolnej veži sa nachádza zvonová stolica na ktorej sú zavesené dva zvony. Veľký zvon, ktorý má priemer 140 cm, váži 1300 kg. Bol odliaty v roku 1891.

V auguste v roku 1915 dostal vtedajší správca farnosti Anton Schoberwalter výzvu, aby odovzdal zvony z kostola pre armádu na vojenské  účely. Stredný zvon bol sňatý, na veži ho potom rozbili a zhodili dolu. Po skončení vojny, v roku 1926 sa kňaz dohodol s predstaviteľmi obce aby sa zničený zvon nahradil. V lete 1926 zvon nainštalovali. Zvon, ktorý sa nazýva Srdce Ježišovo má priemer 110 cm, je venovaný pamiatke tridsiatich padlých Medzevčanov v I. svetovej vojne a ich mená sú zapísané na tomto zvone. Najmenší z trojice zvonov je umieráčik, má priemer 50 cm. Bol odliaty v roku 1969 vo VSŽ Košice a v tom istom roku bol slávnostne požehnaný správcom farnosti Dr. Rudolfom Siebertom. Pôvodný umieráčik bol vyrobený v roku 1800 v Prešove.



[1]    Porov. ZoznamcirkevnýchmiestnaSlovenskuzostavenýchpodľapápežskýchregistrovodesiatkoch  

         1332-37, s. 21.

[2]    Porov.ZoznamcirkevnýchmiestnaSlovenskuzostavenýchpodľapápežskýchregistrovodesiatkoch

         1332-37,  s. 21 – 22.

[3]    Gedeonová, E.:Z histórieMedzeva, s. 67.

[4]    Gedeonová, E.:Z histórieMedzeva, s. 69 – 70.

[5]    Gedeonová, E.:Z histórieMedzeva, s. 159; Porov. KRUER, J. – SCHÜRGER, J. – WAGNER, K.: Metzenseifen 

         – StossDeutscheOrteimBodwatal, s. 134.

[6]    Gedeonová, E.:Z histórieMedzeva, s. 162 – 163.

[7]    Kronika farského úradu Nižný Medzev, s. 3.

[8]    Porov. Kronika farského úradu Nižný Medzev, s. 4.