, meniny oslavuje: , zajtra má meniny:

Úvod | Textová verzia | Mapa stránky | Videa o Medzeve (aj pre nepočujúcich)

Zaujímavosti

Múzeum kinematografie rodiny Shusterovej

Múzeum kinematografie rodiny Schusterovej

Ucelená kolekcia kinematografickej techniky , etnografická zbierka a dokumenty hámorníckej výroby. 

   Otvorené: utorok – sobota 10.00 – 15.00 hod. Záujem organizovaných skupín (10 a viac návštevníkov) o prehliadku je nutné ohlásiť vopred .

Kontakt:  Štóska 16, 044 25 Medzev 0918 965 701

Vstupné:  dospelí 1,50 €, zľavnené 1,00 €

Fotografickú a kinematografickú techniku môžeme pokladať za jeden z najväčších objavov  ľudstva, kde jej vynálezy prenikli do všetkých oblastí  ľudskej činnosti. Postupne sa stala každodennou a neodmysliteľnou súčasťou nášho života až natoľko, že nám takmer zovšednela. Význam fotografie v celej šírke si uvedomuje len málokto z nás.  Rudolf Schuster- od mladosti nadšený fotograf  a vyznávač  filmovacej techniky –  zbieral, zhromažďoval  kinematografickú, fotografickú techniku a pohrával sa z myšlienkou zriadenia múzea.

   Ako 57-ročný (veľvyslanec Českej a Slovenskej federatívnej republiky) p. R. Schuster absolvoval prvú expedíciu po vnútrozemí Brazílie. Vytvorený dokumentárny film premietol svojmu 92- ročnému otcovi, ktorý bol natoľko dojatý, že sa rozhodol zriadiť v rodnom dome v Medzeve súkromné múzeum. Základnú myšlienku tvorilo putovanie medzevských cestovateľov po vnútrozemí Brazílie s kamerou J. Benedika (1927 – 1928). Týmto činom chcel vzdať  hold prvej  slovenskej amatérskej filmárskej expedícii. Členmi tejto expedície boli : Alojz Schuster, Ján Benedik, Michal Benedik.Úpravou  domu na múzeum , v ktorom bola expozícia po prvýkrát  inštalovaná je venovaná kinematografickej technike.  Následne v spolupráci s pracovníkmi Slovenského technického múzea (Ing Klíma, Ing Hetmánek, J. Retter) bola reinštalovaná celá expozícia kinematografickej a fotografickej  techniky.  Dňa 20. októbra 2007 o 11. hod. v Medzeve za účasti pána Rudolfa Schustera , bývalého prezidenta SR a členov jeho rodiny sa uskutočnilo slávnostné odovzdanie MÚZEAKINEMATOGRAFIERODINYSCHUSTEROVEJ  Slovenskému technickému múzeu. Súčasťou aktu bolo oficiálne podpísanie zmluvy o darovaní múzea do správy STM. Udalosti sa zúčastnili vzácni  hostia, predseda národnej rady SR Pavol Paška, za Ministerstvo kultúry SR generálny riaditeľ sekcie kultúrneho dedičstva  pán Jozef Lenhart, zástupcovia VÚC a početní novinári.

Ako už názov napovedá múzeum sa orientuje predovšetkým na kinematografickú techniku, ale sú tu bohato  zastúpené aj iné formy zobrazovacej techniky. Zbierkové predmety ,ktoré tvoria základ expozície získal Rudolf Schuster vlastným zberom , darom alebo kúpou. Nechýbajú tu exponáty (dary) od prezidentov mnohých štátov : Johannesa Raua, Václava Havla, Alexandra Kwaśnewského, Leonida Kučmu, Thomasa Klestila, švédského kráľa Carla XVI Gustava, monadského princa Alberta a ďalších vzácnych hostí. Celá expozícia je rozdelená do niekoľkých častí:  filmovaciekamery (118 ks. zbierkových predmetov),filmovéprojektory (108 ks. zbierkových predmetov), fotograficképrístroje( 125 ks. zbierkových predmetov), kováčstvoa hámorníctvo (65 ks. zbierkových predmetov), rôzne zbierkové predmety ( 164 ks.).

Akvizícia predstavuje celoživotné zberateľské úsilie, obsahuje vzácne exponáty, ktoré dokumentujú priekopníctvo dokumentárneho filmu na Slovensku. Ide o vzácnu kolekciufilmovacíchkamierdrevených na 35mm film  zo začiatku storočia , snímacie kamery z 30. rokov , kamery rôznych formátov na 8mm, 16mm film od amatérskych až po profesionálne ako aj farebné televízne kamery.  Zastúpené sú tu renomované značky Pathé, Ernemann, Ertel-Werke, Bagley, Prestwisch, Wiliamson, Eumig a mnohé  iné.

Filmovéprojektory z tohto ale aj neskoršieho obdobia (od roku 1900), stereoskopy, lampové skrine, laterna magica. Sú to ojedinelé historicky vzácne exponáty ručne ovládané presvetlené petrolejovými lampami. Nachádzajú sa tu cenné značky Unger & Hoffman, Edision Home Kinetoscope, Keystone, Zeiss, Eumig z obdobia rokov 1930-1940, ďalej diaprojektory, pomôcky pre filmárov.

Vzácne sú aj fotograficképrístroje všetkých základných konštrukčných typov od jednoduchých boxov cez jednooké a dvojoké zrkadlovky až po profesionálne  donedávna používané fotografické prístroje. Zaujímavé  sú najmä fotografické prístroje od roku  1890. Zastúpenie tu majú výrobcovia ako napr. Voigtländer, Goldwein, Estman Kodak, Yaschika, Keystone, Ernemann, Agfa a iné.

V rozľahlom exteriéri  múzea vyrástol kompletnývodnýhámor s uzavretým kolobehom vody, kováčska vyhňa s dúchadlom, hámorníckymi kladivami a kováčskym náradím. Hámornícku tradíciu v lokalite Šugovskej doliny a Medzeva reprezentujú kované  poľnohospodárske nástroje ako sú: lopaty, motyky a iné dobové predmety, ktoré  sú neodmysliteľne späté so životom  ľudí v Medzeve, najmä hámorníkov.  Nachádza sa tu množstvo suvenírov  z brazílskychexpedícií „Postopáchmôjhootca“, ktoré podnikol R. Schuster v rokoch 1991 a 2001. V zadnej časti záhrady sú umiestnené kolesá vodných hámrov, brúsne kamene, buchary a iné časti vodných hámrov. Sú to tzvpamätníkyzašlýchčias. Múzeum sa svojou bohatosťou a  rôznorodosťou  historických zbierok zaradilo medzi ojedinelé múzeá na Slovensku. Po následnej inventarizácii a dokumentácii exponátov, ktoré prešli do zbierkového fondu Slovenského technického múzea, bolo MúzeumkinematografierodinySchusterovejsprístupnené verejnosti  1. novembra 2007 s celoročnou prevádzkou.

Autor: Ing. Marián Majerník

Foto: Bartolomej Cisár

Technické Múzeum

Slovenské technické múzeum

Hlavná 88 040 01 Košice tel.: +421 918 965 712 +421 55 72606 54

www.stm-ke.sk

Hámor

Prvá písomná zmienka o osídlení oblasti Medzeva pochádza z r. 1272 vo forme písomnosti o zneužití lesa obyvateľmi baníckej osady. Z r.1366 sa zachovala listina o povolení výstavby troch vodných kováčskych hámrov. Začiatky týchto zariadení v Medzeve sa spájajú s menom Eliáš Tagnägel. Tento flámsky kováčsky majster v roku 1371 začal stavať v Dolnom Šugove tri hámre s vodnými nádržami. Stal sa skutočným zakladateľom medzevského kováčstva. Medzev sa v podstate preslávil výrobou kovaného náradia, najmä na ručné poľnohospodárske práce. Koncom 19.storočia na potoku Bodva a na jej priľahlých prítokov pracovalo vyše sto vodných kováčských hámrov s viac ako dvesto vyhňami. Výrobky medzevských kováčov – lopaty, rýle, motyky, rohačky, ale aj rôzne iné kované náradie boli známe nielen na území Slovenska, ale pre svoju vysokú kvalitu aj v mnohých štátoch sveta. Dodnes možno túto atraktívnu a doslova majstrovskú prácu obdivovať ešte ako ukážku v zachovalom hámri v národnej kultúrnej pamiatke v Šugovskej doline.

História medzevského hámorníctva (nakonci stránky)

Ako je možné navštíviť národnú kultúrnu pamiatku – hámor?

Prevádzkovateľ: Mestský podnik služieb Hámor nemá presne stanovené návštevné dni ani otváracie hodiny. Návštevu hámra si záujemcovia musia minimálne 3 dni vopred objednať telefonicky, alebo objednávkou na MsPS mesta Medzev na týchto číslach:Ing. Jozef Schmer – vedúci podniku : 0905 478 321 Tibor Frantz – vedúci referent podniku : 0905 586 934 telefón, fax: 055 4667637Hámor je prístupný pre verejnosť od 1.apríla do 31.októbra. Počet návštevníkov 10 a viac. Náklad na jednu návštevu s ukážkou je 17 €

Hámor Šugov

Hámor Technické múzeum

Kostol

Dnes už nič neprezrádza, že tam, kde stojí medzevský kostol, kedysi bola nebezpečná bažina, v ktorej býval trinásťhlavý drak. Zo svojich papúľ chrlil oheň a na jeho jedálnom lístku boli na prvom mieste medzevské dievčatá. Medzevčania sa s tým museli popasovať, pretože tak to v povestiach má byť. Premohli ho nie silou, ale ako to v takých prípadoch býva zvykom, úžasnou fintou. Zo smoly vymodelovali bábiku, ktorú obliekli do kroja a predložili drakovi. Ten im na fintu skočil a bábiku zožral, čo malo preňho fatálne následky. Smola sa v ňom chytila a draka roztrhalo na márne kúsky. Od obrovského ohňa bažina vyschla a vzniklo pekné námestie. To námestie Medzevčania obstavali domami a v jeho strede si postavili kostol.

Kostol, ktorý dnes krášli námestie v Medzeve samozrejme nie je pôvodný. Ten bol podľa dostupných dokladov drevený, gotický, zasvätený sviatku narodenia Panny Márie. Zmena nastala v prvej polovici 18. storočia, keď barón Gregorius Sorger, biskup Sedmohradska, rodený Medzevčan, dal postaviť v Medzeve nový kostol. Výstavba začala v roku 1732 a trvala 3 roky. Nebolo to bez problémov. Zámenou plánov došlo k tomu, že kostol, ktorý sa mal postaviť v Medzeve, stojí niekde inde, a kostol, ktorý v Medzeve stojí, mal stáť tiež na inom mieste. Biskupa Sorgera, ktorý pri príležitosti dokončenia stavby kostola vycestoval osobne do Medzeva, táto zámena tak naštvala, že sám kostol ani nevysvätil.

Z tohto pôvodného kostola sa Medzevčania tešili až do roku 1892, keď padol za obeť zničujúcemu požiaru. Jeho obnova bola úspešne dokončená len vďaka peniazom Theodoa Kuntza, úspešného podnikateľa, pochádzajúceho z Medzeva.

Po dlhých rokoch totality, keď tým, čo mali moc rozhodovať, na stave kostolov vôbec nezáležalo, potreboval kostol koncom 20. storočia znova renováciu. Tá sa uskutočnila v deväťdesiatych rokoch vďaka aktivite miestneho farára pána Miroslava Porvazníka a štedrým darom úspešných ľudí.

V kostole je možné obdivovať vzácnu kamennú krstiteľnicu zo 17. storočia, zaujímavý oltár, pôvabnú výzdobu stien a nádherný výhľad z veže.

Viac informácií.

Stĺp

Morový stĺp Panny Márie Immaculaty

Barokový morový stĺp Panny Márie Immaculaty sa nachádza v centrálnej časti Mariánskeho námestia. Pravdepodobne  bol postavený na pamiatku zažehnania morových epidémií. Boli 4,  posledná v roku 1715. Existenciu morového stĺpa potvrdzujú listiny z roku 1771. V historických listinách z rolu 1734, obsahujúcich údaje o prestavbe rímsko-katolíckeho kostola Narodenia Panny Márie po vyhorení dreveného kostolíka, nie sú uvedené žiadne údaje, ktoré by potvrdzovali existenciu Morového stĺpa alebo plastiky situovanej na námestí. S najväčšou pravdepodobnosťou možno predpokladať, že toto sochársko-architektonické dielo vzniklo v rozpätí rokov 1735 – 1771.

Renovácia Morového stĺpu a jeho figurálnej výzdoby z roku 1907 je zaznamenaná v nápise na čelnej strane podstavca stĺpa.[1]

Morový stĺp tvorí architektonický prvok zložený zo stĺpu kruhového prierezu ukončeného na vrchole jednoduchým oblým prstencom, s hladkým driekom, osadeného na hlavicu podstavca. Podstavec je ukončený šesťhrannou základňou s dvoma schodiskovými stupňami a figurálnou výzdobou súsošia. V strednej časti podstavca je vytesaný latinský nápis s dátumom renovácie.

Na vrchole stĺpa je na korintskej štvorbokej hlavici umiestnená socha Panny Márie Immaculaty, obrátenou na severozápad a na každej strane trojbokého podstavca je  štvorcová plocha a na ktorej je na východnej strane umiestnená socha sv. Rochusa, na severozápade socha sv. Floriána a na juhozápade socha sv. Jána Nepomuckého. Celková výška stĺpa je 7,10 m.[2]

V roku 1907 bola vykonaná renovácia podstavca stĺpa a schodiskovej bázy. Figurálna kompozícia zostala zachovaná, do podstavca bola osadená kamenná platňa s vytesaným textom. Text je v nasledujúcom znení:

JUSTICIA AC PIETAS

ICONUM HANC ISTAM

UTERI VERGINAE USQUE

LABE ORIGINALI

CONCEPTAE UT POPULIS

SIT CARITAS PAR

UBERTAS IPSA APUD

FILIUM INTERPELLANTE

RENOV 1907

Morový stĺp bol v roku 1967 zapísaný do štátneho zoznamu pamiatkového fondu Slovenskej republiky.

Vlastník kultúrnej pamiatky Mesto Medzev podalo dňa 22. novembra 2007 žiadosť na rekonštrukciu Mariánskeho morového stĺpu. Na základe schválenia tejto žiadosti bola vykonaná celková rekonštrukcia Morového stĺpu Panny Márie Immaculaty, ktorá bola ukončená koncom roka 2008 a 11. januára 2009 po svätej omši bol tento Morový stĺp požehnaný košickým arcibiskupom, metropolitom J.E. Mons. Alojzom Tkáčom.



[1]    FIRMA VILLARD: Reštaurátorskývýskuma návrhnareštaurovanie. 2007, s. 4 – 6.

[2]    FIRMA VILLARD: Reštaurátorskývýskuma návrhnareštaurovanie. 2007, s. 6.

Čiška

Umelecké remeslá

Dre-Work Juraj Počatko

Firma Dre-Work sa zaoberá výrobou nábytku, schodíšť, zábradlí, reštaurovaním dobového nábytku, výrobou dverí a rozličných výrobkov z dreva. Firma sa zaoberá i kladením plávajúcich podláh. Výrobky zhotovuje z tvrdého aj mäkkého dreva. K určitým projektom zhotovuje aj kovové konštrukcie a komponenty. V sortimente má aj výrobu upomienkových predmetov.

Hámor Bröstl

sa nachádzav doline Goldseifen. Je to jediný hámor, ktorý sa podarilo udržať vo vlastníctve a v chode tradičnej hámorníckej rodine, kde sa dodnes vykonáva hámornícke remeslo. Terajší majiteľ Ján Bröstl ml. síce už nevyrába každý deň motyky, pluhové ostria a lopaty ako jeho otec a starý otec, úžitkové predmety z jeho rúk však už potešili mnohých návštevníkov hámra.

Umelecké kováčstvo Sarvaš František 0908 385 698 sarvas.f@zoznam.sk

Mariánske námestie 1 Medzev

Hvezdáreň

Hvezdáreň v Medzeve je jedinou inštitúciou svojho druhu v okrese Košice – okolie. Od mája 2010 pracovníci Hvezdárne zintenzívnili činnosť na úseku práce s deťmi a mládežou, čo sa prejavilo zvýšenou návštevnosťou. Hlavné podujatia, ktoré majú tradíciu sú: Dni astronómie, vedomostné súťaže – Čo vieš o hviezdach, umelecké súťaže – Vesmír očami detí, verejné pozorovania oblohy pri príležitosti Dní okolitých obcí a mesta Medzev, veľmi obľúbené sú denné letné detské tábory.  Spolupracuje aj s Karpatsko – nemeckým spolkom na Slovensku, ktorý tiež usporadúva každoročne nemecký denný letný tábor a zvyčajne deti 1x  navštívia aj Hvezdáreň. Hvezdáreň spolupracuje so všetkými podobným inštitúciami na Slovensku. Spolupracuje prostredníctvom svojich zamestnancov na všetkých akciách, ktoré usporadúva Kultúrne centrum, svoje priestory poskytuje na rôzne prednášky, koncerty / prednášková miestnosť má výbornú akustiku. Pomáha k zážitkovému vyučovaniu fyziky a iných prírodovedných predmetov buď priamo vo svojich priestoroch, alebo na školách vysielaním svojich zamestnancov do škôl v celom okrese. Úzko spolupracuje s Košickým samosprávnym krajom v rámci stratégie kultúr.

Všetky aktivity, či pripravované akcie je možné zistiť na www.kcubar.sk. Kultúrne centrum Údolia Bodvy a Rudohoria  robí celoročne veľmi pestré kultúrno-spoločenské akcie v okrese Košice –okolie, informácie o nich sú v časom predstihu na webstránke Kultúrneho centra. Pozorovania, prednášky, prezentácie priamo vo Hvezdárni alebo na požiadanie aj mimo Hvezdárne je možné realizovať len po predchádzajúcom dohovore. Najlepšie je dohodnúť sa telefonicky, alebo mailom. Priestory Hvezdárne môžeme poskytnúť na školenia, koncerty, vystúpenia, výstavy a podobne.

Bližšie informácie získate na: 055/671 45 78, 0917 529 347, 055/466 36 75,

www.kcubar.sk

Železnica

Slovenská železná cesta

Všeobecné informácie

Slovenská železná cesta jedna z ciest kultúrneho dedičstva Európy Slovenská železná cesta je kultúrna cesta spájajúca miesta bývalej ťažby železných rúd, výroby a spracovania železa a ďalších kovov. Na území dnešného Slovenska predstavovalo baníctvo a hutníctvo významné odvetvie, ktoré znamenalo ekonomický prínos pre štátne formy na tomto území. Jeho technická a technologická úroveň bola vysoká, často boli majstrovstvo ľudí, napr. zvonolejárov, technológie a výrobné zariadenia na špici v európskom i celosvetovom meradle. Spomeňme iba tzv. slovenské pece, vysokú pec na drevené uhlie, na koks, použitie pušného prachu pri ťažení rúd v baníctve, hámorníctvo atď. K takýmto významným miestam treba spomenúť Košice a okolie (Košické hámre), Medzev, Jasov, Štós, Smolník, Prakovce, Gelnica, Rožňava, Betliar, Nižná Slaná, Vlachovo, Dobšiná, Stratená, Tisovec, Sirk – Červeňany, Štítnik, Pohorelá, Podbrezová, Ľubietová, Banská Štiavnica, Kremnica atď.

Spolu s baníctvom a hutníctvom sa rozvíjala aj kultúra, tradície.

K významným pamiatkam, ktoré môže návštevník vidieť v Košiciach patrí v Dóme Sv. Alžbety tzv. železný oltár, či oltár železného svätého kríža. Oltár zhotovil košický umelecký kováč a zvonolejár Vojtech Buchner na návrh Ľ. Konrádyho, premonštrátskeho plebána na pamiatku obetiam I. svetovej vojny a bol vysvätený 1.mája 1931 biskupom Jozefom Čárskym. Na dvoch koncoch oltára na spodku sú dve bronzové plakety, na jednej je na pozadí pápežského znaku obraz Ľ.Konrádyho, na druhej obraz V.Buchnera a erb mesta Košice.

Ďalším významným miestom je Slovenské technické múzeum v Košiciach, kde sú expozície modelov hámrov, maketa bývalých Východoslovenských železiarní (teraz U.S.Steel s.r.o.), diela umeleckých kováčov, renesančné dvere – odliatok na motívy Vergília a ďalšími.

Slovenská železná cesta v Slovenskom krase

Jasov- Kláštor a kostol jasovského konventu premonštrátskeho rádu, neskorobaroková stavba (1750 – 1766 s francúzskou záhradou a kláštornou knižnicou. Jasovské prepošstvo podnikalo v železiarstve, v r. 1780 tu postavili vysokú pec, ktorá bola v prevádzke do r. 1870. Patrilo k nej aj niekoľko hámrov v Medzeve a priľahlých oblastiach. Nachádza sa tu chránená lokalita z doby halštatskej – 600 rokov pred n.l. (pred jaskyňou objavená jama s ohniskom a polospracovaným kusom železa tzv. lupou hmotnosti 2 kg. Jaskyňa Fajka zaradená medzi prírodné pamiatky UNESCO.

Medzev - 600 ročná tradícia hámorníctva. V r. 1893 bolo v Nižnom Medzeve v prevádzke 109 hámrov so 198 ohniskami. Dnes je možné návštíviť Hámor slovenského Technického múzea na Štóskej ulici, pôvodne  dvojohniskový, jednokladivový hámor, Brostlov hámor v Zlatej doline, hámor v Šugovskej doline a a maketa hámra v Múzeu kinematografie rodiny Schusterovej.

Rožňava - Od r. 1320 mesto rozhodnutím Karola Róberta. Typické banícke mesto, v minulosti ťažba železa, medi, zlata, striebra. Banícke múzeum s exponátmi baníckych prác a regionálneho charakteru. Kostol Nanebevzatia P. Márie. – okenná maľba Metercia – P.Mária s Ježiškom zasadená do prostredia s výjavmi z baníckej a hutníckej práce.

Betliar - baníctvo a hutníctvo zlata a medi. V r. 1791 postavená vysoká pec na výrobu železa, v r. 1845 – 47 prvá valcovňa na parný pohon v Uhorsku. V r. 1879 betliarsku železiareň odkúpil Emanuel Andrássy. Vysoké pece ukončili výrobu v r. 1903.

Štítnik- baníctvo a spracovanie železa tu zamestnávalo obyvateľov od 12. stor., ako to dosvedčuje názov mestečka, zmienka o hámri z r. 1243, písomný dokument z r. 1344, ktorý prvýkrát spomína hámor v Štítniku. V r. 1804 – 05 bolo tu 10 slovenských pecí a 10 hámrov. Akciová spoločnosť Štítnická konkordia založená r. 1833, mala v Štítnickej doline vysokú pec, skujňovacie vyhne a hámor. Surové železo sa predávalo hlavne do podniku Ganz v Budapešti. Národná kultúrna pamiatka – evanjelický kostol so stredovekými nástennými maľbami, gotická bronzová krstiteľnica, kalichy a bohoslužobné nádoby z 15 – 17 stor.

Členom združenia Slovenská železná cesta SŽC je aj Ústav geoturizmu Fakulty BERG TU Košice a jeho cestovná kancelária TUKE TRAVEL.

Táto cestovná kancelária organizuje cestovný ruch po trasách SŽC.

Slovenská železná cesta je súčasťou Stredoeuropskej železnej cesty (Mitteleuropäische Eisenstrasse MEES) – jednej z kultúrnych ciest registrovaných Europským inštitútom pre kultúrne cesty so sídlom v Luxemburgu, čo je orgán Rady Európy.

Adresa: Košice, Hlavná 88 Tel.: 055 72 606 24, 055 62 240 35 Email: kunhalmi @ hotmail.com

Zdrojinformácií: Ing. Gabriel Kunhalmi

Slovenský kras

Národné parky a chránené územia

Na územie Medzeva čiastočne zasahuje Národný park Slovenský kras, ktorý sa nachádza v juhozápadnej časti východného Slovenska. Národný park zasahuje do katastra 36 obcí, ochranné pásmo do 24 obcí. Celkom je dotknutých 42 obcí. Právna ochrana časti Slovenského krasu je zabezpečená od 31. augusta 1973, keď bola vyhlásená chránená krajinná oblasť Slovenský kras o výmere 361,65 km2. Územie Slovenského krasu ako prvé na Slovensku bolo 1. marca 1977 zapísané do medzinárodnej siete biosférických rezervácií v rámci programu UNESCO – Človek a biosféra (Man and the Biosphere).

Vo východnej časti NP Slovenský kras sa nachádza aj Národná prírodná rezervácia Jasovské dubiny, ktorá je najstaršou prírodnou rezerváciou v Slovenskom krase. Územie rezervácie vyhlásenej v roku 1983 tvoria dva blízko seba položené celky v katastrálnom území Jasov. Rozloha rezervácie 35,10 ha reprezentuje tri typy lesa, les bukovo-hrabový, dubovo-bukový s prechodom do typu lesa duba plstnatého a typickú vysokokmennú dubinu. Vyhlásená bola na ochranu zachovalých prírodných spoločenstiev miestami prestúpených xerotermnými biotopmi. Prevažujú v nej lesné spoločenstvá bukových dúbrav dubových bučín v druhom a treťom lesnom vegetačnom stupni. Vegetáciu územia tvoria zástupcovia xerotermnej a vápenomilnej flóry. Zo živočíchov sa tu vyskytujú viaceré druhy chrobákov, motýľov a netopierov. Hniezdia tu vzácne druhy vtákov: ďateľ prostredný, ďateľ bielochrbtý, muchárik malý a muchárik bielokrký.

Vláda Slovenskej republiky na svojom zasadaní 9. júla 2003 Národný zoznam navrhovaných chránených vtáčích území, medzi nimi aj chránené vtáčie územie Slovenský kras a Volovské vrchy. Chránené vtáčie územie Slovenský kras je súčasťou Slovenského Rudohoria geomorfologického celku Slovenský kras. Zasahuje do katastrov obce Jasov a mesta Medzev.[1] Účelom vyhlásenia chráneného vtáčieho územia je zachovanie biotopov druhov vtákov európskeho významu druhov penice jarabej (Sylvia nisoria), leleka lesného (Caprimulgus europaeus) a skaliara pestrého (Monticola saxatilis). Pravidelne tu hniezdi viac ako 1% národnej populácie druhov orla krikľavého (Aquila pomarina), bučiaka trsťového (Botaurus stellaris), výra skalného (Bubo bubo), bociana čierneho (Ciconia nigra), hadiara krátkoprstého (Circaetus gallicus), kane močiarnej (Circus aeruginosus), ďatľa bielochrbtého (Dendrocopos leucotos), ďatľa prostredného (Dendrocopos medius), ďateľa čierneho (Dryocopus martius), sokola rároha (Falco cherrug), sokola sťahovavého (Falco peregrinus), muchárika bielokrkého (Ficedula albicollis), muchárika červenohrdlého (Ficedula parva)…



[1]    Kolektív autorov: Programhospodárskehoa sociálnehorozvojaRZMORUDOHORIEčasťSociálno-ekonomickáanalýza, s. 22.