, meniny oslavuje: , zajtra má meniny:

Úvod | Textová verzia | Mapa stránky | Videa o Medzeve (aj pre nepočujúcich)

Partnerské mestá

Rátka

Rátka je obec s približne 1000 obyvateľmi v oblasti Borosd –  Abaúj -  Zemplén, na okraji tokajskej vinárskej oblasti. Leží v údolí potoka Szerencs na úpätí pahorkatiny rovnakého mena. Obec má charakter poľnohospodárskej usadlosti s prevahou pestovania vína a chovu hospodárskych zvierat. Priemysel sa do obce dostal až po roku 1980.

Rátka bola založená  v 13. storočí ako súčasť panstva Aba. Neskôr sa majitelia panstva striedali, medzi nimi bol aj knieža František Rakoczi II. V 18. storočí bolaRátka nanovo osídlená nemeckými osídlencami z Baben – Würtenbergu. Dodnes žije v Rátke početná nemecká menšina udržujúca staré tradície a jazyk. Medzevská miestna organizácia Karpatskonemeckého spolku udržuje s Rátkou bohaté kultúrne kontakty.

Holice

Mesto Holice je prirodzeným centrom východnej často okresu Pardubice. Leží pri hlavnej ceste medzi Hradcom Králové a Svitavami. Mestom tiež prechádza cesta z Pardubíc do Rychnova nad Kněžnou. Ma stred mesta s rozľahlým námestím nadväzuje časť Staré Holice, okolie návršia je osídlené štvrťami  Koudelka, Kamenec a Podlesí, západným smerom pokračuje Podhráz a južne trochu vzdialenejšie Rovensko.

V sedemtisícovom meste s priemyselno – poľnohospodárskym charakterom má sídlo Mestský úrad, finančný, pracovný a sociálny úrad, poliklinika s pohotovostnou službou, poštový úrad, policajná a hasičská stanica. Potrebnú úroveň doplňuje sieť obchodov, drobných živností, rozmanitých služieb, reštauračných a ubytovacích zariadení, väčších firiem, peňažných ústavov, školských, kultúrnych a telovýchovných inštitúcií. Je to železničná stanica spájajúca Holice s hlavnými železničnými traťami, autobusové linky vedú do blízkeho okolia a diaľkové spoje smerujú do mnohých miest Českej republiky.

Prvá zmienka o Holiciach je z roku 1336 ako o súčasti Chvojnovského panstva, patriace Jánovi Luxemburskému. V pätnástom storočí sa už hovorí o mestečku, ku ktorému nevyhnutne patrí radnica. Prvé dve budovy ľahli popolom, kamenná budova radnice bola dostavaná v roku 1824. Svojim charakteristickým vzhľadom sa na viac ako jedno storočie stala dominantou rozľahlého námestia. Bola zničená v májových dňoch roku 1945. Námestie nesúce meno T. G. Masaryka tvorí inštitucionálne a obchodné centrum mesta.

K Holiciam patrí neoddelitelne ich rodák Emil Holub, lekár, cestovateľ a objaviteľ. Jeho cesty po Afrike a objavy z neho spravili svetoznámu osobnosť.

Prochot

Obec Prochot je podhorská obec ležiaca na východných svahoch pohoria Vtáčnik, v západnej časti okresu Žiar nad Hronom v Banskobystrickom kraji.

Je to obec bez hmotných bohatstiev, ale plná prírodných krás, ktorej najväčším bohatstvom a potenciálom vždy boli, sú a budú jej obyvatelia. Ľudia s bohatými skúsenosťami, morálkou, tvorivosťou, zocelení prácou a životnou múdrosťou, ktorá ich naučila pohostinnosti a úprimnosti.

O geografickom položení obce Prochot najvýstižnejšie hovorí príslovie: Z Prochota sa musí aj žobrák vrátiť. Obec totiž leží v doline uzavretej z troch strán vencom pohoria Vtáčnik. Najbližšie položená obec od Prochota je Horná Ždaňa vzdialená 6 km. Od Hornej Ždane na severovýchod leží obec Horná Trnávka a ešte severnejšie Prestavlky. Ďalšia obec, východne od Prochota, je Lovčica-   -Trubín. Od západu je susedom obec Kľak. Na severozápade hraničí Prochot s Nitrianskym krajom a okresom Prievidza. Hranice obce v tejto oblasti sú teda zároveň hranicami okresu a kraja.

Klimaticky sa oblasť Vtáčnika vyznačuje chladnou a studenou zimou. Priemerná ročná teplota je okolo 8 °C. Výškovo sa obec Prochot nachádza vo výške 497 m n. m. Rozloha katastra obce je 1851 ha. Partnerstvo sa zrodilo na počesť štyroch padlých partizánov (troch z Medzeva a jedného zo Štósu) počas bojov SNP v októbri 1944.

Miroslav

Mesto Miroslav leží medzi Brnom a Znojmom približne 50 km severovýchodne od Znojma. Počtom 3000 obyvateľov sa radí medzi malé mestá. Z geologického hľadiska sa nachádza na rozhraní Karpát a Českého masívu. Markův kopec s nadmorskou výškou 300 m je najvyšším bodom katastra. Klimaticky patrí Miroslav do suchej a teplej oblasti s miernou zimou.

Mesto je písomne doložené od roku 1222, keď český kráľ Přemysl Otakar I. venoval tunajší vínny desiatok rajhardským benediktínom. Podľa povesti, zapísanej v miestnej farskej kronike (stratenej počas 2. sv. vojny), tu bola niekedy okolo roku 912 vybudovaná dcérou českého vojvodu, kňažnou Miroslavou, vodná pevnosť, ktorá bola v 16. storočí prestavaná na zámok. Dnešná Miroslav vznikla spojením troch pôvodne samostatných osád, spomínaných od 14. storočia: Mittendorffu, Českej Vsi a Václavova. V rokoch 1497 až 1569 patrilo panstvo pánom z Mírova. Zikmund Valecký si u kráľa vymohol v roku 1533 povýšenie Miroslavi na mestečko. Súčasne s povýšením jej Ferdinand I. pridelil pečať a mestský znak.

Novodobý vývoj mesta čiastočne ovplyvnil odpor Miroslavi proti výstavbe železnice v jej susedstve. Preto bola v roku 1869 železničná stanica zriadená 5 km od obce. Na mesto bola Miroslav povýšená v roku 1965.

Z kultúrnych pamiatok je možné spomenúť goticko-renesančný zámok s parkom, barokový Kostol sv. Petra a Pavla, barokovú sýpku, desiatkovú pivnicu, klasicistický evanjelický kostol a 500 rokov starý židovský cintorín.

Castel Giorgio

Castel Giorgio je obec v provincii Terni v regióne Umbria, ktorá sa nachádza asi 60 km juhozápadne od Perugie, severozápadne od Terni na vysočine Alfine, s výhľadom na jazero Bolsena.

V oblasti Castel Giorgio boli v roku 1993 nájdené pozostatky pravekého osídlenia, ktoré patrí do civilizácie Villanovan. Nechýba etruské nálezisko (3. až 2. storočia pred n. l) a zvyšky rímskych víl a ciest.

Mesto bolo založené v roku 1477 ako hrad a sídlo biskupa Orvieta, Giorgia della Rovere. Po niekoľkých premenách bol palác v 1610 – 1620 obnovený kardinálom Giacomom Sennesiom,  keď sa zmenil na letovisko pre prelátov Orvieta.