, meniny oslavuje: , zajtra má meniny:

Úvod | Textová verzia | Mapa stránky | Videa o Medzeve (aj pre nepočujúcich)

História

Chronologický vývoj mesta od založenia až do súčasnosti

(listiny z archívov, pečate,cechové knihy, mapy)

Osídlenie a stredovek

1500 – 800 pred n. l. – Jasovská jaskyňa sídlo ľudí doby bronzovej.

400 – 0 pred n. l. – okolie Jasova osídlené Keltmi.

1135 – zakladá osídlenie v okolí Medzeva grófka Mätzen.

1193 – vojvoda Koloman, syn kráľa Ondreja II. založil prepošstvo Jasov a vybavuje ho

bohatými majetkami.

1203 – potok Bodva sa v listinách Jasovského (Yaszov) kláštora nachádza pod názvom Buldvam

1234    prvá písomná zmienka o kláštoreJasov

1235 – 1243 – účasť nemeckých osadníkov,ktorých pozval 1. Opát kláštora AlbertusI.,  pri znovu obnovení Jasovského kláštora.

Poznámka: Premonštráti z Jasova si veľmi vážili ženu menom Mechildis.

1241    Vpád Mongolov vo Uhorska. V bitke pri Slanej porazili Mongoli šľachtickú armádu, kráľ Béla IV. sa zachránil útekom cez Gemer do Rakúska a ďalej na ostrov Krč.

1242    V januári druhý vpád Mongolov do Uhorska spojená s ničením a rabovaním všetkých usadlostí okrem opevnených hradov

1243 -  Jasovský kláštor zaručuje nemeckým osadníkom okrem cisárskych privilégií aj právo žiť podľa nemeckého práva.

1255 – BelaIV. rozširuje pozemky kláštora v Jasove po Smolnícky potok a po Gelnicu.

1255 – 1272 – zakladajú osadníci na území Medzeva osadu DöaflDörfel.

1271 – kráľ ŠtefanV. udeľuje nemeckým osadníkom rozličné privilégia, napr. slobodné disponovanie vlastníctvo, oslobodenie od lénnej práce. Z povinností zostalo len odvádzanie desiatkov vrchnosti.

1290    Ondrej III. udeľuje prepošstvu právo ťažby všetkých rúd, okrem zlata, striebra, olova    a cínu.

1301 – prepošstvo v Jasove zabezpečuje duchovnú starostlivosť pre Medzev.

1312 – 1318 – výstavba hradu v Jasove.

1331 – kráľ KarolRóbert nariaďuje reambuláciu hraníc premonštrátorov v Jasove.

1332 – na základe reambulácie bola hranica prepošstva preložená k rivulus Mechtildis, k dnešnému

potoku Pivring.

1359 – Ľudovít I. nariaďuje preverenie reambulácie hraníc z roku 1332. V záverečnom protokole          sa spomína už Medzev ako villa Mechensewph.

Keď v tomto roku previedla Spišská kapitula reambuláciu hraníc, existovala už obec Medzev. Obec patrila do majetku prepošstva Jasov.

1371    1. mája bola uzatvorená v Spišskej kapitule nájomná zmluva medzi Eliasom Tegnagelom a             premonštrátskym kláštorom v Jasove o povolení postaviť 3 hámre na sútoku Šugovského potoka a Bodvy.

1399 – kráľ Žigmund nariaďuje, že Medzevčania môžu slobodne užívať tzv. Čierny les a role.

1403 – dochádza k vybudovaniu ďalších 4 hámrov v Šugovskej doline.

1416 – príchod Cigánov do Uhorska.

1420 – Medzev dodáva náradie, kotviace prvky a klince pre výstavbu dómu v Košiciach.

1427 – dochádza k rozdeleniu Medzeva na Vyšný a Nižný Medzev. Nižný Medzev mal 58 brány a

342 obyvateľov a vyvíja sa hámorníctvo.

1430 –farárom je farár Konrád, richtárom MartinSchwester.

1430 – je ešte spoločná škola vo Vyšnom Medzeve.

1430 – Nižný Medzev postavil svoj drevený gotický kostolík postavený v prvej polovici 15. Storočia, dal ho vysvätiť Panne Márii a svojich zomrelých pochovávať na nádvorí kostola. Farnosť založil jasovský prepošt Johann.

1430 – Obce Vyšný a Nižný Medzev tvorili doteraz jednu farnosť. 21. novembra dochádza aj k            rozdeleniu spoločnej farnosti .

1430    „Scheabenspiegel“ – zbierka vtedy platných zákonov pre mesto Buda (a ďalšie), ako aj pre mesto Casovia – Kassa – Kaschau (Košice) s vplyvom na okolie. Originál „Schwabenspiegel“ je uložený v Archíve mesta Košice na Kováčskej ulici v Košiciach.

1430 – 31. októbra boli dohodnuté finančné povinnosti Nižného Medzeva voči Vyšnému Medzevu

v súvislosti z rozdelením obce.

1431 – Obsadili husiti kláštor v Jasove a kováči z Medzeva im dodávali kované kópie a halapartne.

1450 – 1500 – bolo v Šugovskej doline 5 hámrov.

1464 – návrat premonštrátov do kláštora v Jasove.

1476 – 16. októbra zaznamenáva kronika kráľovského notára nedodržanie zmluvy zo strany      Nižného Medzeva podľa dohody z 31. októbra 1430 o podiele Nižného Medzeva na             nákladoch na prevádzku vyšnomedzevského kostola počas neprítomnosti premonštrátov v Jasove.

1476 – 18. októbra sa v Košiciach uzavrela medzi Nižným a Vyšným Medzevom dohoda o        vyrovnaní pozdĺžnosti Nižného Medzeva vniknutej nedodržaním dohody o podiele Nižného           Medzeva na nákladoch na prevádzku vyšnomedzevského kostola.

1517 – vyhlásením 95-tich téz Martinom Lutherom sa začala reformácia, ktorá zasiahla aj Medzev.

1521 – začiatok protireformácie, čo taktiež ovplyvnil náboženský život obyvateľov Medzeva.

1526    Turecký vpád do Uhorska. 19. januára bola pri Moháči porazená uhorská armáda a kráľ Ľudovít II. zahynul na úteku. Bitka pri Moháči sa považuje za koniec stredoveku.

Novovek po rozpad Rakúsko - Uhorska

1549 – najväčší vplyv na reformáciu Medzeva je zo Spiša a mesta Košice. Prvé obdržané cechové listy od hlavných cechov z Košíc.

1550    do tohto roku patril nižnomedzevský kostol Narodenia Panny Márie do správy jasovského kláštora. Rozhodnutím Viedenskej nunciatúry bol kostol daný do správy Jagerského biskupstva.

1557 – podľa zákona musel každý obyvateľ Medzeva odpracovať 6 dní na opevnení kláštora v

Jasove slúžiace na obranu proti Turkom.

1560 –Mesto Kežmarok nakúpilo podľa svojho registra vín (Weinregister) u Medzevčanov Melzer, Achatio, Andreas 28 sudov vína, jeden sud po 14 – 15 uhorských florenov.

1561    Mesto Kežmarok nakúpilo pre svoj výčap vína podľa registra vín u Medzevčanov Waltena, Achatio, Casper Sorger, Hans Grentzer 75 sudov vína, sud po 16 – 20 uhirských florenov.

Kurz: 10 ¼ rýnskeho florena za 3 uhorské floreny a 25 denárov.

1562    Kežmarský mestský výčap vína nakúpil u Medzevčanov Mathes Fibner, Klain Walter Axha, Achatio a Tovarišov Urban Schmidt, Andreas Fleischer (od brata Oswalda zo Štósu) 53 sudov vína, sud po 16 – 17 uhorských florenov.

1563    Mestský kežmarský výčap vína kúpil od Medzevčanov Caspar Sorger, Hans Achatio, Klain Walter 20 sudov vína, sud po 15 uhorských florenov a 15 denárov v hotovosti.

Ďalšie dokumenty o obchodov Kežmarčanov a Medzevčanov boli zničené vojnami.

1573 – MaximiliánI. potvrdzuje obyvateľom Medzeva opäť všetky kráľovské privilégia           (Maximiliánove banské reguly).

1586    Začiatok protireformácie v Uhorsku

1613 – MatejII. potvrdzuje Medzevčanom ich privilégia voči prepošstvu Jasova.

1618    Kráľ Matej II. udeľuje Vyšnému Medzevu štatút baníckeho mesta.

1620 – sčítanie ľudu v Nižnom Medzeve s výsledkom: 122 domov, 783 obyvatelia.

1622 – morová epidémia v Medzeve, zomrelo 417 obyvateľov.

1631 – od rozdelenia Medzeva boli hranice chotára a práva na pasienky až tohto roku súdne

potvrdené.

1639 – FerdinandIII. udeľuje Nižnému Medzevu 13. decembra právo na usporiadanie ročného trhu, týždenného trhu v piatok, výstavbu obecného mlynu a pivovaru, ako aj potvrdený štatút kováčskeho cechu.

1642 – kováčsky cech v Medzeve preberá štatút kováčskeho cechu Košíc. Majster cechu bol      Johann  Strömpl.

1646 – Ferdinand III. potvrdzuje slobodu vierovyznania. Na základe toho sa kostol v Medzeve

dostáva do rúk evanjelikom. Katolíci vykonávajú svoje obrady, s povolením biskupa, v

súkromnom dome.

1650 – veľká časť remeselníkov je evanjelického vyznania.

1650 – biskup z kláštora v Jasove začína postupnými krokmi realizovať protireformáciu.

1650 – na základe toho dochádza k sporom medzi evanjelickou a katolíckou obcou.

1650 – v priebehu týchto sporov zomiera evanjelický farár Lani aj biskup v Jasove.

1650 – nástupca biskupa palatín ThomasPálfi ešte priostruje protireformačné kroky.

1650 – pri jednom pohrebe dochádza k fyzickej bitke medzi katolíckym farárom a evanjelickým

učiteľom.

1650 – po zažalovaní evanjelického učiteľa katolíckym farárom u biskupa, bol učiteľ drábmi

biskupa takmer ubitý na smrť a zatvorený kým nekonvertoval na katolícku vieru.

1650 – represie pokračovali aj naďalej, každé porušenie zákona sa prísne trestala u evanjelických

obyvateľov, jedine konvertovanie prinášalo odpúšťanie trestu.

1650 – kováčsky majstri, ich tovariši a pivovarníci konvertovali najskôr aby si mohli udržať svoje

remeslo.

Medzev síce mal trhové právo, ale jeho územe patrilo jasovskému kláštoruktorý tento stav využíval k rôznym represáliam.

Nemecké mená Medzevčanov v tých časoch boli: Hans Quallich, Hans Kreischer, Casparus Sorger, Jacob Gedohn (kováč), Johannes Brausser, Martin Schnitter, Matheus Brenner, Jacob Sträler, Jakobus Antl, Martin Antl.

1658 – bolo v Šugovskej doline 7 hámrov.

1660 – Jasov pokračuje v protireformácii.

1660 – 1693 – bolo v Dolnej Au 6 hámrov.

1664 – 20. februára riadi mesto Medzev a pivovarnícky cech regule pre výčap piva.

1666 – mal Medzev viac ako 300 domov a hospodárov, ktorý boli zväčša remeselníci a ich cechové

pravidlá pochádzali z Košíc.

1666 – pozvala cirkevná obec evanjelického farára MartinaNowaka, ktorí bol predtým v Kremnici a v Ľubici do Medzeva.

1669 – sa narodil v Medzeve GregoriusSorger, neskorší biskup Sedmohradska a budovateľ    medzevského kostola

1671 – protireformácia nadobudla rozmery: konvertovať na katolícku vieru alebo väzenie a

smrť.

1671 – 22. marca prichádza biskupov kapitán so sprievodom do Medzeva, násilím sa zmocňuje

kľúčov od kostola a evanjelický farár opúšťa Medzev.

1672 – katolícky farár opúšťa Medzev ako dôsledok obsadenia Košíc kuruckými povstalcami.

1672 – 9. októbra sa do Medzeva vrátil evanjelický farár Martin Nowak.

1672 – nasledujúce dni boli veľmi rušné, po úteku farára Martina Nowaka, dráby streľbou usmrcujú

viacerých evanjelikov medzi nimi aj mladšieho syna farára Nowaka, Michaela.

1672 – 1. novembra bol najstarší syn farára Nowaka popravený, spolu aj s Georgom Antelom.

1676 – sa v Borši narodil František Rakoczi II.

1697 – cisár Leopold I. povyšuje Nižný Medzev na banícke mesto.

1697 – v erbe Nižného Medzeva sa Ježiš presunul z pravého ramena na ľavé rameno Matky Božej. (1697 Leopold I)

1699 – v rámci ďalšej protireformácie musí Medzev opustiť evanjelický farár Lang.

1700 – vo „Vyšnom Au“ pracuje 10 hámrov.

1703 – 1711 stavovské povstanie uhorských stavov pod vedením Františka Rakocziho II. proti Habsburgom za slobodu Uhorska. Mnohí Medzevčania bojujú medzi husármi Františka     Rákocziho II. Uniformu neskoršie používali ako sviatočné oblečenie pri sviatočných    udalostiach a pohreboch.

1706 – Medzevčania dodávajú zbrane povstaleckým vojskám Rákocziho

1709 – 1711 – Morová epidémia v Medzeve, vymiera rodina Tagnagelová.

1710 – najstaršia zachovalá pečať Nižného Medzeva.

1711 – farár Gregorius Sorger sa stáva kanonikom v Egeri.

1713 – sa stáva Gregorius Sorger prepoštom mesta Eger.

1715 – 14. júna sa stáva Gregorius Sorger opátom Ildy.

1719 – 17. marca sa stáva Gregorius Sorger opátom a titulárnym biskupom v Dulmé.

1726 – skladajú vernostnú prísahu spoločenstvu baníckych miest Gelnica, Smolník, Švedlár,

Nálepkovo, Štós, Vyšný a Nižný Medzev.

1727 – bol 3. júna v Bratislave vysvätený Gregorius Sorger za biskupa.

1727 – Michaelis Wasserbauch bol richtárom v Nižnom Medzeve.

1729 – 25. februára posadil kráľ Karol III. Gregoriusa Sorgera na biskupskú stolicu Sedmohradska.

1729 – 30. mája obdržal Gregorius Sorger barónsky titul Sedmohradska.

1729 – 23. augusta sa stáva barón Gregorius Sorger tajným radcom.

1729 – Michael Sorger bol richtárom v Nižnom Medzeve.

1729 – tzv. „sviňacia“ vojna medzi Nižným a Vyšným Medzevom kvôli žaluďom a množstvu     zastrelených prasiat. (Schweinenkrieg)

1730 – 26. februára bol Gregorius Sorger inštalovaný za biskupa Sedmohradska.

1732 – začiatok výstavby nového katolíckeho kostola v Nižnom Medzeve, financovaný

Gregoriusom Sorgerom.

1735 – ukončenie výstavby katolíckeho kostola v Nižnom Medzeve.

1735 – 8. septembra prichádza biskup Gregorius Sorger do Medzeva a prejavuje svoje sklamanie zo

zámeny projektu kostola.

1739 – 17. septembra umiera Gregorius Sorger v Sedmohradsku v Gyulafehérvár (Alba Julia), kde

je aj pochovaný.

1747 – v tomto roku existovali v Nižnom Medzeve dve taviarne na meď.

1748 – výstavba 9 hámrov vo Vyšnom Au a v Porči.

1750 – výstavba nového pivovaru v Nižnom Medzeve.

1752 – výstavba rímskokatolíckej základnej školy s vyučovacím jazykom nemeckým v Nižnom

Medzeve.

1765 – pri pohreboch sa začalo používať na zakrytie katafalku čierne pohrebné súkno s nemeckým nápisom, ktorý pripomína pominuteľnosť človeka.

1770 – 1. decembra boli prečítané platné články knihy kováčskeho cechu v Medzeve, ktoré sa

okrem pravidiel vnútorného poriadku týkali aj zástavy cechu a predpisov prijatia učňov

1771    prvý doklad o existencii morového stĺpa v Medzeve.

1772 – 10. februára bol štatút kováčskeho cechu novelizovaný.

1773 – 1777 – prepošt kláštora v Jasove dáva povolenie s výstavbu nového kostola vo Vyšnom

Medzeve,  s prispením financovania výstavby aj Nižného Medzeva. Toto rozhodnutie opäť        vyvoláva spory s kláštorom.

1774 – ženská delegácia, ktorá sa vyžaduje práva o dodržaní privilégií Medzeva je uväznená a

Zbitá v kláštore v Jasove.

1774 – v mesiaci júl je vyhotovená mapa o 24 hámroch v údolí Bodvy s uvedenými majiteľmi.

1783 – 4. júla je cisár JozefII. privítaný richtárom MartinusomTischlerom (Kreischa) pri svojom

prechode cez Medzev. Poskytol cisárovi a jeho sprievodu na ďalšiu cestu po Štósky vrch 19 príprahových koní.

1787 – dochádza k ďalšej novelizácii štatútu kováčskeho cechu v Medzeve.

1787 – a v nasledujúcich rokoch dochádza k zvýšeniu cien železa (zo strany opáta Andreasa Sanzerera).

1787 – cisár Jozef II rozpustil 16. marca kláštor v Jasove. Archív a zariadenie boli prenesené do             Budína.

1793 – boli dohodnuté tarifné ceny 30 kováčskych výrobkov v Medzeve.

1793 – korešpondencia medzi mestom Debrecín a kováčsky cechom v Medzeve svedčí o

obchodných stykov kováčov v týchto oblastiach.

1796 – sú v Medzeve vydávané pravidlá pre návštevu trhov (zákaz uzatvárať tajné obchody).

1796 – dôsledkom zlej úrody nastáva v Medzeve veľká núdza.

1799 – 13. októbra boli prijaté pravidlá medzi kováčmi a uhliarmi pri preberaní tovaru.

 

1800 – 1. januára sa schádzajú na radnici zástupcovia obce aby zvolili zo svojho stredu čestného a múdreho richtára.

1800 – boli v Pivringu 4 hámre, v Goldseifene 7 hámrov a v Hummel 3 hámre.

1800 – sčítanie obyvateľstva v Medzeve: 1670 obyvateľov v 310-tích domoch.

1801 – 2. februára potvrdzuje kováčsky cech rozhodnutie z 10. februára z roku 1772.

1802 – 12. marca obnovuje cisár František I. kláštor v Jasove, spory o nezávislosť Medzeva sa   obnovili.

1803 – 1. januára novozvolený richtár JosefTacheodmieta prísahu vernosti kláštoru v Jasove.

1806 – zomrel Ludolphus Gedeon premonštrátorský farár v Jasove.

1808 – bol richtárom Johann Strömpl.

1810 – 1836 – bolo v Pivringu 6 hámrov, v Goldseifene 12 hámrov, v Hummel 5 hámrov, Vyšnom

Grunde 9 hámrov.

1817 – 25. decembra posledný záznam v knihe kováčskeho cechu.

1819    17. Apríla založilo mesto a 10 občanov nemocnicu.

1820 – odchádza richtár JohannTanzer a delegácia z Nižného a Vyšného Medzeva na Spišskú

Kapitulu domáhať sa svojich práv voči Jasovskému prepošstvu. Šlo o uplatnenie starých privilégií z 13. storočia.

1825 – sa ustanovilo prvé spoločenstvo kováčov s 295-timi členmi.

1830 – zomrel Carolus Gedeon premoštrátorský farár v Jasove.

1836 – 1904 – je činný farár Andreas Tischler, pochádzajúci z Medzeva.

1840 – 1850 – recesia obchodu ako dôsledok zlých ciest a nárastu dopravných nákladov.

1842 – sa narodil Dr. GeorgLudwig generál a štábny lekár.

1846 – sa otvorila prvá pošta v Medzeve.

1848 – uzatvára obchodná spoločnosť Tischler a Gedeon Partl zmluvu s maďarskými revolucionármi o dodávke podkov,           neskoršie aj bajonetov a ďalšieho kovaného tovaru pre armádu.

1848 – sa zvýšila výroba poľnohospodárskeho náradia.

1848 – po potlačení revolúcie prichádzajú do Medzeva rakúsky úradníci potrestať dodávateľov

zbraní.

1855 – 1904 – bol dekanom v Nižnom Medzeve AlajosBersinszky.

1857 – 21. júna sa kováči z Medzeva zúčastňujú na priemyselnej výstave v Košiciach.

1857 – 31. októbra mal Nižný Medzev 3078 obyvateľov, bolo 100 v prevádzke hámrov.

1861 – otvára Josef Szkurkai prvú lekáreň v Nižnom Medzeve.

1865    Narodil sa Johannes Schmiedt, kováč a básnik. Zomrel v roku 1948. Mantácke básne: Jägalied vom Raabastaa, De Toenbach, Es  grosse  Feua.

1866    Počet  domových  čísel,  409, domáce  zvieratá:  425 kráv, 173 teliat, 124 koní, 97 volov, 10 oslov, 10 oviec, 401 ošípaných.

1859    V Medzeve sa narodil Pató János, vynálezca a konštruktér

1860    Výroba klincov zaznamenáva konjunktúru a zamestnáva asi 300 ľudí v Medzeve.

1860    5. Októbra dostal Remigius Sztachovicz rukopis „Mecenzéf Weihnachtsspieles“ od medzevského farára Aloisa Bersinszkeho (príbeh narodenia Ježiša Krista zverejnený v knihe Metzenseifen – Stos, 1986). Farár Bersinszky príbeh opísal tento príbeh zo staršej predlohy.

1867    Foto (od Waltera Bistiku) cechovej kanvice v tvare podkovy, o obsahu 4,5 l. Kováčskym majstrom (Schmiedemeister) bol Klement Hollop.

1867    Po Rakúsko – Uhorskom vyrovnaní boli v novej maďarskej ústave prehlásení všetci obyvatelia za maďarskú štátnu národnosť a maďarčina bola deklarovaná za štátny jazyk. V Medzeve zostala dominantná mantáčtina.

1868    Vo vedomí Uhorska Nemci nie sú menšina, ale Maďari nemeckého pôvodu. Maďarská vláda potlačila jazyky národností na úroveň nárečia. Zákon ale zaručoval používanie materinského jazyka v kostole, na úradoch a v škole.

1868    Podnikateľ Mathias Nehrer z Rožňavy stavia v Medzeve vysokú pec. (surové železo dodával štátny závod v Diósgyöri)

1868    31. júla sa v Medzeve narodil Peter Gallus. Po absolvovaní základného vzdelania v Medzeve a maturite na maďarskom gymnáziu v Rožňave študoval teológiu. 2 roky bol kaplánom v Smolníku. Potom profesorom teológie v Rimavskej Sobote, od roku 1914 pastierom duší v Rapovciach, kde v roku 1927 zomrel. Najvýznamnejší Medzevský básnik. Všetky svoje básne písal v čase intenzívnej maďarizácie. V ľúbivých rýmoch a rytmoch ospevoval kraj, zvyky, obyčaje, kováčov v hámroch a kováčov klincov, svojich medzevských spoluobčanov. Svoje básne písal v mantáckom dialekte.

1869    Prehľad počtu obyvateľov oboch Medzevov.

Počet obyvateľov v Nižnom Medzeve – vo Vyšnom Medzeve

Maximum v roku 1869          3447                1613

Pokles v roku 1880                 3213                1359

Pokles v roku 1890                 2609                1066

Pokles v roku 1900                 2800                1410

Pokles v roku 1910                 2658                1575

1870    Vo vysokých peciach Nadabula, Dobšiná a Lucia baňa bolo vyrábané dobré tyčové železo pre medzevských hámorníkov. Vysoká pec Ganz v Medzeve mala kapacitu len 20 000 q/rok.

1879    Narodil sa Gaspar Schmiedt, kováč a básnik, zomrel v roku 1946. V jeho básňach Mei Joogrevie, Mei schönste Joog sa dá nájsť najkrajšie príklady vlasteneckých pocitov, opisu kraja a medzevských príhod.

1870    Pivovarník Josef Lepesch (Nemec z Medzeva) zamestnal vo svojom pivovare na Moldavskej ulici v Košiciach 60 ľudí a vyrobil ročne 40 000 hektolitrov piva (na vtedajšiu dobu to bolo veľké množstvo). Po jeho smrti prevzal prevádzku Konstantin Bauernebel.

1870    Rozkvet hámrov s asi 500 majstrami a pomocníkmi a ďalšími kováčmi klincov v Medzeve. Vyrába sa 147 druhov výkovkov, motyky, lopaty, pluhové ostria, rohačky. Export sa realizoval hlavne do južnej a západnej Európy.

1870    Bola založená Čerehátska banka ako akciová spoločnosť s kapitálom 30 000 zlatých (600 akcií po 50 zlatých). Prvým riaditeľom bol Simon Pöhm, jeho zástupcom lekár Anselm Pauspertl, účtovníkom Franz Erber, pokladníkom Josef Gedeon Emmerich. Banka bola riadená direktóriom s 21 členmi. Správna rada mala 5 členov. Direkcia volila zo svojho kruhu komisiu, ktorá preverovala a schvaľovala úvery. Ako komisári preverovali aj denný chod. Ich honorárom bolo 10% čistého zisku. Ročný plat účtovníka bol 600 zlatých, pokladník dostal ročne 360 zlatých. Vklady z roka na rok pribúdali, tak isto aj hypotekárne úvery. Maďari, ktorí prichádzali na trh a predávali obilie a zeleninu a peniaze odniesli do banky. Tak isto aj Spišiaci.

1873    Začínajúci úpadok kováčstva ako dôsledok industrializácie a nových konkurujúcich tovární. Aby sa stali finančne silnejšími, spájali sa kováči do družstiev. Pre nerentabilitu prevádzky bola odstavená vysoká pec v Medzeve.

1873 až 1874 v dôsledku nezamestnanosti sa vysťahovalo asi 1500 ľudí do USA, hlavne do Clevelandu (Ohio).

1878    10. februára  -  Zakladajúca  listina  Dobrovoľného hasičského spolku s menoslovom zakladajúcich členov: Tomasch  Tamás, Göbl Máté, Schürger  János, Technik, členovia: Binder Jenö, Gedeon János Partl, Ludvig Lörinc, Tischler  Károly, Koós Jozsef, Göbl  György, Te. Bersinszky Alajos, Csaostofsjy Ferencz, Gedeon József,  K. Gedeon József  F. Göbl György  Gedeon Mihály Erdész,  Koós András.  Koós  György, Müller  József, Pauspertl  Zelmos,  orvos, Pöhm Simon. Schneider  Tamás Szkurkay Jozsef, Schwarcz Ferencz, Tischler  András, Tischler  Vincze.

1879    Dr. Ludwig Rudolf, básnik, stoličný sudca v Budapešti. Zomrel v roku 1958. Jeho báseň „Homalied“ výstižne ospevuje každodennú prácu hámorníckeho kováča.

1880 až 1882 – aby získali tyčové železo lepšej kvality, postavili dobre situovaní hámorníci Siemens – Martinskú pec.

1880 až 1914 – V dôsledku nezamestnanosti a s ňou spojeného vysťahovalectva do Nového sveta (USA) zažil Medzev prvý veľký odliv obyvateľstva. V roku 1880 mal Medzev 3213 obyvateľov.

1882      Mestské voľby 28. decembra 1882. Za richtára bol zvolený Mathäus Göbl a za druhého richtára Joseph Wagner. Novými senátormi boli Johann  Gallus, Vinzenz Miller, Jakob Tomasch,  Andreas Wagner, Johann Bodenlos,  Josef Gedeon Keiml,  Cassier Georg Göbl.

1882    15. júna sa narodil v Medzeve v Grunte Johann Schuster (Lacke), spisovateľ a básnik.

1882    V novembri bola zriadená vyššia štátna ľudová škola v Nižnom Medzeve.

1883    Schválenie nového školského zákony v uhorskom parlamente. Maďarský jazyk sa stal povinným vyučovacím jazykom aj na nemeckých ľudových školách a gymnáziách.

1884    V septembri bola v Medzeve zriadená priemyselná škola. Učiteľ Johann Pató prišiel z košickej priemyslovky. Výrobky školy, ako pluhové ostria, kladivá, pánty, zámky, kľúče a dláta sa predávali v železiarskom obchode Koosch a vyvážali sa aj na Spiš.

1885 do 1915 pôsobil Medzevský farár Gabriel Bröstl v Jászladány.

1886    10. až 16. júna – záverečná skúška na vyššej štátnej ľudovej škole v jednej chlapčenskej a dvoch dievčenských triedach (maďarčina a nemčina, prírodopis, počty, geometria, kreslenie, zemepis, dejepis, technológia, účtovníctvo, náuka o práve, spev a telocvik. Vzorky z dielne, výkresy a práce dievčat boli vystavené.

1888    narodil sa Leopold Gedeon, medzevský farár premonštrát a profesor, zomrel v roku 1980.

1888    mestské voľby. S aklamáciou bol zvolený Franz Schwarz za mestského sudcu a opakovane Andreas Tischler za starostu. Za senátorov boli zvolení: Jakob Progner, Georg Göbl, Michael  Göbl a Vinzenz Müller.

1889    intenzívna maďarizácia ovplyvnila mládež, 25. Apríla uviedla mládež veselohru v maďarskom jazyku „Az egyetlen leány“.

1890    Johann Gedeon Partl stavia v Bodoke malú lisovňu. Neprajnosť a závisť medzevských podnikateľov zapríčinili po dvoch rokoch likvidáciu podniku. Horlivý veriaci Frindt, ktorý v dražbe kúpil lisy, potom postavil malú firmu na výrobu dúchadiel pre hámre. Ale táto firma tiež čoskoro zanikla.

1890    Medzevskí ochotníci uviedli hru „Miért  nem házasódig  a sógor ?“

1891   12. decembra predviedol riaditeľ vyššej ľudovej školy Robonyi dva dôležité výsledky: novostavbu štátnej priemyselnej školy (s textilnou dielňou pre dievčatá) a dar z Budapešti, parný buchar.

1892   Z maďarskej príručky Montan, Budapešť: vysoká pec vo Vyšnom a Nižnom Medzeve vyrába 28 000 q železa. Majitelia, jasovské prepošstvo, nájomca Thuisko Erpf. U. Co. v Medzeve. Lekári Dr. A. Pauspertl (Medzev), Dr. Lieszkovsky (Štós), 24 členov. Zamestnaní 40 baníkov a 30 hutníkov.

Strieborná a medená baňa v Nižnom Medzeve. Ťažba trosky pre ďalšie spracovanie v Nižnom Medzeve, výroba 2 000 q. Majitelia: Csendes – Mars. Železorudné bane a huta v Nižnom a Vyšnom Medzeve, produkcia 101 920 q zvarkovej ocele, 31 920 q surového železa.

1892   Veľký požiar v Medzeve. 16. Septembra o 2,30 vypukol požiar v dome vedľa lekárne. Učiteľský dom Josefa Romana, budova školy, lekáreň a susedné domy vyhoreli. Bol veľký vietor. Strecha veže a kostola horeli, kríž sa zrútil, veľký zvon prerazil strop a spadol do kostola. Ľavá strana Štóskej ulice až takmer po Mlynskú uličku vyhorela. Pre vietor boli hasiči z Medzeva, Štósu a Smolníka bezmocní. Farár Josef Bercsinszky začal s dlhodobou zbierkou na opravu kostola. Veža bola nanovo postavená podľa plánu učiteľa, neskôr riaditeľa Josefa Romana tesárskym majstrom Josefom Schmotzerom.

1894   Ako pomoc hámorníctvu počas hospodárskej recesie postavilo maďarské ministerstvo obchodu a priemyslu vo fabrike vzorový hámor.

1894   Nemecké „Kaschauer Zeitung“ priniesli správu o pohrebe známeho medzevského lekára Anselma Pauspertla.

1894   Otvorenie železničnej trate s prevádzkou parným rušňom medzi Moldavou a Medzevom.

1895   V Clevelande (USA) bola pomenovaná jedna ulica „Gedeon Street“ po  vysťahovanom občanovi Medzeva.

1895   Dokončenie veže vyšnomedzevského kostola.

1896   Pre zvýšenie šancí v konkurencii bolo založené výrobné družstvo „Produktionsgenossenschaft GmbH“. Každý majiteľ hámra mal konto, ktoré sa 2 x ročne zúčtovalo. Polovicu zisku dostal majiteľ hámra, ktorý vyplatil zamestnaných pomocníkov, polovicu kováčsky majster (majstri). Družstevná výroba sa osvedčila. Výrobky boli vysokej kvality. Časť výroby (lisovanie úch, brúsenie) bola koncentrovaná v centrále družstva. Prvým prokuristom družstva bol Alfréd Zwicker (z Kežmarku), jeho zástupcom bol Michael Göbl. Ďalším prokuristom bol Mathias Gedeon.

1896   Hospodárska situácia sa upokojila. Čerehátska banka mohla zvýšiť akciový kapitál z 30 000 na 120 000 zlatých.

1897   Michael Schmiedt, obchodník a básnik. Narodil sa 7. mája, učil sa za obchodníka, bol aj vojakom maďarskej armády v 1. Sv. vojne. Pracoval v železiarstve firmy Ölschläger a Marko v Košiciach. Od roku 1928 vlastné železiarstvo v Prešove, ktoré mu bolo v roku 1947 skonfiškované na základe Benešových dekrétov a pracoval vo svojom bývalom obchode ďalej. Ako dôchodca zamestnaný vo firme Autobrzdy. Ako básnik napísal 24 nemeckých a 110 maďarských básní o Medzeve, gratulácie, jarné pozdravy, preložil maďarskú hymnu do nemčiny, Heineho náhrobný nápis na Montmartri do maďarčiny. Zomrel 3. Júna 1989 v Prešove. Do svojej lyriky bohato zapracoval materiál ku kultúrnym dejinám a zabudnutým tradíciám Medzevčanov.

1896   Občania kráľovského privilegovaného slobodného banského mesta Nižný Medzev postavili na počesť tisíceho výročia vzniku milovanej vlasti, na pamiatku prvého nemeckého osídlenia v Dörfli miléniový pamätník (896 – 1896). Z bezpečnostných dôvodov bol pamätník asi v roku 1997 presunutý na dvor Mestského úradu.

1896   8. júna. Úrad dekana – farára Aloisa von Bercsinszky spojil oslavy 50. Výročia korunovácie cisára Františka Jozefa I. a oslavami 1000. Výročia vzniku milovaného Uhorska. Ako lokálny riaditeľ pre všetky školy dal vyvesiť medzi stromy veľkú mapu Uhorska, deti prednášali maďarské básne a spievali patriotické piesne. Medzevské školy boli ešte pred Apponyiho zákonmi maďarizované.

1898   Podnikateľ Frindt postavil v Bodoke malú železiarsku fabriku.

1898   Maďarský školský zákon ministra školstva Alberta Apponyiho zaväzuje všetky školy a škôlky „pestovať v dušiach detí ducha oddanosti maďarskej vlasti a vedomie príslušnosti k maďarskému národu. Táto aktívna asimilačná politika trvala v Medzeve do roku 1918. Podľa maďarského zákona o úradných tabuliach smeli mať obce len jedno oficiálne maďarské meno. A na medzevských tabuliach stálo Alsó – Meczenzéf (namiesto starého názvu Untermetzenseifen).

1899   Mathias Spoletschnik zo strojární v Budapešti zavádza v malej železiarskej fabrike Frindt v Bodoke výrobu krompáčov, zdvihákov a dúchadiel (pre hámre).

1899   Na konci storočia prevádzkuje 14 kováčskych majstrov (a spoločností) asi 100 hámrov.

1899    sa narodil Julius Gedeon Parventomes, básnik, ako syn hámorníka. Po absolvovaní nemeckej ľudovej škole sa učil v Spišskej Novej Vsi. Bol učiteľom v Štóse a v rokoch 1926 až 1945 v Medzeve. V roku 1945, aby sa vyhol prenasledovaniu nemeckých učiteľov sa utiahol do Pomaz pri Budapešti. Ako domáci vedec zbieral nemecké medzevské kultúrne hodnoty a písal mantácke básne: En  Balt,(Im Wald),  A Pitt,(Eine Bitte) Of  meine  Biis,(Auf meine  Wiese) On  Rusenstrauch, (Am Rosenstraucg), Valossen (Verlassen) Da  Obschied   tüt Beeh, (Der Abschied  tut weh).

1900    3. júla bola slávnosť dobrovoľných hasičov Nižného Medzeva s posvätením novej zástavy medzevských hasičov. Matkou zástavy bola Eleonore Göbl. Za zásluhy boli zvolení čestní členovia: Georg Göbl, Johann Göbl, Josef  Gedeon, Dr. Georg  Ludwig. Zástavu posvätil dekan Alois Bercsinszky.

1900    V Medzeve je evidovaných 109 hámrov.

1903    Podnikateľ Bodenlos stavia v Dolnej ulici novú továreň.

1904    až 1923 farárom v Nižnom Medzeve Anton Schoberwalter.

1905    (asi) vyhorela železiarska fabrika Frindt v Bodoke.Vlastník niekoľkých hámrov Simon Pöhm zavolal Mathiasa Spoletschnika do Medzeva, aby tu postavil železiarsku fabriku.

1905    5. apríla sa narodil Tibor Gallus v Budapešti, kde bol jeho otec inžinierom. Po absolvovaní gymnázia v Groß – Betschkereku vstúpil do jezuitského seminára v Segedíne. Študoval filozofiu a teológiu v Innsbrucku, v roku 1934 slávil svoje promócie v Košiciach. Bol veľmi všestranný, literatúra, hudba, šport a bol významným teológom (jeho životopis pozri 25. septembra 1982).

1905    Dr. Alajos Gedeon skúma vo svojej práci AZ  ALSÓ- MECZENZÉFI NÉMET  NYELVJÁRAS HANGTANA asi 4 000 mantáckych slov. Vydané v Budapešti 1905, Magyar tudományos akadémia. Rodák z Medzeva Alois Gedeon podnikol študijnú cestu do Francúzska, Nemecka a Rakúska. Pôsobil ako uznávaný riaditeľ gymnázia v Makó (južné Maďarsko). Bol ženatý, mal 3 deti.

1906    narodil sa Laurenz Bodenlos, zomrel v roku 1999 v Košiciach. Písal básne v náboženskom duchu, stále s nadprirodzeným obsahom v nemčine, slovenčine, maďarčine a esperante.

1907    Bola uvedená do prevádzky fabrika Simon Pöhm. Moderná technológia zvýšila výkon výroby motýk, lopát, krompáčov a sekier. V 12 – hodinovom pracovnom čase bolo vylisovaných 350 až 400 úch. Jeden hámornícky kováč vykoval oproti tomu 28 až 30 lopát.

1907    Apponyiho školské zákony predpisovali maďarčinu ako vyučovací jazyk. Nemecky čítali Medzevčania len v Kaschauer Zeitung, v knihách z nemeckej knižnice v Medzeve a vo svojich nemeckých rodných listoch.

1907    Renovácia podstavca morového stĺpa

1908    14. februára píše Peter Gallus humornú báseň „Mein Testament“.

1908    Dobrovoľný hasičský spolok v Medzeve:

I. čata                                                             II. čata

Veliteľ čaty: Johann Schmiedt                       Victor Tomasch

Zástupca:     Franz Göbl                                 Josef Gedeon Mischen

Operátor hadice: Johann Gedeon Lorenz     Johann Gedeon Varga

Mužstvo:         Schmeer Simon                      Filkorn Mihály

Göbl István Bukovetza            Schmeer Josef

Freimann Josef                       Gedeon Adolf Tibal

Gedeon György Lóma                        Maczatka István

Flachbart Jakob                      Pöhm János

1910    Železiarska továreň Simon Pöhm prosperuje. Má 45 zamestnancov, kováčov, zámočníkov, brusičov, zamestnancov. Pre vylepšenie lisovania úch a dosiahnutie ďalšieho technického pokroku sa Mathias Spoletschnik zamestnal na pol roka v Grazi v „Schaufelfabrik Münzenschlag“. Po jeho návrate odchádza Simon Pöhm  Mathias Spoletschnik do Budapešti do firmy „Vulkan“ a objednávajú tam so štátnym príspevkom špeciálny lis. Aby bol uspokojený zvýšený dopyt, bol v Magdeburgu – Buckau objednaný nový parný stroj o výkone 250 HP. Ďalší rýchlobežný lis z firmy Pels u. Comp. pre strihanie úch zvýšil výrobu na 1200 ks/deň. 8 pružinových bucharov Ajax, 6 veľkých bucharov, nožnice a brusiareň rozšírili výrobu na viac ako 90 druhov výrobkov.

1910    Založenie kartelu hámorníkov s pevnými cenami trvalo 2 roky.

1913    Maďarizácia Medzevčanov postupuje a siaha aj na kultúru. Medzevská (mantácka) mládež uvádza 11. mája maďarskú ochotnícku hru „A falu  rozsza”.

1913    Aj Peter Gallus cíti intenzívnu maďarizáciu a píše po prijatí do Pivovarníckeho cechu lyrickú báseň v mantáčtine: “De Präuacech” “Ich hoo gedocht en  beita  Fremd, tos mich  dahaam schon nimand  kennt…“

1913    22 októbra sa narodil Klement Wagner, ako prvé dieťa v rodine hámorníckeho kováča Wagnera zo Štóskej ulice. Po absolvovaní nemeckej základnej školy a súkromnej meštianky Nemeckého kultúrneho spolku navštevoval gymnázium v Levoči a v Spišskej Novej Vsi (tam aj maturoval). Na Karlovej univerzite (v Prahe) promoval v roku 1940 na doktora filozofie (história, verejná správa, dejiny Zeme, angličtina a slavistika). Po krátkom úväzku učiteľa na Lenartovom gymnáziu v Bratislave vojenská služba v nemeckom batalióne v Kremnici, potom v „rýchlej“ divízii v Rusku. Zranený, potom vysoké vyznamenanie slovenskej armády. V rokoch 1944 – 1945 zase v škole. Skúškou sa kvalifikoval na definitívneho profesora.

1914    1914    Aj keď sa medzevská mládež už dlhé roky učí v škole po maďarsky a ovládajú maďarský jazyk, mantáčtina (aj nemčina) zostáva v Medzeve dominantná.

1914    28. Júla vyhlásilo Rakúsko – Uhorsko vojnu Srbsku. Medzevskí muži sú povolaní do maďarskej armády. Väčšinu tvorili kováčski pomocníci. Vo výcvikových táboroch armády ich prekvapil surový primitívny tón, maďarské kliatby a nadávky maďarských cvičiteľov.

1915    Čerehátska banka v Medzeve. Do začiatku vojny priaznivý ekonomický vývoj, teraz slabý dopyt po úveroch. Banka kupuje štátne cenné papiere (ktoré po vojne stratili hodnotu – bola to totálna strata).

1915    V auguste dostal farár Schoberwalter požiadavku poslať jeden zvon pre maďarský zbrojný priemysel. Jeden zvon bol zvesený, na veži rozbitý a kusy pozhadzované z veže. Zostal jeden veľký zvon a umieráčik.

1918    Riaditeľom ľudovej školy v Nižnom Medzeve je Edmund Wachdeutsch. Ako hudobník začal s organizáciou medzevskej dychovky.

1918    V prvej svetovej vojne padlo 33 mužov z oboch Medzevov. Počet Medzevčanov, ktorí zomreli  na Sibíri ako vojnoví zajatci je neznámy. Koniec prvej svetovej vojny priniesol Medzevčanom tragédie, ľudské a hospodárske straty, zhoršenie odbytu kováčskych výrobkov aj ako následok blízkych hraníc s Maďarskom.

28. októbra bola na jednej manifestácii v Prahe vyhlásená Československá republika. Až 30. októbra sa v Turčianskom Svätom Martine konštituovala Slovenská národná rada, ktorá sa „Deklaráciou Slovenského národa“ prihlásila k Československu. 2. novembra začalo obsadzovanie Horného Uhorska (dnes Slovenska) českými jednotkami. Medzev má patriť po 800 rokoch života v Uhorsku do nového štátu, do Československa. To bolo pre Medzevčanov nepochopiteľné, vedeli len to, že Rakúsko – Uhorsko prehralo vojnu a báli sa hospodárskych dôsledkov. Orientovaní na svoju lokálnu usilovnú kováčsku prácu nechápali revolučný československý nacionalizmus.

Medzi dvoma svetovými vojnami

1919    Zmena názvu Czerehátskej banky na Čerehátsku banku. Novými hranicami stráca banka roľníckych klientov južne od Moldavy po Miskolc a vykazuje väčšie straty.

1919    Hospodárstvo a priemyselná výroba v novom Československu zaznamenala po roku 1918 hlboký pokles. (k tomu chýbajúce odbytišťa) robili medzevské hámre (vo vzťahu k Rakúsku) neschopné konkurencie. Hámorníci ale dúfali a opravovali svoje mechanizmy a budovy niekedy aj celé mesiace.

1919    V Medzeve sa narodila Edith Gedeon, Mischen. Zomrela v roku 1995 v Rožňave. Pozostalosť: nemecká zbierka – „Geschichten  und  Gedichte   in Metzenseifen“.

Obsah: 1. Dejiny nášho kostola a jej staviteľa

2. Prvá káva v Medzeve

3. Medzevské povesti

4. Básne o Medzeve v mantáckom a nemeckom jazyku

5. Prehľad hámrov v Medzeve

6. Odhalenie dolného Spiša

Druhá, slovenská zbierka: Na 250 stranách prekladala prevážne z nemčiny do slovenčiny historické texty, dokumenty a povesti medzevských autorov. Na 25 stránkach preklady vlastných nemeckých básní do slovenčiny, 4 príležitostné vinše, básne v maďarčine  z rokov 1974, 1992.

1919    Menšiny (Maďari, Karpatskí Nemci, Rusíni, atď.) sa majú v novom Československu stať bez opýtania československými občanmi. Naraz si všetci občania Medzeva (a Štósu) uvedomili, že sa pre nich začína nová, ekonomicky a hospodársky ťažšia etapa. Do Medzeva prišli Česi (rôzni úradníci) a mantácky kováč, alebo pomocník im nerozumel, pretože vedel len mantácky, nemecky a ako – tak maďarsky.

1919    21. marca vznikla podľa príkladu Ruska v Budapešti Republika rád  V máji obsadili „červené“ jednotky Bélu Kuna Košice, Prešov (kde vyhlásili boľševickú republiku) a Bardejov. Čoskoro vpochodovali do Medzeva pozdravovaní niekoľkými komunistickými prívržencami. Medzevčania im nedôverovali. Vojaci, ktorí sa vrátili z Ruska a Sibíri rozprávali o bojoch medzi boľševikmi a menševikmi, medzi červenými a bielymi, o hrozných skutkoch a terore boľševikov v Rusku. Keď prevážali tlačiareň na peniaze cez Medzev a červení agitátori rozdávali čerstvo tlačené peniaze, nikto im neveril. Obchody, mäsiarstva a hostince okamžite zavreli dvere.

Začiatkom júla začali útoky českých legionárov (ktorí sa vrátili z Ruska) a novo formovanej českej armády proti „červeným“ jednotkám Bélu Kuna. Neďaleko (južne) od Medzeva prišlo k zrážke, pri ktorej padlo 21 českých legionárov. Boli pochovaní na medzevskom cintoríne. Padlí vojaci maďarskej červenej armády boli pochovaní na cintoríne vo Vyšnom Medzeve. Červená armáda Bélu Kuna opustila do 5. júla Slovensko. Po páde revolučnej komunistickej rady v Budapešti prevzal moc admirál Miklós Horty.

Začala zima a problémy s potravinami. Ale v každej hámorníckej rodine boli 2 kravy a aj ošípané, takže Medzevčania napriek nedostatku peňazí prežili zimu dobre.

1919    Od septembra prevrat vo vyučovacom systéme. Namiesto doterajšej maďarčiny bola z iniciatívy učiteľského kolektívu zavedená nemčina ako vyučovací jazyk. Pretože neboli nemecké učebnice, vyučovanie prebiehalo s tabuľou a kriedou. A žiaci písali griflíkom na sľudové tabuľky.

1919    V Medzeve sa narodil Josef Roob, bankový úradník, básnik a spisovateľ.

1919    V Medzev sa narodil Johann Quallich, neskôr katolícky farár v Moldave.

1920    Podľa Trianonskej mierovej dohody (4. Júna) patrili Medzevčania do nového štátu, ktorý sa volal Československo a Praha bola ich hlavným mestom. Medzevskí továrnici a hámornícki kováči boli z novej hranice stále šokovaní. Tradičné trhy v Maďarsku a na Balkáne boli preč. Nové, domáce neboli.

Hámre stáli ticho, kováči pracovali v lese. Pre nespokojnosť, bezmocnosť a jazykovú bariéru voči českým úradom zatrpkli mnohí muži. Nevinne a bez vlastného pričinenia sa dostali do tejto ťažkej hospodárskej a politickej situácie (nikto nemal ani poňatia, že sa tým predprogramovalo nacionálne a politické napätie budúcich desaťročí). Cítila to aj Praha, preto odporúčali slovenským školským úradom vyučovanie nemčiny na celom Slovensku. Vo Vyšnom a v Nižnom Medzeve bola povolená štátna ľudová škola so šiestimi nemeckými triedami. Maďarskí učitelia, pretože neboli Spišskí Nemci sa odsťahovali do Maďarska. Nemeckí učitelia sa do určitého termínu museli naučiť po slovensky. Aj keď sa na všetkých verejných úradoch (radnica, pošta, žandárska stanica, železnica) hovorilo po česky, zostáva Mantáčtina hovorovým jazykom Medzevčanov.

1920    Popri veľkých nemeckých triedach v ľudovej škole zriadil slovenský školský úrad malé slovenské triedy, ktoré boli pre nedostatok detí často obsadené cigánmi.

1920    V lete sa vrátili niekoľkí muži (Laurenz Bodenlos, Jakob Gedeon Preutl a ďalší siedmi), ktorí boli v maďarskej armáde zo zajatia v Rusku (Taškent, Sibír) do Nižného Medzeva, ktorý opúšťali ako Alsó – Meczenséf. Bývalí maďarskí občania boli zrazu občanmi Československa. Priniesli správy o bojoch červených proti cárskym vojakom, priniesli cudzie pojmy, ako Lenin, Trocký, komunizmus, menševici, Čeka, boľševici, teror do Medzeva. Pre mierumilovných majstrov to bolo hrozné.

1920    Od konca vojny stagnovalo hámornícke kováčstvo.

1920    Aby mali šikovné Medzevčanky prácu, zriadila Anna M. Rencz krajčírsku dielňu na šitie posteľného prádla. Pracovalo tam 15 žien a účtovník Karl Rencz. Po roku dielňa zanikla.

1921    do roku 1922 zastali pre chýbajúce objednávky mnohé hámre. Až po dvoch rokoch stagnácie

sa hospodárstvo ČSR oživilo.

1921    založenie komunistickej strany (KSČ) v oboch Medzevoch, Lucia bani a v Štóse (riešenie           proti kapitalistom, ktorí vykorisťovali robotníkov).

1921    do roku 1937 zastupoval Stefan Ölschläger v Košiciach Zväz medzevských hámorníckych         kováčov, sprostredkoval predaj ich tovaru.

1921    Sčítanie obyvateľov: V Nižnom Medzeve: 1945 Nemcov (pri 2651 obyvateľoch)

1922      prvá nemecká ochotnícka divadelná skupina po vojne: pani Ölschläger, Alois Gedeon (Keiml),  Matthias Spoletschnik, Andreas Pöhm a ďalších 10 mladých ľudí predstavili komédie „Der müde Theodor“, „ Die spaniche Fliege“ a podobné inscenácie.

1922      Novozaloženie zrušenej (kvôli vojne a vzniku novej ČSR) G.m.b.H. pre výrobu motýk a lopát. Družstvo bolo vybudované s centrálnym nákupom (oceľ a koks z Ostravy) a s centrálnym predajom výrobkov. Bolo to jednoduchšie aj kvôli jazyku, pretože niektorí medzevskí kováči neovládali český jazyk a nemohli by realizovať nákup a predaj. Nutný kapitál bol krytý úvermi z Čerehátskej banky.

1922      V dolinách pracovali len niektoré hámre, produkcia ešte stále stagnovala.

1923      Nemecký farár v Nižnom Medzeve. Kornel Knüppel (narodil sa v Bratislave).

1923      Hermine Jalč – narodila sa vo Viedni, zomrela v roku 1993 v Medzeve, písala básne a „Das Lied  der  Schuster  “ v roku 1972, „Mein Heimatort“ (1972 E Ge). Pomáhala pani Edit Gedeon pri štylizácii jej poviedok. Hermine Jalč korigovala poviedku „Rauber Gordon“ od Adolfa Eibena (Michal) (E Ge).

1924      zomrel Medzevčan, Vincent Antal, farár v Kolontári v Maďarsku

1924      od 17. novembra do 3. decembra štrajkovalo asi 100 robotníkov družstva za 15% – tné zvýšenie platov

1924      asi do roku 1938 boli správy mesta vyhlasované bubnovaním (prostredníctvom Hajduka). Ludwig Bodenlos prešiel všetky štyri ulice, zastal po asi 200 metroch, zabubnoval, okná sa otvorili a on začal mantácky: „ Es  biät allen  Püegan  pekannt  gemacht,  toss…“ a prečítal z lístka najnovšie správy mestskej rady.

1924      narodil sa v Medzeve Alexander  Kosch (Sani), zomrel  1997, písal peknú realistickú mantácku poéziu (WBi)

1925      nemecké ochotnícke divadlo uviedlo na fašiangy veselohry, scénky a hudobné scénky. S následnou tanečnou zábavou.

1925      veľmi obľúbené boli nedeľné letné rodinné výlety s opekaním slaniny v Šugove, Goldseifene a Humli.

1925      na rôznych akciách (napr. komunistický tábor ľudu) 25. júla 1925 s riešeniami „proti buržoázii a medzinárodnému kapitálu“ aktivovala v Nižnom Medzeve svoju činnosť Komunistická strana. Najaktívnejšími členmi boli Vinzent Schmiedt, Michal Schmiedt, Šalamon Gedeon,  Adolf Štrömpl.

1925      Niekoľko rokov prichádzali v lete nemeckí študenti „Wandervögel“ na 3 – 4 týždne do Medzeva. Za byt a stravu v nemeckých rodinách precvičovali s mládežou nemčinu a nacvičovali nemecké ľudové piesne. Robili si poznámky o mantáčtine, ktorou medzevské deti rozprávali. Aj vďaka ich nepriamemu vplyvu vznikla aj v Medzeve pobočka spolku „Deutscher  Kulturverband“.

1926      dohodol miestny farár s predstaviteľmi mesta odliatie nového zvona pre vežu. Zvonár Johann Gedeon (Loma Michl) sprostredkoval výrobu zvona v Prešove. Zvon bol dodaný v lete roku 1926. Na zvone boli mená Medzevčanov, ktorí padli v 1. Svetovej vojne: Josef   Bodenlosz, Fabrikant  a poručík, Eugen  Bodenlosz, Fabrikant  a poručík, Andreas Schneider  Hopedisch nadporučík, Michael Bodnar kováč, Karl Deutsch, Anton  Eiben,

Adolf  Gedeon, Johann Gedeon Salemon, Johann Gedeon  Preutl,  Michael Gedeon  Juro,  Ernst Göbl Bukoveza, Mathias  Hübler, Stübl Siml. Josef  Kleis,  Andreas  Lopotovsky, Johann  Ružbarsky, Johann Stefani,  Josef  Stefani Grubega Palstomas , Josef  Tache, Alois Tomasch , Schlosses – Jökl,  Rudolf  Ballasch Stuhmmad, Johann Spišak, Andreas  Eiben, Malcha. Nech im svieti večné svetlo, amen.

1926      v medzevskej komunistickej bunke (KSČ) začal prikázaný proces boľševizácie. 10 Medzevčanov, ktorí boli proti vystúpilo 22. Júna z KSČ.

1926      Nemecké divadelné predstavenia sa začali presadzovať. Napríklad aj v tomto roku opakovala ochotnícka skupina komédie „Der müde   Theodor“ a „Spanische  Fliege“.

1926      Nemecký kultúrny spolok v Medzeve zriaďuje súkromnú meštiacku školu. Štátne skúšky vykonávali žiaci v Gelnici.

1926      26. decembra – ponuka Nižnomedzevského živnostenského domu na kabaretné predstavenie v tanečnej sále obecného domu. Ochotnícke predstavenie „Die lustigen  Vagabunden“, „Die  Verlobung in der  Kirche. Povojnová mantácka mládež sa prejavila kultúrne.

1927      V tomto roku zomrel v Rapovciach medzevský dekan a poet Peter Gallus. V ľúbivých rýmoch a rytmoch ospevoval kraj, zvyky, obyčaje, kováčov v hámroch a kováčov klincov, svojich medzevských spoluobčanov. Svoje básne písal v mantáckom dialekte: Es  alte  Metzenseifen (De  metzenseifna  Kiäch), De Päa- Joog , ( Es  Pealied), En da  Bomboch, Bien  Mantakn, De  Präuazech, Prua Hänsl  maat,  Ohn  Schuhmark, Da  Freiteg, Meine  Heimat, Da lostega Hoomaschmied ,  Da lostega Prautfoudra, Da Nägelschmied, Mei Testament. Kamm Karline, Mei  Räbi-e. Medzevčania opatrujú jeho hrob a udržujú ho.

1927      Hámornícka spoločnosť Gedeon and Comp. vydáva od 1. júla platný základný cenník (motyky, lopaty a iný kováčsky tovar). Kvôli konkurencieschopnosti sa pridalo veľa kováčskych majstrov z výrobného družstva (G.m.b.H). Spoločnosť nakupovala pre hámre suroviny (oceľ, uhlie, koks). 2 x do roka robili kováči vyúčtovanie vyrobeným tovarom (lopaty, motyky). Pre lacnejšie lopaty a motyky z fabrík, ktoré vyrábali poľnohospodárske náradie technológiou lisovania sa odbyt medzevského kovaného náradia s rokmi zmenšoval.

1927      13. mája sa narodil Jozef Quallich – nemecká základná škola v Medzeve, vyučený obchodník u „Gebrüder Groh“ v Bratislave. Od 1.  januára 1943 do 8. novembra 1944 absolvoval jednoročný obchodnícky kurz v Bratislave. Ako 17 ročný bol odvelený na krátky vojenský výcvik do Šaštína. (Ďalej  viď viď :1944 vojenský príkaz).

1927      Farár Šuhaj riadil chrámový chór s 12 členmi. Chór spieval maďarské a nemecké chrámové piesne a latinskú omšu. Vystupoval aj v kostole Jasovského prepošstva.

1927      Čerehátska banka sa zotavila vďaka dobrému vedeniu. Znova sa zvýšil dopyt po úveroch. Banka mohla zvýšiť akciový kapitál z 1.200.000Kčs na 1.500.000 Kčs, t. j. na 1500 akcií.

1927      zákon č. 37  o  dočasnej ochrane  lesov

1927      Medzevčan Johann Benedik, ktorý už 16 rokov žil v Brazílii presvedčil svojich bratov Simona a Michala s rodinami a švagra Aloisa Schustera (otca Rudolfa Schustera, budúceho prezidenta SR), aby sa vysťahovali (za trovy brazílskeho štátu), alebo aby šli pracovať do Brazílie. Tí naozaj odcestovali cez Prahu, Viedeň, Neapol do Sao Paula. 2. Októbra 1927 podniká Johann Benedik v sprievode brata Simona a švagra Aloisa Schustera filmovú expedíciu zo Sao Paula, ktorú sám financoval. Cesta viedla do Corumba a pralesov Mato Grosso, kde Johann Benedik so svojimi sprievodcami Simonom  Aloisom filmovali indiánske spoločenstvá a divé zvieratá. Ďalšie filmové dokumenty (čiernobiele) nakrútili v Sant Luis, Guajara Minin, na Rio Madeira a na Amazonke. Prvé originálne filmové dokumenty troch Medzevčanov z brazílskych pralesov. Po piatich namáhavých mesiacoch dosiahli východiskový bod Sao Paolo. Keď si po niekoľkých mesiacoch zarobil Alois Schuster peniaze za cestu, vrátil sa k svojej rodine do Medzeva, kde ďalej pracoval ako šindliar a lesný robotník. Do Brazílie sa nevysťahoval.

1928      Funkcionári KSČ Alois Wahl a Karol Mucha vystúpili z komunistickej strany a prešli k sociálnym demokratom

1928      V lete zase prišli do Medzeva „Wandervögel“ zo Sudet. Hlavné témy: nemecké ľudové piesne a tance v sprievode gitary a výlety s medzevskou mládežou. Spali na slamníkoch v rodine Rencz.

1929      21. marca sa v Nižnom Medzeve narodil Bistika Walter. Kvôli pohnutým časom bola jeho rodina nútená viackrát zmeniť bydlisko. Stredoškolské štúdium na Kežmarskom nemeckom reálnom gymnáziu mu zabránil dokončiť prechod frontu. Pred koncom vojny bola jeho rodina s ďalšími rodinami evakuovaná do Oberschlesien a Sudet. Po vojne sa so svojou rodinou vrátil do Medzeva. Ako „trpený Nemec“ bol lesným robotníkom, závozníkom, zlievačom a lesným praktikantom. Po znovuzískaní československého štátneho občianstva a absolvovaní vojenskej služby bol účtovníkom v Komunálnych službách v Moldave nad Bodvou. Potom navštevoval obchodnú školu v Košiciach s maturitou. Po dlhoročnej práci vo výpočtovom stredisku medzevskej fabriky Strojsmalt odišiel v roku 1989 do dôchodku. Najprv ako hobby rozvinul svoju lásku k fotografii, najprv čiernobielej, potom farebnej do pozoruhodných umeleckých výsledkov. Jeho tematické okruhy sa nevzťahovali len na Medzev, ale rozšíril ich na Vysoké Tatry a svet rastlín. Renomované časopisy, ako „Pamiatky – príroda“,  “Osvetová  práca“, „Krásy Slovenska“,“ Turista na cestu“, “Včelár“, “Požiarnik“, “Hét“ , “Kamarát“ ,“Naše liečivé rastliny“ uverejňovali pravidelne jeho umelecké snímky. Ale aj v kalendároch, ročenkách a na pohľadniciach uverejňoval mnohé svoje fotografie krajiny a rastlín. Je potrebné vyzdvihnúť, že sa Walterovi Bistikovi ako miestnemu kronikárovi podarilo zachrániť pred zabudnutím miznúci starý Medzev a jeho okolie.

1929    na Slovensku je 146 nemeckých základných škôl s 311 triedami

1929      Zníženie objednávok pre fabriky Simon Pöhm a Bodenlos a pre hámorníckych kováčov v dôsledku pretrvávajúcej svetovej hospodárskej krízy. Nezamestnaní kováči s obchodníckym duchom si prenajímali obchody a hostince v širokom okolí.

1929      Hospodárska situácia prinútila kováčskych majstrov spojiť sa do s. r. o. (G.m.b.H) pre výrobu motýk a lopát. Ich zástupcom bol zdatný Stefan Ölschläger z Košíc. Aby sa stali viac konkurencieschopnými, spojili sa do skupiny malých medzevských firiem. Vyrábali výkovky a odliatky. Prvým vedúcim bol fabrikant Gejza Pöhm.

1929      Medzev sa elektrifikuje (aj s osvetlením ulíc), zavádza sa elektroinštalácia do rodinných domov a firiem. Zaškolení Medzevčania (napr. zámočník Johann Gedeon) montovali elektrické vedenie.

1929      Boľševizácia komunistickej strany dosiahla vrchol. Miestni marxisti kritizovali najaktívnejšieho člena a dlhoročného predsedu KSČ v Medzeve, Salomona Gedeona pre jeho oportunistickú činnosť. Ten kritiku neakceptoval, opustil KSČ a vstúpil do sociálnodemokratickej strany.

1930      Prvý tenisový dvorec v Medzeve v Dolnej ulici za domom Deml Theisa. Tenis hrali elektromontéri s miestnou mládežou.

1930      24. júla sa v Medzeve narodil Zoltán Sohler. Jeho otec bol zavlečený do Ruska. Kvôli pôvodu nebol prijatý na lesnícku školu, vojenská služba v ČSR. Revízor, neskôr vedúci revízor v spotrebnom družstve. Potom 30 rokov vedúci predaja. Ako samouk maľoval vo svojom voľnom čase hlavne v oleji scény medzevskej krajiny, lokálne objekty, ulice, kroje a svadobné obrazy. Niekoľko sto obrazov a malieb, ale neevidované. Časť z nich je umiestnená v Múzeu kinematografie rodiny Schusterovej. Písal nemecké básne s romantickou tematikou.

1930      Z nemeckej súkromnej meštianky sa stala štátna dvojjazyčná (nemecko – slovenská) štátna meštianka. Prvým riaditeľom bol Oldřich Taufer, Čech s dobrou znalosťou nemčiny,  ženatý so spišskou Nemkou.

1930      Dekan Dr. Th. Adalbert Suhaj, zomrel v roku 1972 (pochovaný v Medzeve)

1930      Májová slávnosť  s cigánskou hudbou v Šugove, organizovaná rodinami Rencz (majitelia obchodu), Kundt, Tomasch, Göbl, učiteľka Ölschläger, Ballasch a mnohými mladými Medzevčanmi

1930      Podľa sčítania obyvateľstva 1. decembra žilo na Slovensku 154.821 Nemcov.

1930      Na ľavej stene pri oltári medzevského kostola: dva obrazy v nadživotnej veľkosti: svätá Alžbeta (nar. 1207 v Sárospataku, zomrela 1231 v Marburgu) s manželom Ľudovítom IV. a so žobrákmi. Zázrak premeny chleba na ruže, blahorečenie 1235 v Perugii. Patrónka košického dómu.

Druhý obraz: traja košickí katolícki kňazi, Chorvát Markus Križin, Poliak Melichor Grodetzki, Maďar Stefan Pongrácz boli zo 6. na 7. septembra 1619 kalvínskymi tlupami (Georg Rákóczy) ubití k smrti. Traja mučeníci boli v roku 1995 vyhlásení Jánom Pavlom II. v dóme svätej Alžbety za svätých.

1930      Sčítanie ľudu:

V Nižnom Medzeve: 2072 Nemcov (2619 obyvateľov)

1931      našiel Gejza Kurzweil (Karsai) v pozostalostiach R. Sztachovicsa vianočnú hru „Die  Geschichte  der Geburt Jesus Christus“, ktorý ho dostal od vtedajšieho medzevského farára Aloisa Bercsinszkeho v roku 1866. Je to komorná hra, ktorá obsahuje celý vianočný príbeh. Pravdepodobne pochádza z čias renesančných vianočných hier. Traja pastieri sa volali Max, Alex a Mordion. Text hry je v knihe Metzenseifen – Stoß, 1986

1931      Ukončenie renovácie interiéru a vymaľovania kostola. Po smrti Aloisa Bercsinszkeho sa mestským farárom stal Anton Schoberwalter. Roky nedokázal presvedčiť mestskú radu, aby dala zrenovovať interiér kostola a vymaľovať ho. Až Georg Kosch, penzionovaný regimentný páter napísal prosebný list Theodorovi Kundtzovi, stolárskemu majstrovi, teraz bohatému podnikateľovi, ktorý sa vysťahoval z Medzeva do Clevelandu. Po smrti Antona Schoberwaltera dostal mladý farár Kornel Knüppel pozitívnu odpoveď od Th. Kundtza. Farár Kornel Knüppel začal ihneď , aj s pomocou mestskej rady, s renováciou, výmenou starých okien a okenných rámov a stavebnými prácami na chóre stĺpa, na strope kostola poškodenom veľkým požiarom, výstavbou dreveného lešenia až po strop kostola(kvôli maliarom). Potom, okrem živých biblických scén na strope kostola aj 2 obrazy v presbytériu: svätá Alžbeta a traja košickí mučeníci (Križin, Pongrác a Grodecky). Renovácia všetkých lavíc a výroba dvojlavice z dubového dreva s erbom baníckeho mesta Medzev v presbytériu oproti sakristii pre predstaviteľov mesta. Na oblúk klenby dal napísať: Renovabit Theodore Kundtz  Anno MCMXXXI. Všetky faktúry za renováciu kostola a Mariánskeho stĺpa, ktoré farár Knüppel poslal do Clevelandu Theodor Kundtz vyrovnal.

1932      Čerehátska banka. Napriek hospodárskej kríze (znehodnotenie nehnuteľností) ostala banka vďaka šikovnému vedeniu samostatná.

1932    K stému výročiu úmrtia Johanna Wolfganga Goetheho predviedlo 40 nemeckých chlapcov a dievčat, študentov a ochotníkov na sále gala predstavenie z Goetheho diela (najlepší predstavitelia: Ernst Roob a Johann Pöhm).

1932      Konzervatívni Medzevčania boli ešte stále maďarsky orientovaní. Pritom ich mantácky dialekt im poskytoval v časoch intenzívnej maďarizácie a aj dnes v novom Československu spoľahlivú nemeckú podporu. Aby sa aj pri stúpajúcom slovenskom vplyve a intenzívnych politických a športových aktivitách komunistických buniek mohli aj naďalej spoločensky identifikovať, zakladali si Medzevčania nemecké a športové mládežnícke spolky.

1932      Výnosom referát ministerstva školstva a Národnej osvety v Bratislave zo dňa  29. septembra 1932 bola založená štátna meštianka v Nižnom Medzeve. Vyučovací jazyk bol slovenský, ale s nemeckými triedami. Do jednej slovenskej triedy bolo zapísaných 79 žiakov. Do nemeckej triedy sa prihlásilo 136 žiakov. Vyučovanie sa začalo 5. decembra 1932. Riaditeľom bol Oldřich Taufer.

1932      14. júna zakázal československý štát Komsomol (komunistickú mládežnícku organizáciu). Mladí medzevskí komunisti sa stiahli do ilegality a ďalej intenzívne pracovali proti miestnej buržoázii (fabrikantom, majiteľom píl a bohatým kováčom).

1933      30. januára bol v Nemecku zvolený za Ríšskeho kancelára Adolf Hitler. Väčšine Medzevčanov je to jedno, niektorí hovoria o jeho hlasnom prejave v rádiu, ktorého obsah sa im nezdal bezpečný.

1933      Po súdnom procese v Košiciach proti zatknutým členom Komsomolu zaviedlo vedenie komunistickej strany prísnu konšpiráciu a tvrdú disciplínu. Nasledoval mocenský boj o pozície v strane. Ideologické obviňovania a udávanie boli v zmesi členskej základne na dennom poriadku každej straníckej schôdze.

1933      Kornel Knüppel farárom v Medzeve.

1934      4. januára sa narodil v Košiciach RudolfSchuster. Jeho otec Alois Schuster (1899) bol šindliar a lesný robotník  (tiež člen KSČ). Jeho matka Mária, rod. Benediková (Pinka), domáca a práčka, veriaca katolíčka. Súrodenci: Robert, Agnes, Michael, Laurenz (neskôr Vavro Antoš). Do roku 1940 vyrastal so svojimi súrodencami v Medzeve (aj v mlyne Viktoria).

1934      Zánik medzevského družstva, núdzové odstávky, neisté objednávky, problémy s platbami u odberateľov z Maďarska, nastupujúca hospodárska kríza a sprenevera posledného prokuristu Eduarda Hermanna (sfalšovaný hospodársky výsledok) zruinoval kedysi prekvitajúce družstvo.

1934      V Medzev sa narodil Adalbert (Vojtech) Friedrich. Gymnázium v Košiciach, univerzite v Prahe. Promoval v roku 1959, odbor všeobecná medicína. Dvakrát ženatý. Ordinoval v Štúrove a od ku 1975 v Langgöns pri Giessene. Zomrel 24. Januára 1996 v Bad Kreuznach.

1935     ThDr. Rudolf Siebert farárom v Medzeve, do roku 1938 spolu s Konrádom Knüppelom, od roku 1945 dekanom. Pôsobil v Medzeve do svojej smrti v roku 1983

1935      Na podnet farára Kornela Knüppela sa v prenajatom dome v Grunte tri rádové sestry starali o deti a mládež. Spievali s nimi nemecké ľudové a cirkevné piesne a nacvičovali nemecké divadelné scénky (Charitatívne a cirkevné zariadenie).

1936      Kino: Po ére nemého filmu zaviedli aj v Medzeve zvukový film. Americké, české, nemecké a francúzske filmy priniesli nové kultúrne aspekty. Filmy Šerif z Colorada, Tarzanove dobrodružstvá, Pat a Patachon, Stradivari a filmová opereta „Der Bettlerstudent“ pokladali Medzevčania za zaujímavú zábavu.

1936      Maďarský olympijský víťaz na 100 m v. sp. Dr. Csík Ferenc plával v Štós kúpeľoch. Medzevčania, ktorí ho obdivovali sa v jednu nedeľu zúčastnili plaveckej show.

1936      V nemeckom telovýchovnom spolku so štvoritým „F“ ako „frisch, fromm, fröhlich, frei“ v Medzeve sa stretávala nemecká mládež mesta. Telovýchovný spolok sa sústredil na posilnenie telesnej zdatnosti mládeže, spievali sa nemecké piesne, spolok je apolitický.

1936      poštový kontakt medzi medzevskými rodinami a synmi farármi vysťahovanými do USA: Frater Adolf Tomasch, farár Schürger a farár Grus z Clevelandu.

1936      Cez prázdniny prišli „Wandervögel“ zo Sudet na Spiš a do Medzeva. Záujem Medzevskej mládeže, spoločné výlety, nemecký spev a hry buduje priateľstvá.

1937      Občania (kováči, remeselníci) napriek rastúcej nezamestnanosti odmietli principiálne marxistické pochody – spartakiády organizované miestnymi a krajskými komunistickými funkcionármi.

1937      Pracuje už asi len 40 – 50 hámrov, Odbyt kovaného poľnohospodárskeho náradia sa enormne znížil. Konkurencia stále rastie. Priemyselne vyrábané, resp. lisované motyky a lopaty sú lacnejšie.

1937      Kino: Okrem filmov s Vlastom Burianom prichádza aj film Jánošík (s Paľom Bielikom). Nemecké filmy „Mein  Herz  ruft nach  Dir“ s Jánom Kiepurom a Marthou Eggberthovou alebo „La habanera“ so Sarah Leander museli byť opakované. Nemeckých hercov Hansa Albersa, A. Schönhalsaa Mariku Rökk pozná celá medzevská mládež.

1937      Súťaž v poézii v dome (v podjazde domu) mäsiara Johanna Gedeona (Flascha Keiml) v Štóskej ulici. Traja maďarskí gymnazisti z Miškolca a z Košíc a nemecký gymnazista Ladislaus Pöhm súťažili v poézii. Maďarskí študenti s pátosom prednášali: Talpra Magyaren, das Vaterland ruft). Ďalej Petöfi „Fürdig a holdvilág az  éj tengerében“, potom „megy a juhász szamárom“. L. Pöhm ale deklamoval J. W. Goetheho „Sah  ein  Knab ein Röslein stehn,  Wer reitet  so spät durch  Nacht  und Wind? a „Füllest wieder Busch  und  Tal“. Hlasný pátos maďarských študentov žiaľ prekričal lyrický prednes Ladislausa Pöhma.

1937      1. mája pochodovali medzevskí komunisti so súdruhmi s okolitých obcí ulicami Medzeva: za lepší spoločenský poriadok, proti kapitalistickému vykorisťovaniu, proti oportunistom, atď. boli heslá na transparentoch.

1938      August. Na „Nemeckom divadelnom večere“ spievali na javisku študenti Ladislaus Pöhm a Andreas Gedeon (Potra) veselú pieseň „Eduard und Kunigunde“. Diváci dlho tlieskali, ale obidvaja študenti boli vypočúvaní na žandárskej stanici, pretože „tupili nášho prezidenta Eduarda Beneša“. Nebola to ale pravda, pretože pieseň pochádzala z predchádzajúceho storočia a boli prepustení.

1938      12. a 13. marca dosiahol Adolf Hitler „Anschluß“ Rakúska k Nemecku. Tých málo príslušníkov Karpatskonemeckej strany sa tvárilo optimisticky. Konzervatívni Mantáci sú ale veľmi rezervovaní, hranice sú v Počkaji – žiadny odbyt ich výrobkov.

1938      Najaktívnejší členovia Nemeckého telovýchovného spolku v Medzeve prešli 28. Augusta cez Štósky vrch do Smolníka. Kde sa organizovala telovýchovná slávnosť. (Klement  Wagner,  Johann Quallich, Ladislaus Pöhm, Otto Pöhm, Martin Göbl a ešte 20 ďalších Mantákov).

1938      Kino: Medzevčania sú unesení filmami s komikom Theom Lingenom. Münchhausenfilmy, nemecké a anglické kriminálky (Pes Baskervilský) plnili kinosálu do posledného miesta. V zime bolo chladno, pretože jedna železná pec nestačila vyhriať sálu.

1938      30. a 31. júla komunistická manifestácia v Košiciach proti intrigám fašizmu a proti Hortyho režimu v Maďarsku. Z Medzeva bol vypravený zvláštny vlak s heslami.

1938      Výrobné družstvo, ku ktorému patrí ešte asi 30 hámrov je kvôli spreneverám a švindľom vedenia vysoko zadĺžené, je v úpadku, ide do konkurzu. Veritelia podali súdnu žalobu na kováčskych majstrov (spoločníkov), ktorí ručili svojim majetkom (dom, lúka, pole). Procesy sa tiahli až do komunistickej ČSR (do roku 1950 – 1955). Pre veriteľov to bolo bezvýsledné, pretože títo sa v komunistickej ČSR ako bývalí kapitalisti nemohli dovolať svojich práv. Väčšina dlžníkov si svoje založené domy, lúky, hámre a polia ponechala. Ale tieto im odobrala komunistická ČSR v rámci celoštátnej konfiškácie a znárodnenia nemeckého majetku.

1938      pre politické nepokoje ušiel farár Kornel Knüppel so svojou gazdinou Katarínou Schürger do Tornyosnémeti, kde 10. 1. 1985 zomrel.

1938      Aby medzevské hámre znova dostali prácu, bola v Bratislave za pomoci hospodárskeho oddelenia nemeckého ľudového spolku zriadená centrála. Nákup materiálu a odbyt výrobkov sa realizoval v Bratislave. Medzevskí kováči zabezpečili výrobu a skladovanie tovaru. Sklad centrály sa nachádzal v Dolnej ulici.

1938      9. októbra bola oficiálne rozpustená Komunistická strana (v oboch Medzevoch a Štóse prešla do ilegality). V Čechách bola 20. októbra zakázaná.

1938      10. októbra sa premenovala Karpatskonemecká strana pod vedením Franza Karmasina na Nemeckú stranu. Počet členov v Medzeve neznámy (asi 40 až 50 málo aktívnych ľudí). Atraktivita Nemeckej strany bola aj pre zlú nemeckú hranicu evidentná. V Medzeve skončila svoju činnosť koncom novembra 1944.

1938      20. októbra sa narodil Rudolf Friedrich, MUDr. CSc. Stredná škola v Košiciach, vojenská služba v Trutnove. Štúdium medicíny na Karlovej univerzite v Prahe, promócia 1965. 1965 – 1970, Farmakologický ústav SAV (výskum), 1970 – 2003 Altenburg, DDR. Anesteziológ v nemocnici, odborný lekár a vrchný lekár. Ženatý s Hannelore F. Od roku 2003 je v dôchodku. Od roku 2007 stále bydlisko v Medzeve, Štóska ulica.

1938      2. novembra, nový osudový úder Medzevu. Viedenská arbitráž – odstúpenie južných častí Slovenska Maďarsku (takmer 1 milión československých občanov, medzi nimi 9000 Nemcov sa bez opýtania stalo „Maďarmi“). Pre obce Nižný a Vyšný Medzev a Štós, ktoré sa tým stali hraničnými obcami, to bola hospodárska katastrofa. Nová hranica, ktorá sa tiahla pozdĺž potoka Borzó medzi Lucia baňou (Počkaj) a oboma Medzevmi vzala kováčom s námahou získané južné a čiastočne maďarské trhy. Lucia baňa s Počkajom, Jasov (s kláštorom), Moldava, Turňa, Košice pripadli Maďarsku.

Proti novej hranici protestovalo už 3. novembra v Medzeve asi 6000 obyvateľov spolu s majiteľmi nožiarskej fabriky v Štóse a fabrík v Medzeve.

Zlá bola situácia pre mantáckych študentov, ktorí pred vtedajšou hranicou v Počkaji navštevovali stredné školy v Košiciach (Vinzent Müller,  Andreas Müller, Ernst  Tomasch a iní). Mantácki študenti museli ilegálne prekračovať hranice na Borso, aby sa dostali železnicou cez Počkaj, Jasov, Moldavu do Košíc do Gymnázia. Druhá skupina medzevských študentov cestovala cez Gelnicu a Margecany do Kežmarku do nemeckého reálneho gymnázia (Wilhelm Gedeon, Johann Streidl, Andreas  Pollner, Walter  Bistika a iní). Ďalší medzevskí študenti cestovali do Mariaschein (v Čechách) do jezuitského gymnázia (Ladislaus  Pöhm,  Andreas  Gedeon, Viktor  Müller- Grolmus a iní), ktoré bolo po obsadení Čiech a Moravy nacionalistickým Nemeckom rozpustené.

Jednotná maďarská strana v Medzeve pracovala z hospodárskych dôvodov na pripojení troch obcí k Maďarsku. Z okna radnice v Medzeve bol prečítaný manifest za pripojenie troch obcí a Spiša k Maďarsku. Starosta Vyšného Medzeva Josef Antl, Starosta Nižného Medzeva Andreas Göbl a starosta Štósu Andreas Sorger memorandum akceptovali. Ilegálna komunistická strana to interpretovala ako posilnenie kapitalizmu v Medzeve.

1938      11. decembra organizovala Nemecká strana (aj s podporou spišských Nemcov) manifestáciu proti Jednotnej maďarskej strane. Komunisti protestovali proti spievajúcim manifestujúcim z okraja cesty hádzaním kameňov a nadávaním. Výstrelom zozadu, ktorý patril vedúcemu manifestácie Franzovi Karmasinovi bolo zranené na hlave dievča, Marie Roob. Strelec bol Medzevčan, príslušník komunistickej strany.

1938      Notár Berec z Nižného Medzeva podal 16. decembra správu vtedajšiemu okresnému úradu v Gelnici, že veľká časť zastupiteľstva je zložená z protištátnych elementov a vyžadoval rozpustenie zastupiteľstva.

1938      17. decembra rozpustil Krajinský úrad v Bratislave mestské zastupiteľstvo v Medzeve a vymenoval vládneho komisára

1938      Politické trenice znepokojili Medzevčanov. Boli tej mienky, že to celé nič neprináša, keď nemajú odbyt. Hovorili, že im blízka hranica (3 km) im zlomila krk. Prešov je slabý odberateľ, hornaté východné Slovensko nepotrebuje hospodárske náradie. Pracuje len niekoľko hámrov. Väčšina kováčskych majstrov sa prekvalifikovala, pracuje v lese, v službách, robí autodopravu, alebo odchádzajú pracovať do fabrík v Nemecku.

1939      V januári opúšťajú českí žandári s rodinami Medzev. Aj ďalší českí štátni úradníci opúšťajú Medzev. Aj český strojvodca Jindra opúšťa so svojou manželkou a oboma synmi Jozefom a Aloisom (neskorším predsedom parlamentu komunistickej ČSR) mestečko. Bývali na podnájme v Štóskej ulici č. 16, v terajšom Múzeu kinematografie rodiny Schusterovej.

1939      Nová blízka hranica s Maďarskom prináša straty Čerehátskej banke. Dlžníci a nároky banky na pozemky a domy boli v Maďarsku (platobná dohody medzi Maďarskom a Slovenskom priniesla len čiastočné riešenie). Vklady banky stúpali len pomaly.

1939      14. marca sa rozhodla Slovenská vláda, pre samostatný Slovenský štát a požiadala Tretiu ríšu o ochrannú zmluvu, ktorá spravila Slovensko závislým od Nemecka

Po 21 rokoch dostali Medzevčania novú štátnu príslušnosť. Čo to prinieslo? Žiaľ žiadnu novú prácu pre Medzevských kováčov. Medzev stagnuje.

Hlinkova strana získavala členov aj v Medzeve. Komunisti zostali naďalej v ilegalite.

1939      31. júla nová ústava Slovenskej republiky. Menšiny dostali právo sa pod vlastným vedením politicky a kultúrne organizovať. Karpatskí Nemci mali zase brannú povinnosť.

1939      Riaditeľom štátnej základnej školy v Nižnom Medzeve Josef Priwitzer.

1939      Na futbalovom ihrisku (pod stanicou) sa odohrala dobre obsadená športová slávnosť nemeckej mládeže.

1939      Riaditeľom štátnej meštianky sa stal Viktor Majertschak (za nim Andreas Mayer zo Spišskej Belej). Rozdelenie štátnej meštianky na nemeckú a slovenskú meštianku.

1939      V tomto roku zmizli posledné rakocziovské husárske uniformy, omylom nazývané ako medzevský mužský kroj, ktoré Medzevskí muži od Rakocziho čias obliekali pri pohreboch pri nosení truhly. Napriek blízkej hranici s Maďarskom začala pre Medzevčanov malá hospodárska stabilizácia. Obidve fabriky (Zlieváreň Bodenlos a Eisenwaren S. Pöhm) pracovali naplno. Svoje výrobky dodávali väčšinou do Prešova a na Spiš. Aj štyri stolárske dielne pracovali znova s pomocníkmi a učňami. Hospodárenie na lúkach prekvitalo, takmer v každom dome boli dve kravy a teľatá. Býky (5 – 6 ks.) boli ustajnené na konci Štóskej ulice. O ich chov sa staralo mesto. Žiaľ odbyt kováčskych výrobkov sa čoskoro znížil, pretože na základe Viedenskej arbitráže pripadla južná časť Slovenska Maďarsku. A severné Slovensko je viac hornaté. Aby kováčski majstri uživili rodiny, šli do fabrík, aj do zbrojárskych fabrík v Prakovciach a Dubnici, alebo do Nemecka, kde kováči a zámočníci boli žiadaní.

1939      16. novembra odchádzajú za prácou do Nemecka do Fabrík BUNA v Skopau medzevskí komunisti Michal Schmotzer, Raimund  Hübler, J. Imling, V. Bröstl, Viliam  Müller a založili tam ilegálnu bunku KSČ (na Slovensku zakázanú). Na dovolenke v Medzeve aktivovali títo komunisti ďalšiu ilegálnu prácu.

1939 – 1940 prišli zo Sudet naposledy Wandervögel do Medzeva a učili mládež nemecké ľudové piesne a hry. Funkcionári ilegálnej KSČ agitovali skryte aj otvorene proti.

Druhá svetová vojna

1939      1. Septembra, staršia generácia Medzevčanov (ktorí si ešte pamätali 1. Svetovú vojnu) sa pozerali na vojenské transporty cez Slovensko do Poľska kritickými očami a boli rezervovaní. Táto vojna bude znamenať smrť aj pre našich synov, bola reakcia kováčov a remeselníkov.

1939      3. septembra vyhlásilo Anglicko a Francúzsko vojnu Tretej ríši. Správy zväčšili strach Medzevčanov. To je veľmi zlé, hovorili starší.

1940      Koncom marca racionalizoval Cenový úrad prídel potravín (rozvinul na silný čierny trh). Zásobovanie Medzevčanov bolo relatívne dobré, pretože takmer v každom dome boli kravy, alebo sa chovali ošípané. Poľnohospodárska pôda (lúky, polia) boli dobre obrábané. Medzevčania kosami kosili svoje veľké lúky a seno zvážali konskými, alebo volskými záprahmi a uskladňovali na svojich pôjdoch.

1940      Sčítanie ľudu v Nižnom Medzeve: 1861 Nemcov (obyvateľov spolu 2036).

1940      Medzevčania, ktorí pracovali v Nemecku (a tam ako kováči dobre zarábali) na svojej vianočnej dovolenke rozprávali o bombardovaní fabrík anglickými bombardérmi. Pre mierumilovných Medzevčanov nepredstaviteľné.

1940      12. novembra sa narodila Lýdia Bodenlosová. Otec, Juraj Bodenlos, matka Edit,  rod. Bolgárová, dcéra medzevského lekára, MUDr. Lörincza Bolgára. Mgr. Lýdia Bodenlos,  vyd. Grentzerová má ukončené vysokoškolské štúdium, odbor hudobná výchova, zemepis. Pedagógom bola na X.- ZŠ v Košiciach, v Poproči a 35  rokov na ZŠ  v Medzeve. V roku 1987 založila a nacvičovala dámsky spevácky zbor, ktorý do roku 1992 postupne  zanikol, lebo v roku 1989 ju oslovili Mantáci Josef Quallich, Helene a Ludwig Bröstl, aby  pomáhala pri výchove mladých v Medzeve. Jednalo sa o nácvik a ovládanie nemeckých    ľudových  piesní z Medzeva a z regiónu. Bol to vznik nemeckého súboru GoldseifenchorPo usilovných cvičeniach v mestskej sále a vo vlastnej triede, spieval  Goldseifenchor  nielen známe nemecké ľudové  piesne, ale spieval  aj  náročnejšie, štvorhlasné hudobné skladby a postupom času  získal pozoruhodný, a  kvalitný  repertoár.  V auguste 1992  nastúpila ako  kantorka  v medzevskom  kostole, kde  v  priebehu 10 rokov s kostolným súborom,  ktorého jadro tvoril Goldseifenchor, nacvičovala slovenské a nemecké  omšové  piesne.  Vrcholom kantorského  úsilia a dirigentskej tvorby  Lýdie  Grentzerovej  bolo  uvedenie  Haydenovej a Schubertovej omše, ako aj nádhernej „Bauernmesse“  zo 16. storočia s nemeckým kostolným súborom. Veľmi úspešne  vystupovala Mgr. Lýdia Grentzerová  s Goldseifenchorom na viacerých „Bundestreffen“  Karpatských  Nemcov v Karlsruhe  a  na  zájazdoch v iných mestách  Nemecka.

1941      F. Karmasin aktivizuje slovenských Nemcov, nemecká národnosť sa má konečne zviditeľniť. Medzevčania sa chovajú zdržanlivo, skôr odmietavo (nechceli Karmasina, jeho reči nerozumeli, Mantáci držali spolu už stáročia).

1941      21. januára sa v Medzeve narodila Mária Tischler, PhDr. Vysokoškolský pedagóg v Bratislave a autorka. S svojim bratom Paulom Tischlerom v roku 1972 emigrovala, žije v Mníchove.

1941      30. septembra vstúpil do platnosti slovenský židovský kódex. Ani v Štóse, ani v oboch Medzevoch neboli židovské rodiny.

1941      Medzevskí komunisti boli v ilegalite zase aktívni. 1. novembra v noci položili František Šlachtič a Jozef Meder na hroby padlých Červenoarmejcov maďarskej povstaleckej armády B. Kuna vo Vyšnom Medzeve vence s komunistickou symbolikou (kosákom, kladivom a päťcípou hviezdou). Vence spravili Anna  Zavatzká,  Katarina  Schmotzerová, Maria Štarková, Helena  Müllerová. To vyvolalo veľké vzrušenie, pretože na Všechsvätých všetci veriaci Medzevčania myslia na svojich mŕtvych a na ich hroboch pália sviečky. Následné domové prehliadky neodhalili žiadnych páchateľov.

1941      Na prvom nemeckom obecnom dni v novembri v Bratislave boli školení v zmysle programu všetci úradníci nemeckých obcí. Týkalo sa to aj vtedajších starostov, notárov a úradníkov oboch Medzevov.

1941      V decembri lepili brány vo všetkých mestách od Kežmarku po Medzev aktivisti komunistických buniek letákmi proti vojne. Tajná štátna polícia pátrala bezvýsledne.

1942      15. februára sa v rodine tesára Siegfrieda Gašpara a Šarloty, rod. Zavatskej (z kováčskej rodiny) narodil Siegfried Gašpar. Jeho otec bol nasadený na východnom fronte ako nemecký vojak. Na jeseň 1944 bola jeho matka (aj s bratom) evakuovaná Wehrmachtom do Sudet, Bad Habicht pri Šternberku. Po vojne a ťažkom návrate bola jeho matka s dvoma deťmi internovaná v tábore v Sovietskom zväze. Po troch dňoch si vzala k sebe trojročného Siegfrieda jeho teta Katarína Matacske a jeho šesťročného brata stará matka Katarína Zavatská (bol to čas Benešových dekrétov a zákazu nemčiny). Otec Siegfried zostal po vojne zo strachu v Nemecku. Syn Siegfried navštevoval od roku 1948 základnú školu v Medzeve, kde mali mantácke deti problémy so Slovenčinou a prepadli. Po absolvovaní Národnej školy vo Vyšnom Medzeve v roku 1953 absolvoval v roku 1956 OSS v Nižnom Medzeve. Na základe dobrých výsledkov hlavne v zemepise a dejepise odporúčal vtedajší riaditeľ školy jeho matke ďalšie štúdium na Pedagogickej národnej škole Jana Amosa Komenského v Košiciach. Ďalej viď jún 1960.

1942      Edith Hesse viedla jeden rok štátnu nemeckú a slovenskú meštianku.

1942      Nemecko potrebovalo vojakov. V Berlíne sa mení koncept. Namiesto nemeckých jednotiek majú byť do zbraní SS zaradení zahraniční (teda aj Karpatskí) Nemci. Medzevčania verili, že je to len klebeta. Ako Slovenskí štátni občania nechceli slúžiť vo Wehrmachte (a už vôbec nie v SS)

1942      Od februára ďalej platí prídelový systém pre potraviny, palivo a benzín.

1942      V marci noviny priniesli prvé správy o židovských transportoch do Poľska. Medzevskí kováči si to nevedeli vysvetliť, pretože ich obchod so židovskými obchodníkmi z Košíc bol stále prospešný pre obe strany. V samotnom Medzeve židovské rodiny neboli.

1942      Napriek krutým bojom na všetkých frontoch, napriek úspornému vojnovému hospodárstvu je na Slovensku, teda aj v Medzeve oproti Maďarsku, Čechám a Morave a Rakúsku relatívny vnútorný pokoj. Medzevčania mali ešte svoje kravy a ošípané v maštaliach, v lete zvážali z lúk seno, mali svoje zemiakové a obilné polia. Takmer sa nemuseli obmedzovať.

1942      Eduard Beneš s českou exilovou vládou deklaroval, že vysídlenie nemeckého a maďarského obyvateľstva z Československa je nutné kvôli bezpečnosti a aj v záujme európskeho mieru (etnické čistky). Toto nočné vysielanie z Londýna počuli aj Medzevčania.

1942      Nemecký vyslanec Ludin poslal do Berlína správu, že Slovenská vláda by mohla súhlasiť s nasadením nemeckých občanov Slovenska v jednotkách SS. Touto novinovou správou boli Medzevčania veľmi znepokojení. Nechceli vôbec bojovať, a v jednotkách SS už vôbec nie.

1942      Komunistické bunky boli zase aktívne. 15. augusta previedli členovia ilegálnej komunistickej strany Helena  Bittnerova a Rudolf Tohol Pavla Tomhausera a Ing. Stahla, ktorí utiekli z väznice v Ilave cez hranice do Maďarska.

1942      Ilegálne komunistické bunky vo Vyšnom a Nižnom Medzeve (spolu s ilegálnou komunistickou stranou v celom okrese) pripravovali partizánsky boj (Jánošíkove skupiny).

1942      Plné odkonfesionalizovanie nemeckého školstva (zrušenie výuky náboženstva) je na Slovensku dosiahnutá až po zásahu nemeckého veľvyslanectva. Ale v Medzeve sa v školách náboženstvo vyučovalo naďalej.

1942      Možnosti vkladov a ďalší pozitívny vývoj Čerehátskej banky sa v tomto vojnovom roku natoľko zhoršil, že banka šla 31. decembra do likvidácie. Posledným riaditeľom banky bol Laurenz Kosch, jeho zástupcom Vincent Müller, účtovníkom Josef Schmiedl, pokladníkom Andreas Gedeon. V správnej rade boli: Dr. Imrich Liptay,  Adalbert Göbl, Michael Kosch, Johann Frindt jun., Johann Gedeon, Ignatz  Gedeon, Andreas Gedeon, Johann Eiben, Martin Göbl, Ing Franz Blunar, Stefan Schmiedl, Andreas  Göbl, Josef  Basler, Johann Tomasch jun., Alois Kosch, Jakob  Flachbart, Stefan Zöldy,  Alexander  Gedeon, Josef Bröstl.

1943      nar. Mgr. Jozef  Miklóš v Mokranciach, pochádza  z roľníckej rodiny, Základnú školu v Mokranciach a v Moldave, strednú školu v Moldave. Pedagogický  inštitút s aprobáciou  fyzika -chémia  v Košiciach v r. 1964. (Dipl. práca: atóm využitie atómovej energie. Zákl. voj. službu 1964-65 v Košiciach. Manželka  Zuzana, detská sestra, dve dcéry. Od 1965 do 1969 učil vo Veľkej Ide.(ďalej  vidˇ : 25. august 1968).

1943      kapitulácia 6. Nemeckej armády pri Stalingrade 31. Januára. Začiatok kolapsu na všetkých nemeckých frontoch. Záujem Karpatských Nemcov o pracovné miesta v nemeckých zbrojných fabrikách poľavil. Niektorí Nemci sa vrátili. V Medzeve je cítiť, že sa aktivizuje komunistická strana (paralelne s ústupom nemeckej armády).

1943      Premiestnenie cigánskej osady  zo Busslinku do  Goldseifenu a do Parapüschlu. Z časti Busslinku patriacej do katastra Vyšného Medzeva boli premiestnení do Goldseifenu (pri sútoku potokov Humel a Goldseifen) a z časti patriacej do Nižného Medzeva boli premiestnení do Parapüschlu.

1943      od 5. do 12. decembra – vianočný výstavný trh s ručnými prácami medzevských žien v tanečnej sále.

1944      7. júna medzištátna zmluva medzi Slovenskom a Nemeckom o vojenskej službe Karpatských Nemcov v jednotkách SS. Do platnosti vstúpila 20. Septembra. Po jej vyhlásení sa mladí Medzevčania stratili v okolí. Bolo to pomerne nebezpečné, pretože vo vlakoch prebiehali kontroly žandárov a tajnej polície. Mužov, ktorí zostali doma odviedli v Gelnici sa zaradili do výcviku SS. Čoskoro na to boli Nemci zo Slovenskej armády presadení do SS. Nepokoj sa stupňoval, ďalšia racionalizácia výdaja potravín a všetkého tovaru a prelety bombardérov zvyšovali u Medzevčanov strach a rezignáciu.

1944 – 1945 posledným riaditeľom štátnej nemeckej a slovenskej meštianky Karl Lindtner.

1944      do 8. septembra sa presunuli 17 ruskí partizáni do lesov okolo Medzeva a Kojšovskej hole, kde vystrojili medzevských partizánov.

1944      21. septembra vnikli 4 partizánske skupiny vedené medzevskými partizánmi (Michal  Schmotzer, Jozef  Lang, Ján  Antl, Jozef  Schürger) do Vyšného Medzeva. Ich cieľom bolo zlikvidovať samosprávu obce, namiesto nej nasadiť komunistov, alebo partizánov. Prepadli dom vládneho komisára Pollnera a tiahli k obecnému úradu pri kostole. Po návšteve obecného úradu so samopalmi sa dostali do protipaľby strážnika Gustáva Frindta, čo ich prinútilo k ústupu. Pri ústupe do lesov vzali partizáni so sebou potraviny z obchodov. Nižný Medzev prepadli dve menšie partizánske skupiny pod vedením medzevského partizána Rudolfa Ružbarského a partizána Kostičenka. V krátkej prestrelke s domobranou bol zabitý Franz Göbl. Ozbrojené prepady partizánov a intenzívne útoky proti nemeckému obyvateľstvu vyvolali u mierumilovných medzevských kováčov a furmanom strach.

1944      Koncom septembra bola prvá organizovaná evakuácia niektorých rodín a členov Nemeckej strany do Římanova (Römerstadt v Sudetoch).

1944      4. októbra vnikli partizáni už ako členovia skupiny Ernst Thälmann do Nižného Medzeva, obsadili žandársku stanicu v Štóskej ulici. Tí im odovzdali uniformy, zbrane a muníciu. Námestie zaistili partizáni dvoma samopalmi. Potom sa partizáni rozdelili, niektorí zabavili u furmanov kone a vozy, iní u mäsiarov zabavili mäso a výrobky, ďalší v potravinách zabavili tovar. Mesiac jasne svietil, keď strieľajúc na obe strany tiahli so štyrmi naloženými povozmi do lesov. O niekoľko dní prišli partizáni zase do Nižného Medzeva, obsadili žandársku stanicu a vyzvali komandanta Poláka, aby sa k nim pripojil. Ten odmietol. V ten istý večer zabavili partizáni v obchode Tischler potraviny a Johannovi Frindtovi vzali dva pekné poľské kone. S naloženými povozmi sa vrátili do lesov. Zabavené kone im až do marca 1945 dobre slúžili.

- o niekoľko dní došlo k boju medzi partizánmi a príslušníkmi SS na Štóskom vrchu

- koncom septembra kontrolovali dve skupiny medzevských partizánov priestor obcí Helcmanovce, Prakovce, Poproč, až po Kojšovskú hoľu (hľadali skrytých nemeckých obyvateľov).

- Po 21. septembri boli na ruský rozkaz partizánske skupiny s nemeckými mužmi rozdelené. Rusi im neverili. V skupine Stalin bolo 6 Medzevčanov a Slováci z Helcmanoviec, Kojšova, Prakoviec a Krompách.  Dve skupiny Ernst Thälman pozostávali z nemeckých komunistov z Medzeva, Štósu, Smolníka, Švedlára a niekoľkých medzevských Slovákov. Tomuto oddielu velil Viliam Müller, politickým komisárom bol Jozef Antl, šéfom štábu bol Raimund Hübler, jeho zástupcom Michal Schmotzer.

- 6. októbra prepadla táto skupina nákladné auto s vojakmi SS, ktorí boli na ceste do Medzeva. Boli mŕtvi a ranení. Následne vyhodila skupina Ernst Thälmann do vzduchu mosty v Štóse a v Smolníku.

Blížiaci sa východný front a časté prepady partizánov pôsobili na obyvateľov oboch Medzevov frustrujúco. Nepokoj rástol. Nedali sa kúpiť takmer žiadne potraviny.

-          10. októbra dostala skupina Thälmann rozkaz  od štábu 4. Ukrajinského frontu presunúť sa do priestoru Gemerská Poloma, kde narazili na partizánov skupiny Stalin.

Po porážkach partizánskych skupín na Slovensku prevzali velenie nad partizánskymi skupinami ruskí dôstojníci a komisári. Skupina bola presunutá na stredné Slovensko do centra povstania, kde došlo k ďalším bojom s jednotkami SS a Wehrmachtu.

-          17. októbra vysvetlil Jozef Valo, ktorý priletel z Moskvy do Banskej Bystrice, že nemecké obyvateľstvo v Československu bude zbavené práv, čo sa vôbec nepáčilo nemeckým partizánom z Medzeva, ktorí bojovali spolu so slovenskými a ruskými partizánmi proti fašizmu.

1944      27. októbra organizuje nemecké vedenie v Bratislave (na odporúčanie Berlína) evakuáciu Karpatských Nemcov zo Slovenska (vlakmi, nákladnými autami Wehrmachtu, vlastnými povozmi nemeckých sedliakov).

1944      27. Októbra obsadili nemecké jednotky Banskú Bystricu (centrum SNP). 30. Septembra bola oslava víťazstva za účasti Dr. Tisa. Partizánske jednotky a iní obrancovia sa stiahli na snehom pokryté hrebene Nízkych Tatier. Sedem chorých medzevských partizánov sa vrátilo domov. 28. Októbra sa medzevská partizánska skupina zregenerovala v Prochoti a 4. Novembra tiahla na Nováky. Zdecimovaná častými útokmi nemeckých jednotiek sa oslabený Thälmannova skupina vrátila cez Bánovce do Prochoti. Tam sú pochovaní traja medzevskí a jeden Štósky partizán.

1944      Október – prípravy na evakuáciu. Ohrozujúca blízkosť frontu, partizánske povstanie na strednom Slovensku, zlé zaobchádzanie s Nemeckými spoluobčanmi, hroziace odvlečenie do Ruska napomáhali presvedčeniu o nutnosti evakuácie. Na hornom Spiši už evakuácia prebiehala. Medzevčania (aj dolní Spišiaci) váhali. Vedenie Nemeckej národnostnej menšiny informovalo cez evakuačné kancelárie a žandárov nemeckých občanov o prípravách, termínoch evakuácie, evakuačných preukazoch, batožine, plecniakoch, kufroch, potrebných potravinách a poradí. Najprv školopovinné deti s učiteľmi, potom rodiny, lekársky doprovod nákladnými autami do Mníška, odtiaľ odtiaľ vlakom do prijímacieho tábora v Římanove. Transportné náklady znášal Slovenský štát.

1944      Pokračovanie z 22. Októbra 1913. Po priblížení sa východného frontu a SNP pomáhal Dr. Klement Wagner v Bratislavskej centrále Nemeckej strany organizovať evakuáciu Nemcov zo Spiša. S akčným štábom registroval ochotných evakuovať, pripravoval transporty do Nemecka a Rakúska a prvé aj realizoval. Po preložení svojho dievčenského gymnázia do Viedne sa pripojil k ďalšej skupine smerujúcej do Bad Aussee. V roku 1949 manželstvo s Waltraud Köler (deti, jeden syn a jedna dcéra), učí na gymnáziu Wagenburg. Od roku 1951 riaditeľom. Od roku 1971 (po ťažkej chorobe) riaditeľom Heroldgymnázia v Ellwagene. Od roku 1979 v dôchodku. Po úmrtí manželky sa oženil s medzevskou učiteľkou Marthou Ölschläger, žije v Rosbergu. Angažovaný v Zväze Karpatskonemeckých katolíkov, v strane CDU, bol spolupracovníkom „Unterzipser Sprachschatz“ a „Bergstädte der Unterzips“ a spoluautorom publikácie „Metzenseifen, Stoß – Deutsche Orte  im Bodwatal(s Josefom Kauerom a Johannom Schürgerom).

1944      20. novembra bolo regrútovaných 60 medzevských mužov, niektorí do domobrany, väčšina bola odvelená do Bratislavy, kde dostali uniformy Slovenskej armády. Potom boli odvelení do kasární v Topoľčanoch, neskôr do Bánoviec. Neskôr strážili mosty v priestore Oslany.

1944      22. novembra bolo evakuovaných 44 nemeckých rodín do Mníška, odtiaľ železnicou do Budišova v Sudetoch.

1944      V rámci zostrenej pracovnej povinnosti boli koncom roka nasadení všetci muži s brannou povinnosťou (medzi 18 a 60) na zákopové práce od Smolníckej Huty  cez Mníšek, Vondrišel až po Poprad a Zakopané. Boli tam Jakub Grega, Ján Habčák, Rudolf Megyeši, Josef  Eiben, Josef Tomsch, Josef Quallich, Gabor  Deutsch.

1944      Z Medzeva evakuovali do Římanova asi 300 rodín (asi 100 ľudí). S nimi odišli aj poslední muži domobrany.

1944      Vojenský  príkaz  obyvateľstvu  na  pracovné nasadenie: Do nemeckého stavebného batailónu (Baupionierbataillon) boli nasadení poslední práceschopní starci a chlapci pod 18 rokov s úlohou vybudovať na “Fichtenhübl” obrannú líniu. Vyhĺbili  na  hrebeni  počas  decembra  1944 a do  polovice  januára 1945 pod  nemeckým velením  priekopy a  stavali  bunkre.  Ohne zmiernili   trocha decembrovú  zimu, pracovali vo svojom civilnom šatstve.  Zásobovanie z poľnej  kuchyne nemeckej  armády.

Pokračovanie z 13. mája 1927 životopis Josefa Quallicha. Vrátil sa do frontového Medzeva, kde nemecké a maďarské jednotky cez Moldavu a Turňu tiahli na front. Obyvateľstvo sa so strachom schovalo do pivníc, kde aj spalo. Sedemnásťročný Josef Quallich bol spolu s ďalšími chlapcami a zvyškom starcov nasadený do nemeckého Baupionierbatalionu. Cieľom bolo vybudovanie obrannej línie na hrebeni Fichtenhübl. Podľa rozkazov nemeckých veliteľov kopali zákopy a bunker. Trvalo to od decembra 1944 do polovice januára 1945.

1944      22. decembra vydalo ruské velenie rozkaz odviesť nemeckých obyvateľov východného Slovenska schopných pracovať do Sovietskeho zväzu.

1944      Na základe postupu Červenej armády na východnom Slovensku varovalo zastupiteľstvo oboch Medzevov obyvateľov pred zavlečením do Sovietskeho zväzu. Keď sa front priblížil, schovali sa mnohí Medzevčania u Slovenských rodín v Poproči a Rudníku, niektorí sa schovali v lese.

1944      19. dec.- Veliteľ 2. ukrajinského frontu  maršal Malinovskij vydal operačnej skupine Značenko rozkaz: do 23. decembra treba dosiahnuť líniu Smolník – Slovinky – Kalivovce. To znamenalo pre rumunskú 6. a 18 jazdeckú divíziu a pre sovietsky 159. gardový zosilnený kruh – postupovať smerom ku Košiciam. Pre 51. sovietsku streleckú divíziu dobyť Moldavu n./B a odtiaľ postupovať vpred a obsadiť Jasov, Medzev a Štos. Tento deň  oddiel generálporučíka Schulcza obsadil Turnianske Podhradie. Na úseku frontu Turn. Podhradie – Haniska útočili celý deň nepretržite sovietsko – rumunské vojská. Nepodarilo sa im prelomiť frontovú líniu, pretože jednotky nemeckej 1. lyžiarskej brigády odrazili všetky ich útoky..

1945      16. januára po delostreleckej príprave o 12,00 h  (moskovského času) začali útoky južne od  Hanisky, po oboch stranách cesty  Košice – Miskolc, sovietska 237. strelecká divízia, 5. samostatná  tanková brigáda, 108 gardový pluk samohybného delostrelectva (ale mali málo ťažkých zbraní). Avšak ani tieto čerstvé sily nedokázali prelomiť obranu tvrdo bojujúcej nemeckej 1. Lyžiarskej divízie. Ani 17. a 18.  januára nedokázali sovietske vojská obsadiť Turn. Podhradie, Drienovec, Mokrance, Cestice a Veľkú  Idu. Nemecké oddiely dokázali počas série útokov na všetkých úsekoch frontu obrovské odborné znalosti, vysokú bojaschopnosť a dobrú organizovanosť. Avšak hrdinský, tvrdý odpor nemeckých lyžiarov už nemal rozhodujúci význam. Totiž o osude Košíc (a aj Medzeva) sa nerozhodovalo na úseku Turnianske Podhradie – Moldava – Mokrance, alebo na Dargovskom priesmyku, ale na poľskom bojisku. Dňa 12. januára prelomil 1. ukrajinsky front na Visle nemeckú  obranu. V dôsledku tej ťažkej porážky bolo nemecké velenie nútené bez boja sa vzdať obranného oblúka Turnianske Podhradie – Dargovský priesmyk – Vranov n. Topľou aj napriek úspešnému odporu tu bojujúcich nemeckých jednotiek, ktoré nemecké velenie stiahlo na front do Horného Sliezska. 18. – 19. januára opustilo nemecké vojsko obrannú  líniu Turn. Podhradie po Dargovský priesmyk, opustili aj Košice (a Medzev) a stiahli sa na sever až na sliezsky front. Dňa  21. januára obsadila Červená armáda Medzev (19. I.  Košice) bez boja, čo bolo v prospech týchto miest. 19. dec. obsadila Červená armáda Krakov. Nemecké vojská sa stiahli na západ, na front do Horného Sliezska. Bezprostredný cieľ Červenej armády, po ďalších ťažkých bojoch, bolo preniknutie na územie Nemecka. Krátke zhrnutie: Polkruhový front pod velením generála horskej skupiny Le Suire: Turnianske Podhradie – Haniska – Ždaňa – Dargovský  priesmyk – Vranov n/T. držali nemecká 1. lyžiarska, 97., 100. a 101. divízia a 254. pešia divízia, Maďarská, 2. záložná  divízia, teda 5 nemeckých a jedna maďarská divízia. Červená armáda, ktorá nasadila na tomto úseku 18. ruských a päť rumunských divízií, teda spolu 23 divízií, bola neobyčajne neúspešná.  Nemecký II. Horský zbor svojim bojom v priestore Košíc (december 1944) zabránil 4. ukrajinskému frontu, aby podľa plánov STAVKY (Stalina) dosiahol priestor Ostrava – Krakov. Úspešné boje nemeckého II. Horského zboru zohrali veľkú úlohu v tom, že vo vytýčený deň- 1. marca 1945 – nemohla Červená armáda dosiahnuť Labe tak, ako to plánoval Stalin. Ďalej sovietska armáda nebola v stave obsadiť väčšiu časť Nemecka, než na akej sa spojenecké veľmoci dohodli na rokovaniach v Teheráne (dec. 1943), až po Jaltu (jan. 1945). “ Až potiaľ štúdia Szaba Nándora a Szalipskia Pétra.

1945      19.  januára stiahlo nemecké velenie svoj stavebný pioniersky batalión z hrebeňa Fichtenhübl cez smolnícke údolie do Starej Vody. Krátko predtým doniesli 4 ženy z Medzeva svojim synom v plecniakoch zimné oblečenie, potraviny a civilné legitimácie. Medzi týmito matkami bola aj Charlotte Quallich, matka Josefa Quallicha.

1945      Na strednom Slovensku ešte stále bojovali partizánske skupiny proti nemeckým jednotkám.

21. januára opustila nemeckými útokmi oslabená partizánska skupina Thälmann obec Prochot.

1945      21. jan obsadili oddiely 1. ruskej gardovej a 18. Červenej armády bez boja V. a N. Medzev. Členovia ilegálnej Komunistickej strany vyšli na svetlo. Na námestí privítali partizáni a miestni komunisti Červenoarmejcov transparentmi. Mnoho domov stálo prázdnych. V mnohých domoch bývali len starí ľudia. Červenoarmejci sa ihneď ubytovali v súkromných domoch, niektorí boli zranení. Medzevčania museli zakúriť vo všetkých izbách. Nábytok sa odsunul, do izieb sa priniesla slama, na ktorej Červenoarmejci spali. V nasledujúcich dňoch zabavili ruskí dôstojníci súkromné nákladné autá, nové a staré stroje z tovární, poľnohospodárske náradie, naložili ich na nákladné autá a odviezli do Ruska. Starí Medzevčania proti tomu nemohli nič robiť, stáli na svojich dvoroch vedľa ruského dôstojníka, stále s vojakom so samopalom. Rusi rekvirovali bez potvrdenia.

Zničenie mestských dokumentov. Nemecko – slovenské vedenie mesta bolo ešte začiatkom decembra rozpustené. Radnica bola zamknutá.

Po príchode ruských jednotiek vylomili miestni „hrdinovia“, kričiaca zberba dvere radnice, zaútočili na prvé poschodie, vylomili skrine a trezor, hľadali peniaze a cennosti Nemcov. Potom otvorili okná a vyhodili z nich všetky nemecké písomné doklady, nemecké knihy a listiny na ulicu do snehovej čľapavice. Aj z nemeckej knižnice vyhodili všetky knihy na ulicu (svedkom je 83 ročný Jakob Gedeon, posledný cechový kováčsky majster). Pretože sa už zotmelo a prúd bol vypnutý, lúza až na druhý deň na dvore základnej školy a meštianky spálila všetky nemecké knihy a zošity. Potom s rebríkmi spolu s ruskými vojakmi strhli nemecké tabule z obchodov Müller, Roob a ďalších a zo štyroch nemeckých mäsiarstiev. Nemecké označenia škôl, radnice, fary a ulíc boli strhnuté.

1945      21. januára dosiahol nemecký Baupionierbatallion, v ktorom pracoval Josef Quallich vysťahovanú obec Forberg. Pre zamrznutú zem nebolo možné kopať zákopy.

1945      Prevzatie moci. Miestni komunisti a demokrati prišli na radnicu a vytvorili provizórnu správnu radu. Predsedom bol František Zánický, Sekretárom Štefan Pagáč. Predsedom správnej rady Vyšného Medzeva bol Štefan Baran, člen predtým ilegálnej KSČ.

1945      2. februára. Odchod časti vojsk Slovenskej armády zo západného Slovenska v smere moravské hranice, aj so staršími Medzevčanmi, ktorí neboli odovzdaní do SS.

1945      Odvlečenie do Ruska.

2. februára dala samozvaná komunistická správna rada vo Vyšnom Medzeve cez obecného sluhu zvolať nemeckých občanov na niekoľko minút na radnicu. Tam boli vypočúvaní ruskými dôstojníkmi (NKVD) a už neboli pustení domov. Prepukol veľký strach a nepokoj, niektorí chceli násilne otvoriť dvere. Boli zahnaní samopalmi.

Tá istá podvodná scéna v Nižnom Medzeve:

Revolučná správna rada dala zvolať (podľa pripraveného zoznamu) 150 nemeckých občanov (Mantákov) na radnicu na sálu. Medzi nimi aj majiteľ zlievárne Alexander Bodenlos. Podozrenie zo zavlečenia Červenou armádou u mužov na sále silnelo. Keď ich nakladali na nákladné autá, mnohým sa podarilo utiecť. Rusi za nimi strieľali. Pre doplnenie počtu pochytali ruskí vojaci náhodných chodcov na ulici a naložili ich. Prísne strážení Rusmi bolo všetkých 199 osôb (z Vyšného a Nižného Medzeva) transportovaných cez Košice do Poľska do zhromažďovacieho tábora v Ľvove. Spolu s tisíckami Nemcov z Poľska a Sliezska boli odvlečení v nákladných vagónoch do gulagov Vespile, Maršanka, Jelgave a do ukrajinských uhoľných baní na „novovýstavbu“. Čas zavlečenia bol od 6 mesiacov do 5 rokov. Kvôli útrapám, chorobám a hladu zomrelo veľa Medzevčanov.  Jedna 18 ročná Medzevčanka a Alexander Bodenlos zomreli ešte počas transportu.

Nenávisť ale trvala naďalej. Na spoločnej schôdzi členov komunistickej strany oboch Medzevov vedenie strany zistilo, že na listine chýbali mená medzevského fabrikanta Simona Pöhma, mená veľkých gazdov a niektorých bohatých kováčskych majstrov. Predovšetkým nemeckým spoluobčanom (Mantákom) vyčítali komunisti kolektívnu spoluvinu na vojne. Nenávisť voči všetkým Nemcom bola obrovská. Na ulici Mantákom nadávali, opľúvali ich a bolo zakázané hovoriť po nemecky. Mantáci nedostali žiadnu štátnu podporu, žiadne poukazy na nákup múky, cukru, chleba a mäsa.

V tých istých februárových dňoch bolo z vedľajšej obce Štós deportovaných 48 mužov a 4 ženy na nútené práce do Ruska. Tragédia najviac postihla rodinu Sorger, traja synovia a zať zomreli v Rusku.

Začiatkom februára 1945 bolo podľa pripravených zoznamov revolučných komunistických Správnych rád z Nižnéhoa Vyšného Medzeva a zo Štósu odvlečených 201 nemeckých občanov na nútené práce do Ruska a ukrajinských uholných baní.

1945     Uprostred februára tiahli cez Prochot/Prochtschau (už vypálenú) vojaci Slovenskej armády. Medzi nimi boli aj Medzevčania Vojtech  Bröstl, Michal Eiben, Michal Schuster a Josef  Gedeon. Tí boli 29. marca odvelení do Bratislavy a oblečení do uniforiem SS.

1945    Koncom marca po obnovení činnosti miestnej organizácie komunistickej strany sa stal   prvým predsedom Jakub Antl (síce čestný  komunista, ale vraj nestačil ideologicky organizovať  miestnu organizáciu). Prvým predsedom miestnej organizácie komunistickej strany vo Vyšnom Medzeve sa stal Michal Jalč. Náčelníkmi Ľudovej milície v Nižnom a Vyšnom Medzeve  boli František Hagara a Jozef Antl. V roku 1944 plánovala miestna  komunistická organizácia po ukončení vojny prevziať moc v Medzeve, ale medzevskí partizáni prišli v bojoch 1944 na strednom  Slovensku o 7-8  komunistických funkcionárov. Miestnu  politickú situáciu ovplyvňovali síce komunisti, ale ich interné mocenské boje (obvinenia zo spolupráce s Nemcami, ohováranie intrigy) oslabili ich polit. pozíciu. Medzevskí demokrati ostali v pozadí.  Obnovenie  bývalých okresov.

Od apríla boli obnovené predvojnové okresy (stav pred 1938). Obidva Medzevy a Štós zase patrili do okresu Moldava nad Bodvou, nie do okresu Gelnica. Vodcom miestnej komunistickej strany sa nepáčilo, že všetkých 5 žandárov (Július Valach, Anton Polak, Imrich Tatarík, Štefan Uvalčík, Jan Siranka) boli členmi Demokratickej strany. Obvinili ich, že napomáhali Slovenskému štátu. Tiež kritizovali stav, že štátni zamestnanci v Medzeve, napr. riaditeľ meštianky Oldřich Taufer, prednosta stanice Ján Kindernay, poštmajster Štefan Andreas, notár Mikuláš Beer, národný správca zlievárne Bodenlos Š. Andreas a štátny sekretár Š. Pagáč boli členmi Demokratickej strany.

1945     Názov mlyna Viktória pochádza  z mena  babičky Mariana Richtera Viktoria Gedeon, ktorá odišla 1888 s manželom Johannom Gedeonom  Katis  za prácou do  Clevelande (USA).  Vrátila  sa  po 14  rokoch. Už pred rokom 1945 bývali rodičia Rudolfa Schustera (neskoršieho prezidenta) v mlyne. Róbert Schuster sa tam vyučil za mlynára. Po roku 1945 tam bývala aj rodina Mariána Richtera.

1945     Začiatkom marca vytvorili členovia komunistickej strany a novej občianskej Demokratickej strany Národný front. Ako následné inštancie na krajskej a miestnej úrovni boli vytvorené Národné výbory.

1945     Na jar museli v priestore Ostrava budovať zákopy aj Josef Quallich a Josef Tomasch. V Prockendorfe opustil pracovný batalión ako posledný pred ruskými tankmi mestečko. Na úteku so zásobovacím vozidlom stratil Josef Quallich svojho kamaráta Josefa Tomascha z očí. Znova sa stretli až v lete v Medzeve.

1945     12. apríla dorazilo 10 medzevských vojakov do rodného mesta po tom, čo ušli z SS jednotiek v Bratislave a pri Biskupiciach v civilnom oblečení šťastne prekročili hranice. Patrili k tým medzevským Nemcom, ktorí slúžili v Slovenskej armáde a nedobrovoľne (na základe medzištátnej dohody), museli do SS. Po príchode domov sa museli niekoľko týždňov, niektorí aj niekoľko mesiacov skrývať, pretože vyšlo najavo, že boli v SS. Komunistická správa mesta poslala spoľahlivých mužov do nemeckých domov, aby zistili, či sa niekto nevrátil. Ale navrátilci sa cez deň skrývali na pôjdoch.

1945     15. apríla rozdelila komisia 4. Ukrajinského frontu v Banskej Belej partizánsku skupinu Thälmannn (tým ju zrušila). Bolo to sklamanie pre medzevských nemeckých partizánov.

1945     Koncom apríla sa z Römerstadtu železnicou cez Košice vrátilo do Medzeva asi 40 evakuovaných rodín. Tu ich čakali nepríjemné prekvapenia. Len niektoré staršie osoby mohli do svojich domov, alebo späť k svojim rodinám. Väčšina navrátilcov bola milíciou internovaná na stanici a ubytovaná v „družstve“ v Dolnej ulici. Neskôr boli ako prví vysídlení. Potraviny prideľoval Národný výbor, varilo sa v jednom kotli na dvore. Navrátilci spali na slame v izbách „Družstva“. Milícia kontrolovala ich kontakty s príbuznými. Boli to zlé časy.

1945     Olomouc. Josef Quallich tiahol so Baupionierbataliónom cez vyľudnený Olomouc. Ulice ale boli plné. Utekajúci vojaci odhadzovali zbrane bez záverov v lese.

1945     5. mája prežil Josef Quallich útok ruských lietadiel na utekajúcich ľudí na preplnených cestách. Pri útoku zmizol jeho posledný kamarát Michael Eiben. Našťastie ho v lete stretol v Medzeve. 18. mája nastúpil 18 ročný Josef Quallich v Čáslavi na vlak, so svojimi slabými znalosťami češtiny sa dostal na povozoch, pešo, na nákladných autách a nakoniec vlakom do Margecian – Gelnice. Odtiaľ pešo cez hory, cez Pievring a „Ober Au“ (stále zamínovanú) došiel domov. V Grunte sa od svojho strýka Adolfa Quallicha a svojich rodičov dozvedel o zavlečení Medzevčanov do Ruska. Na ulici ho naľakali nadávky dobre známych chlapcov, ktorí naraz rozprávali len po Slovensky. Nepriateľstvo voči všetkým Nemcom, ktoré zažil pri návrate domov bolo v Medzeve najhoršie. Ako žiť ďalej 

Povojnové obdobie a socializmus

1945     15. mája. V novinách stojí čierne na bielom: podľa Košického vládneho programu budú Nemci a Maďari vysídlení. Kam, do Ruska? Veľký strach u všetkých navrátilcov. Nechceli do Nemecka, chceli domov. Benešove dekréty: vysídlenie a vyvlastnenie dekrétmi pre vrahov a mučiteľov.

1945     Právne postavenie všetkých karpatských Nemcov upravovali najmä nariadenia SNR  č. 33 z 15. mája 1945 a dekréty  prezidenta  Beneša č. 12 a 108 (vyvlastňovacie dekréty), č. 33  (strata  čsl. občianstva), č. 71  126  (pracovná povinnosť), a  č. 137  (zaistenie nespoľahlivých osôb). Na základe týchto dekrétov boli všetci Nemci na Slovensku, teda aj medzevskí Mantáci ľuďmi bez práva, cti a majetku. Boli postavení mimo zákon. Nadávanie Mantákom na uliciach naberalo na intenzite, neboli viac občanmi. Všetci Nemci boli označení za nacistov, fašistov a zradcov. Navrátilci sa neodvážili vyjsť na ulicu. Niektorým sa podarilo pomocou slovenských príbuzných dostať sa z tábora a nebyť vysťahovaní.

1945     Začiatok júla. Návrat ďalších evakuovaných rodín zo Sudet do Vyšného a Nižného Medzeva.

O niekoľko dní zhromaždili ozbrojené milície nemeckých mužov a odviezli ich do bývalých bojových oblastí na odmínovacie práce. Pri odmínovacích prácach na mínových poliach zahynuli traja Medzevčania (aj Johann Streipl) a dvaja Vyšnomedzevčania.

1945     V partizánskych bojoch na strednom Slovensku zahynulo 18 medzevských partizánov. V Slovenskej armáde, vo Wehrmachte a  v SS zahynulo 29 Nižnomedzevčanov a 5 Vyšnomedzevčanov.

1945/1946 Napriek nedostatku slovenských učiteľov prebiehalo vyučovanie na štátnej základnej škole len v Slovenskom jazyku. Pre neznalosť slovenského jazyka mantácke deti klasifikované a museli ročník opakovať. V ďalších školských rokoch učitelia karhali mantácke deti, ak sa medzi sebou rozprávali svojim mantáckym dialektom. Aj medzitým zamestnaní medzevskí učitelia, ktorí sa medzi sebou rozprávali po mantácky boli karhaní.

1945     Od mája sú medzevské ulice prázdne. Nemecké rodiny, ktoré tu zostali zamykali brány aj cez deň a zostávali na svojich dvoroch. V komorách ešte bola slanina, múka a masť. Kravy v stajniach ešte dávali mlieko. Nepracoval žiadny hámor, žiadny kováč sa neopovážil vyjsť na ulicu. A na námestí znelo: „Nemčúri von!“, „Fašistov obesiť!“, „Nemeckých a maďarských  kapitalistov a továrnikov likvidovať! “.

Statok a kone rekvirovali „partizáni“ a „revolucionári“. Potrebovali mäso, statok šiel na bitúnky. K úžitku víťazom. My sme nebojovali, boli sme doma so ženami a deťmi, hovorili kováči. Čo mali robiť? Ostať, alebo odísť? Napriek kontrolám na železnici odišli mladí muži a ženy cez Maďarsko (po rokoch sa ozvali z Nemecka). Medzev bol pokojný, niektorí starší ľudia sa schovávali u známych v Poproči, v Rudníku, alebo v lesoch.

1945     zomrel farár a poľný kurát maďarskej armády Georg Kosch.

1945     Od 24. októbra zoštátnenie („znárodnenie“) veľkých firiem v Československu. Zavedenie štátneho plánovaného hospodárstva. Komunisti a sociálni demokrati oslavovali, aj v Medzeve.

1946     21. marca sa v Medzeve narodil Paul Tischler, spisovateľ. So sestrou Máriou Tischler emigrovali v roku 1979 do Nemecka, žije v Mníchove. Iniciátor pracovnej skupiny „Karpatendeutsche Schriftsteller“  a výskumnej skupiny „Karpetendeutsche Literatur“ v Mníchove.

1946     Výmerom Okresnej správnej komisie v Moldave 8. mája 1946 bola 5. Júla 1945 uvalená národná správa na Zlieváreň Bodenlos, fabriku Simon Pöhm a ďalších 33 medzevských hámrov. Národnými správcami boli od 8. mája 1946 do 3. mája 1947 Pavol Tomlein, Štefan Čolak a Ladislav Kürtz.

Od 3. mája 1947 prevzal národnú správu Jozef Müller zo Štósu. Vyvlastnení boli nasledujúci hámorníci z Nižného Medzeva:

1.  Zom. Vinzent Tischler a manželka Anna, Nižný Medzev č. 231, 2 ohne.

2.  Anna Maria Gedeon Judit a syn Johann Gedeon , dedičstvo po Vinzentovi

Gedeonovi, Nižný Medzev č 233, 2 ohne.

3. Vd. Katarina  Göbl, rod. Schmotzer. 4 deti, Nižný Medzev č 14. Tri hámre v prevádzke. 4. Michael  Schürger  v spoluvlastníctve ½, Nižný Medzev č. 450. 1 oheň, Vavrinec (Laurenz) Gedeon , Eigent. 1/1, Nižný Medzev č. 506, 1 oheň.

5. Stefan Jakob,  1/1 , Nižný Medzev č. 37, 2 ohne.

6. Zomr.Gedeon Adolf, Söll v spolovlastníctve ½, Zomr. Antonie, rod. Gedeon, Eigent ½,                        dedičia 5 Kinder, Nižný Medzev.

7. Michael Bröstl, spoluvlastníctvo. ½, Gattin Helena , spoluvlastníctvo. ½,, Nižný Medzev č 491, 1 oheň.

8.  Josef Schuster  a manželka 1/1, Nižný Medzev č. 9, 1 oheň, Pöhm Johann 1/1 , Nižný Medzev č. 223, 1 oheň.

9.  Vavrinec (Laurenz) Kosch  1/1, Nižný Medzev č. 174, 2 ohne.

10.  Josef Tomasch  ½, Nižný Medzev,  3 ohne.

11.  Kosch  Rudolf a Jolana  ½, U. Nižný Medzev č. 177.

12.  Adolf Tomasch  ½, U. Metzenseifen , Kosch Rudolf u. Jolana ½, Nižný Medzev č. 122, 2 ohne, dedičia 3 deti.

13 Tomasch Mathias 1/1, Nižný Medzev č. 122, 2 ohne.

14. Dedičia po zomr. vd. Anna  Gedeon, 1/3 Maria,Helene, Josef 1/3, Nižný Medzev č. 127,  3 ohne.

15. Bröstl Josef Demel,, ½, Nižný Medzev č. 171, 2 ohne.

16. Juraj (Georg) Gedeon a manželka, ½, Nižný Medzev č. 172.

17. Bröstl Alois  manželka a deti, ½ Nižný Medzev č. 172 , 2 ohne.

18. Antl Michael 1/1 U. Nižný Medzev č. 172.

19. Stark (Václav)  Wenzl, 1/1, Nižný Medzev, 2 ohne.

20. Gedeon  Jakob Preutl 1/1, U. Nižný Medzev č. 17,  2 ohne.

21.Sklad tovaru účastinnej spoločnosti 1/1. Nižný Medzev č. 302, 2 ohne.

22. Tischler  Johann  Junior, a dvaja spoločníci, 1/1, Nižný Medzev č. 231, 2 ohne.

23. Bodenlos  Anna rod. Gedeon  ½ Nižný Medzev č 58 a Tache Alois ½  Nižný Medzev č. 81,  2 ohne.

24. Vd. Strömpl Margit ½, Nižný Medzev č. 228  2 ohne.

25. Wagner  Klement ½  Nižný Medzev č. 130, 2 ohne, Göbl Johann a  Josef,  ½, Nižný Medzev č. 222.

26.  Bröstl  Mathias deti  ¼, Nižný Medzev č. 44, 4 ohne.

27. Roob  Andreas  a manželka, 1/1 Nižný Medzev č. 352.

28. Gedeon  Josef  P.1/1,  Nižný Medzev č. 138.

29. Vd. Anna  Maria  Wagner  1/1, Nižný Medzev č.122,  2 ohne,

30. Zomr. Bröstl Katarina 1/1 Nižný Medzev č. 37, rod. Kozman 1875, 2 ohne.

31. Göbl Jakob 1867 1/1, Nižný Medzev č. 41, 2 ohne.

32.  Gedeon Josef  a manželka, 1/2, Nižný Medzev č. 127, 1 oheň, Katarina Gedeon, ½.

33. Frantz  Johann a manželka,1/2, Maria rod. Schmotzer, ½, Nižný Medzev č. 494 , hámor s jedným ohňom

Proti tomuto rozhodnutiu mohol každý podať protest do 15 dní na OSK Moldava, alebo na Povereníctve pre priemysel a obchod v Bratislave. Protest nemal vratný účinok. Bolo to cielené štátne zničenie poctivého hámorníckeho remesla. Medzevčania sa stali chudobnými ľuďmi. Aj všetci malí remeselníci (stolári, zámočníci, krajčíri, obuvníci) stratili svoju živnosť.

Rovnako vyvlastnil komunistický štát 25 hámrov vo Vyšnom Medzeve v dolinách Goldseifen a Humel. Vyvlastnené boli aj hámre fabrikanta Simona Pöhma (v rámci vyvlastnenia fabriky) a hámre spoločníkov Mathäusa Balázsa, Alexandra Gedeona a  Josefa Tischlera.

1947      Poštmajster Stefan Andreas sa stal národným správcom zlievárne Bodenlos, zoštátnenej na základe Benešových dekrétov. Ďalší národní správcovia: v železiarstve Karl Renz, v hoteli Pöhm František Slivka, Kitka v kine, Michal Šimkula v hostinci Gedeon (Potra), Mária Štubnová v malom obchode Flachbart v Buslingu, Bodnár z Lucia Bane v hostinci Pöhm v Buslingu. Pretože vymenovanie za národného správcu bolo spojené s lukratívnym príjmom, vypukli medzi zaslúžilými partizánmi, miestnymi a prisťahovanými komunistami škaredé hádky a osočovanie.

1947      V júli odmietol predseda vlády a šéf KSČ Klement Gottwald Marshalov plán ako revanšistický plán. Niektorým Medzevčanom to bolo ľúto. Po tomto politickom rozhodnutí odišli 6 Medzevčanov do Nemecka, niektoré rodiny sa prihlásili na legálne vysťahovanie do Nemecka.

1948 až 1989 Obdobie socializmu v Československu

1948      Pomocou štátneho prevratu (s nasadením Ľudových milícii) za sovietskej asistencie prevzali vo februári moc komunisti a nastolili diktatúru stalinského typu. V Medzeve prevládol strach. (navrátilci z Ruska prinášali správy o veľkej núdzi a hlade na Ukrajine). Zoštátnenie šokovalo remeselníkov a kováčskych majstrov, nebolo viac súkromných áut, zámočníctiev, dokonca aj podkováč, čo podkúval kone patril ku kolchozu. Celé dediny boli zrazu chudobné, to si tu nikto dovtedy nevedel predstaviť.

1948      30. marca sa v Medzeve narodila Mgr. VilmaBröstl. Otec, Johann Schürger (Zekat) (nar. 1920), matka Katarína, rod. Schmer (Simal), (nar. 1923, zomr. 1982). Vydatá od roku 1967 za Tomáša Bröstla (Sias) (nar. 1941, zomr. 2008). SVŠ  s maturitou v Moldave 1966. 1969-1971 učiteľka na  zákl. Škole v Medzeve a Jasove. 1971 -1976 diaľk. Štúdium na  ped. fakulte  UPJ.Š v Prešove, aprob. Matematika, Ručné práce. Od 1977 do 2011 učiteľka na zákl. škole – Grundschule v Medzeve. Od 1991 členkou Karpatskonemeckého spolku, členkou a vedúcou (Choreografkou) tanečného súboru Schadiradtam. Od 1994 členkou výboru miestnej skup. KNS v Medzeve. Od roku 1997  predsedníčkou miestnej skup. KNS a členkou výboru 5. regiónu KNS. Deti: Dcéra Mgr. Vilma (1967), učiteľka, aprobácia pre 5. – 9.roč.  zemepis a náboženstvo. Dcéra Henrieta (1976) samost podnikateľka v oblasti úžitkového výtvarníctva a interier. dizajnu.

1948      Nová ústava z 9. mája vôbec neartikulovala existenciu menšín a negovala všetky práva na vlastnú samosprávu pre národnostné menšiny. Teda neexistovalo ani nemecké etnikum. Zvyšok Nemcov v Medzeve to sotva čítalo, ale cítili postoj mnohých vlastných spoluobčanov, ktorí hovorili: Nemci, kašľať na nich.

1948      1. máj. S transparentmi proti kapitalizmu, s červenými zástavami a dychovkou manifestovali komunistickí funkcionári a robotníci zo Štósu, Vyšného a Nižného Medzeva na námestí za víťazstvo KSČ. So strachom sledovali Mantáci spoza záclon demonštrujúci, kričiaci sprievod. Komunistická strana riadila všetko, socializovala všetko od národného výboru po fabriku, od prideľovania chleba po obchod so zeleninou. Do kostola chodili takmer len ženy. Na chóre sa spievali slovenské a nemecké piesne.

18. novembra dostala rodina Jakoba Gedeona z Nižného Medzeva, Štóska ul. 17 a ďalších 14 rodín výzvu č. 3418/1948 z Úradu ochrany práce Moldava dobrovoľne sa presťahovať do 15. decembra do okresu Vranov nad Topľou. Dôvodom bolo podľa Povereníctva vnútra z 10. decembra 1947 č. 10/91 – VIII/5 – 1947 to, že tieto osoby sú nemeckej národnosti a určené na odsun do Nemecka. Napriek trvajúcej hrozby vysídlenia do Nemecka sa tieto rodiny všetky bránili presťahovaniu do Vranova nad Topľou a zostali v Medzeve.

1948 až 1954 Ferdinand Zánický predsedom mestskej správnej komisie. Ďalším predsedom bol Ján Kajanovič. Predsedom štátneho úradu bol notár Mikuláš Beer, neskôr František Kaifer. Predsedom Mestského národného výboru boli komunisti Rudolf Megyeši, Ján Schmer a Adolf Strömpl.

Od toho roku bol Medzev slovenskou obcou. V rámci socialistického internacionalizmu nesmeli byť žiadne národnostné problémy a teda aj žiadna ohrozujúca nemecká národnosť. Pojmy Nemec – nemecký neboli v médiách do 60. Rokov takmer vôbec uvádzané, a ak aj, tak stále v negatívnom fašistickom kontexte. Medzevskí Mantáci sa utiahli do svojho vnútra. Členovia cirkevného chóru s iróniou konštatovali na námestí pred omšou: „do roku 1918 sme boli Maďari, od prvej do druhej svetovej vojny Čechoslováci a teraz, od roku 1948 sme Slováci“ a šli do kostola spievať svoje nemecké piesne.

1948      Nemecké chotárne názvy z Nižného Medzeva, ešte z roku 1868, ktoré boli po r. 1948 z veľkej časti poslovenčené alebo v rámci rôznych katastrálnych úprav zmenené, alebo  vynechané.

Nemecké názvy z Nižného Medzeva (Unter Metzenseifen, Alsó Meczenzéf) zachytené adjutantom 2. triedy Bachstein Wenzelom, vyznačené geometrom 3. Troedy Döberl Jánosom. Potvrdené príjemcom, Nižný Medzev, 29. Októbra 1868. Podpisy: Johann Strömpl, Bürgermeister, Johann Wagner, Stadthauptmann, Stefan Schmiedt, Kurator,  Adolf Franz, Kirchenvater.

A. Stadt Unter – Metzenseifen                                                        K. Pivringleiten          (Pievrenglei-em)

B. Obere Scheib (Öbre Scheip)                                          L.  Pivring  (Pievreng)

C. Untere Scheib (Öntre Scheip)                                        M. Roter Hübl

D. Krammersberg                                                                           N. Melchers Grub

E. Untere  Au (Öntre Aa)                                                               O. Pfaffen Gröndl, (Pfaffen ..?)

F. Rossrück  (Rossröck)                                                                 P. ´´Alterfeld  (Al.enfeld)

G. Parabüschl  (Parapüschl)                                                Q. Gerohrbrunn (Geroapronn)

H. Untere Dombach                                                                       R. ´´Dörfl  Dörfl)

J, Weilingsgrund                                                                                         S. ´´Grosse  Pivring

K. Löfles Hübl                                                                                           T. ´Steinbruchleiten(Staaprochlei-en)

L. Steinhübl(Staahübl)                                                                   U.´Fichtenhübl Fich-enhübl)

M.Langer Grund (Langa Grond)                                        V.´Mitteres Riegl  )Mettan Riegl)

N.Langer Rücken                                                                           W.´Kirchengezimmer(Ki-echengezemma)

O. Obere Dombach (Öbre Domoch)                                  X.´Schneiderbrunn

P. Gründer Verboth                                                                        Y.´Scheuer Gründl

Q.Hohe Leiten                                                                                           Z.´Besteller Riegel(Pestella Riegl)

R. Dombach Leiten (Dombochlei-en)

S.  Wachthübl.(Bachhübl)                                                              A´Besteller  Gründl(Pestella GRömdl)

T. Märzenberg                                                                                            B.´´ Kleine Pivring(Klaane  Pievreng)

U. Patschna  (Patschnaa)                                                                C´´ Reihe Gründl

V.Gründerhagen (Grönd Heegn)                                       D´´Reihe Riegl

W. Obern Grund                                                                                        E´´ Obernreihe Riegl

X. Viehweg  (Viibeeg)                                                                    F´´ Reiheleiten

Y. Oberer Riegl                                                                                          G´´ Schöberstirn(Schöbasti-em)

A´Drei Brünnl (Dreiprölln)                                                 D´´ Reihe Riegl

B´Mühlberg (Mühpack)                                                                  H´´ Hagen  (Héégn)

C´Ledra (Leedra)                                                                           J´  Harbaleiten (Halpalei-en)

D´ Keuliger Hübl                                                                            K´´Hegenkröpl

E´Mochen Grund                                                                           L´´ Kochsgrube

F´Kolat  (Koolat)                                                                                       M´´ Scheibengirbrunn

G´Bärengrund (Päangrond)                                                N´´ Winkelbrech (Binklprech)

H´ Obere Au (Öbre  Aa)                                                                O´´ Hinter Verboth(Hentavanvapoot)

J´  Bienengarten (Piigoa-en)                                                           P´´ Strassen Verboth

Q´´ Goldseifen

1948      Zoštátnenie  lesov. Zákonom č. 279 bol zrušený majetok obcí. Lesy prešli do správy Lesného závodu Jasov. Okrem obecného majetku prešli do  správy lesov v Jasove, majetok Jasovského prepošstva, lesy rožňavského biskupstva, lesy Trebuňa z Nižného Medzeva a ďalšie z okolia.

1948      do roku 1970  štátny  geologický prieskum na rudných ložísk na Fichtenhübl a v Humli, skončený pre nízku výdatnosť, chýbajúca báza prípravy a obsahu mnohých škodlivých prvkov a nízkej rentability ložísk. Geologický prieskum žiaľ potvrdil malé zásoby sideritu v ložisku „Andreas“ v Buchwalde – Krebsseifen.

1949      až v roku 1949 bol v Medzeve založený oddiel Ľudovej milície (slúžili k posilneniu komunistickej moci).

1949      Lúky a polia všetkých Medzevčanov boli skonfiškované. V priebehu jedného roka bola do katastra zapísaná konfiškácia, alebo pripísanie do JRD, čím všetci kováči, gazdovia a súkromné osoby navždy stratili svoje lúky a polia.

1949      Socializácia malých živností a remeselníckych dielní v celej ČSR. Malé stolárstva (Stefan Zöldi, Schmögner a traja ďalší) dostali národných správcov a postupne zanikli. Tým stratil Medzev 5 stolárskych majstrov a ich tovarišov a učňov.

1950      10. januára sa vrátila ďalšia skupiny vyhladovaných a chorých Medzevčanov, ktorí boli vo februári v roku 1945 zavlečení do kolchozov a uhoľných baní Ukrajiny.

1950      Sčítanie ľudu na Slovensku: 5179 Nemcov.

1952      dňa 26. apríla sa  narodil v Medzeve  Karol Flachbart, RNDr., Doc., DrCSc., promoval v roku 1976 na Prírodovedeckej fakulte UPJŠ Košice. Fyzik, riaditeľ Ústavu experimentálnej fyziky SAV  Košice. Štud, pobyty: 1984  Inst. Fiz. Problem, Rusko. 1987-88 Universität Bayreuth, Deutschland. 1997, 2003 Walter Meissner Institut, Garching,  Deutschland. Ocenenie: 1988 SAV. Časopisecké publikácie: 70. Medzinárodné projekty: 5. najdôležitejší  výsledok: Výsledky dosiahnuté pri štúdiu fyzikálnych vlastností zlúčenín na báze vzácnych zemín., hlavne  zmiešanovalenčných a ťažko – femionových systémov, pri nízkych a veľmi nízkych teplotách. Členstvo vo vedeckých organizáciach: Slovenská fyzikálna spoločnosť, Nemecká fyzikálna spoločnosť. Európska fyzikálna spoločnosť.

1953      Vládne nariadenie Čsl. štátu. Nemci majú požiadať o štátne občianstvo (nárok naň nebol). Štátne päťročné plány potrebujú veľa robotníkov. Medzevskí Nemci, doteraz bez občianstva požiadali a dostali ihneď štátne občianstvo so všetkými povinnosťami občana (branná povinnosť, volebné právo, atď.), ale žiadnu možnosť vycestovať ani do susedných štátov, nie to ešte do vzdialenejších krajín.

1954 – 1956 Michal Štefáni predsedom MNV v Medzeve.

1953      dňa 19.  06  sa narodil v Košiciach  Alexander Bröstl, Prof.  JUDr.  CSc. Poradca,  vysokoškolský učiteľ. Ústavný súd SR. Bytom Košice Watsonova.1. Manželka Eva,  rod. Zaťková,  deti  Jana a Alexander. Rodičia Julius Bröstl a Valéria rod. Kustovská. 1987 -89 študijný  pobyt  v Číne. 1998 študijný pobyt v Heidelbergu, od  2000  Ústavný súd, sudca. Práce: Právny štát (monografia), Dejiny politického a právneho myslenia (monografia), Zborník o ľudských  právach vo svete, Revolúcia a  právo (Frankfurt 2000). Je členom  Medzinárodnej komisie právnikov.

1955      Občania nemeckej národnosti môžu svoj skonfiškovaný majetok odkúpiť späť. V Medzeve boli prázdne domy po vysídlených rodinách, Kupovali ich domáci, aj cudzí ľudia – príliv slovenských rodín.

1955      23. augusta sa v rodine Antona Schmiedta (Janoschkaspa) a Magdalény Tischlerovej (Füemena) narodila Valéria Schmiedtová. Po absolvovaní základnej školy v Medzeve absolvovala v rokoch 1970 – 1974 Strednú ekonomickú školu Janka Bačíka v Košiciach. V rokoch 1974 – 1978 štúdium na právnickej fakulte Univerzity Pavla J. Šafárika Košice. Od r 1978 -1983 získala ako  referentka Okresného národného výboru Košice – vidiek vo verejnej správe prvé pracovné skúsenosti. V roku 1976 sa vydala za RNDr. Karola Flachbarta. V  rokoch  1983 – 1991  ako vedúca   hospodársko – správneho odboru vo Valalíkoch obohatila  svoje  riadiace skúsenosti. V roku 1985  ukončila svoje právnické vzdelanie rigoróznou skúškou na PF PJŠ v Košiciach. V rokoch 1991 -1999  riadila JUDr.Valéria  Flachbartovásekretariát starostu Mestskej časti Košice – sídlisko Ťahanovce. Od 1999 ako vedúca  osobného úradu na Okresnom úrade Košice II.  Aj  pomocou  svojich jazykových schopnosti, perfektnej  nemčiny a ruštiny slovom a písmom, hovorovej  maďarčiny a angličtiny, získala od  2003-2005 ako odborný poradca  Krajského úradu v Košiciach cenné praktické  skúsenosti pre zvládnutie problémov vo verejnej správe. V r 2005 ju zvolili občania  mesta Medzev, ktorí si riadiace  kvality  JUDr. Valérie Flachbartovej všimli za primátorku svojho mesta.

1955      Po zoštátnení 33 hámrov nemeckých občanov v roku 1946 pracovalo nepravidelne ešte 32 hámrov. Pretože fabrika Tatrasmalt nebola v stave naplniť zvýšené normy päťročného plánu, opravila moldavská firma Priemyselné tovary spolu s Tatrasmaltom asi 30 hámrov, ktoré potom pomáhali (pololegálne) fabrike splniť plán. Z polotovarov (z fabriky) vykúvali hámre hotové výrobky (motyky, lopaty, pluhové ostria).

1956      Až 31. júla bola do ústavy zahrnutá rovnosť všetkých národností, žijúcich na Slovensku. V Medzeve bolo uzavretých mnoho zmiešaných (nemecko – slovenských) manželstiev. Stará generácia sa na to pozerala so zmiešanými pocitmi, ich vnúčatá takmer nevedeli po mantácky.

1956 – 1957 Rudolf Gedeon predsedom MNV v Medzeve.

1957/1958 Dobrovoľné nemecké krúžky, povolené zákonom od tohto školského roku neboli slovenským vedením základnej školy akceptované.

1959      Učiteľka základnej školy Edita Ivanišová píše s povolením riaditeľa školy Pindrocha slovensko – nemecko – mantácky slovník pre zlepšenie procesu vyučovania.

1959      29. nov. sa narodila Marianna Gášparova (vydatá JUDr. Mochnáčová neskoršia sudkyňa Ústavného súdu Slovenskej Republiky), dcéra  Ľudovita Gášpara a Kláry rod. Schürgerovej.  V rokoch 1966-1975 navštevovala základnú deväťročnú školu v Medzeve, 1975 – 1979 štúdium na gymnáziu Kováčska 28, Košice. 1983 ukončila vysokoškolské štúdium na Právnickej fakulte Univerzity Pavla Jozefa Šafarika rigoróznou skúškou. V r. 1989 – 1991 absolvovala postgraduálne štúdium na Právnickej fakulte UPJŠ v Košiciach. Doktorantské štúdium ukončila dizertačnou skúškou a obhajobou dizertačnej práce v r. 2009. Po ukončení štúdia pracovala ako právnička v podnikovej sfére. Od 1993 – 2001 na  Ústavnom  súde SR ako riaditeľka sekretariátu predsedu, neskor ako vedúca Kancelárie Ústavného súdu SR a súdna poradkyňa. Od 2001- 2007 pôsobila ako komerčná právnička a advokátka. Dňa  16. febr. 2007 vymenovaná za sudkyňu Ústavného súdu Slovenskej republiky.

1960      apríl. Parlament ČSR v Prahe schvaľuje zákon o novom teritoriálnom rozdelení štátu.  Slovensko do troch krajov. Medzev  patrí do tretieho, Východoslovenského kraja( Košice). Komunistické vedenie  medzevskej fabriky  reagovalo na uvedené vyhlásenia zvýšením pracovných noriem a školeniami kádrov. Doma, v mantáckych rodinách sa o tých “prevratných“ politických udalostiach nehovorilo.

Júl. Na zjazde celoštátnej konferencie Komunistickej strany Československa (ČSR) sa konštatovalo, že socializmus v ČSR  zvíťazil. Nová ústava potvrdzuje víťazstvo socializmu a prípravu na prechod ku komunizmu. Meno ľudovej Československej republiky sa mení na ČeskoslovenskúSocialistickú republiku (ČSSR). Podľa článku 4 má komunistická strana Československa vedúcu rolu v spoločnosti a štáte. Kontinuita stalinistického režimu pokračuje.

Úderom pre robotníkov vo fabrike boli zvýšené normy vo výrobe a pravidelné ideologické školenia. Po smene im robili súdruhovia, funkcionári z Košíc prednášky o triednom boji, zradných kapitalistoch, marxizme, socializme v Sovietskom zväze, atď. Po tomto ideologickom vymývaní mozgov prišli o hodinu pozdejšie domov. U Mantákov a bezpartajnýnch občanov bol úplný nezáujem.

1960      Presťahovanie malej skupiny cigánov z Goldseifenu do Parapüschlu do dvoch objektov. V novej fabrike Tatrasmalt pracuje okrem mužov a žien z Medzeva aj niekoľko cigánov.

1960      33 hámrov , ktoré boli na základe Benešových dekrétov vyvlastnené a stáli bez údržby v dolinách Humel, Goldseifen, Grunt, Šugov a Obere Au už 12 rokov sa pomaly rozpadali. Táto kultúrnohistorická katastrofa nezaujímala medzevských komunistov, ani okresné vedenie v Moldave nad Bodvou. Väčšina bývalých majiteľov konfiškovaných hámrov bola vysídlená. Niektorí bývalí majitelia síce ešte žili, no na katastri stála pri ich majetku poznámka „konfiškované“.

1960      9. febr. Zlúčenie Nižného a Vyšného Medzeva a Lucia – Bane –  na spoločný názov Medzev. Odovzdanie agendy a financií predsedom Miestneho národného výboru Vyšného Medzeva Jozefom Frindtom a sekretárom Štefanom Fakľom predsedovi Miestneho národného výboru Nižného Medzeva Rudolfovi Ružbackému a sekretárovi Stanislavovi Lenártovi 15. Júla 1960.

Ani jeden z ináč hlučných vyšnomedzevských komunistov neprotestoval proti zlúčeniu, ktoré malo viac nevýhod, ako výhod (napr. počet obyvateľov Vyšného Medzeva klesol na 440). Prvým predsedom miestnej organizácie komunistickej strany bol Jozef Antl.

1960      Pokračovanie životopisu PaedDr. Siegfrieda Gašpara. Po  maturite na Pedagogickej  škole  bol menovaný v sept. za  riaditeľa  Národnej  školy v Zlatej Idke. Vtedy bolo zvykom, že učiteľ  riadil celú kultúrnu činnosť obce, viedol osvetovú činnosť, nacvičoval divadlo, premietal filmy, bol knihovníkom, atď, čím trpela celá rodina. V r. 1956 sa oženil s  Hildou rod. Fabianovou z Vyšného  Medzeva, vychovali dvoch  synov, Erwina (lesníka) a Siegfrieda (stavbára). Svoju kvalifikáciu si cielene zvyšoval diaľkovým štúdiom. Po vymenovaní za riaditeľa veľkej základnej školy s miešaným slovensko – maďarskými žiactvom vo Veľkej Ide v roku 1975 ukončil štúdium špeciálnej  pedagogiky somatopédie so zameraním na oslabené telesne chybné deti. Ďalšie štúdium na Pedagogickej  fakulte Univerzity  J. P. Šafárika v Prešove v odbore geografia – ruský  jazyk ukončil s vyznamenaním v roku 1986 a v roku 1987 zložil  rigoróznu skúšku na doktorát  z pedagogiky, PaedDr.  Od  r. 1989  do  svojho dôchodku v roku 2002  riadil špeciálnu základnú školu v Moldava n/B. Od  r. 2008 – 2011 riadil ako  učiteľ so špeciálnou kvalifikáciou základnú školu v Kúpeľoch  Štós. Za svoju celoživotnú pedagogickú prácu bol v roku 2002 ocenený Ministerstvom školstva SR najvyšším učiteľským vyznamenaním, medailou Sv. Gorazda.  Ako spoluautor knihy VYŠNÝ MEDZEV napísal reálnu históriu obce, bez tendenčných deformujúcich politických nánosov.

1960 – 1962 Výstavba fabriky Tatrasmalt pre priemyselnú výrobu hospodárskeho náradia (s pružinovými bucharmi a hydraulickými lismi). Prvými riaditeľmi boli Ján Gedeon (Katrul) a Ing. Peter Zachar.

1961      Rudolf Gedeon píše v  apríli diplomovú prácu na75 strán s témou: Zvláštnosti nemeckého nárečia Nižného Medzeva. Autor lokalizuje 40 mantáckych slov do stredo – východného a južného nemeckého jazykového priestoru.

1962      Pani Ivanišová vystupuje s medzevským detským zborom v Moldave, spievajú slovenské, ruské a nemecké piesne.

1962/1963 Pani Lýdia Grentzer pokračuje so súhlasom riaditeľa Pindrocha vo vyučovaní nemeckého jazyka, ako voliteľného predmetu.

1962      nastúpil Ing. Rudolf Schuster ako stavebný dozor investičného oddelenia vo VSŽ (Východoslovenské  železiarne), ktoré sa vtedy  budovali.

1963      31. júla sa v Medzeve narodil Helmut Bistika. Geniálny výtvarník, od roku 1976 sa úspešne venuje olejomaľbe (portréty), grafike, kolážam. Realizuje kreatívne Workshopy doma a v zahraničí (asi od roku 2003) aj s postihnutými deťmi. Robí sochy a nástenné maľby, pohybuje sa od moderny po abstraktnú maľbu.

1957 – 1970 Rudolf Ružbacký predsedom MNV v Medzeve

1963      Ing. Rudolf Schuster  navrhol po veľkoplošných záplavách v marci 1963 systém odvodňovania areálu VSŽ a navrhol riešenie obtiažneho zakladania v budúcej teplej valcovni.

1963      Partnerská zmluva medzi obcou Prochot a Medzevom. Ulica Wustling bola premenovaná na Prochotskú.

1963      V Budapešti žijúci Medzevčan Johann Schuster (Lacke) (z Gruntu) začal písať životopis Georga Sorgera, neskoršieho biskupa Sedmohradska, ktorý financoval výstavbu Mariánskeho kostola v Medzeve. Životopis písaný do 24. Decembra 1963 v maďarčine prekladal do nemčiny do 10. Augusta 1964. Po korektúre knihy svojou neterou Katarínou Eiben vo Wismari bol rukopis dokončený 12. Septembra 1964. Pani Edith Gedeon preložila tento životopis do slovenčiny.

1964      Keď Ing. Rudolf  Schuster ašpiroval na funkciu vedúceho  investičného oddelenia vo VSŽ,  vstúpil do Komunistickej strany Československa. V tom  istom čase praskol v medzevskom kostole  umieráčik. Po tichom súhlase vedúceho dal Rudolf Schuster v zlievarni VSŽ nový umieráčik odliať. Vysviacky sa nezúčastnil. Pred straníckymi orgánmi sa podarilo celú vec utajiť. Ale pri pohrebe Schusterovej matky, hlboko veriacej Marie Schusterovej zakázal medzevský farár Dr. R. Siebert   zvoniť s umieráčikom. Po novembri 1989 zomrel jeho otec, komunista, pochovali ho dvaja farári. Jeden za matku, druhý za otca.

1964      Vo vlastnej kompetencii, bez podpory komunistického školského úradu preložil riaditeľ Ján Weiss (z Luciabane) vyučovanie nemeckého jazyka z poobedia na 3 hodiny doobeda ( bez požiadavky na pedagogické sily, len s Lýdiou Grentzerovou). Vyučovanie bolo plne závislé na angažovanosti pedagógov. Slovenskí kolegovia učitelia často verejne podceňovali vyučovanie nemčiny.

1964      Dňa 23. apríla bola ustanovujúca schôdza poľovníckej Jednoty Medzev. Do Jednoty patrili poľovnícke združenia Štós, Nižný a Vyšný Medzev, Poproč, Jasov, Rudník, Hačava a  Lesný závod Jasov.

1965      Dňa  26. aug. začiatok výstavby novej št. základnej školy, pavilónového typu vŠtóskej  ulici(pod cintorínom).

1965      Básnik Michael Schmidt si v lyrickej básni Mexiko spomína na známy medzevský hámor Mexiko, ktorý patril jeho starému otcovi  Johannovi Schmiedtovi. Mal 18 detí (13 s prvou manželkou, po jej smrti ešte ďalších 5 s druhou manželkou).

1966      Uzavretie bane Rufus – Fortuna v Luciabani pre nerentabilnosť jej prevádzky a vyčerpanie ložiska železnej a sideritovej rudy. Niektoré ložiská sa tiahli od Bachhübl (západne od Luciabane) smerom na Humel – Goldseifen, ďalej cez Pievring – Poatsche smerom na Smolník (Maria Schnee) (J. Mrozek).

1966      Medzevská radnica oslavuje 600 rokov hamorníctva v Medzeve.

Uvedenie do prevádzky závodu Tatrasmalt (neskôr Omnia/Strojsmalt) pre výrobu hospodárskeho náradia. Posledné hámre skonfiškované na základe Benešových dekrétov (108/1945), na ktoré bola uvalená národná správa boli odstavené. Pretože bývalým majiteľom bol úradne zakázaný prístup, tie boli miestnou zberbou vyrabované a rozpadli sa. Jedinému kováčskemu majstrovi, JohannoviBröstlovisa podarili po prekonaní mnohých úradných prekážok svoj hámor v Goldseifene udržať v prevádzke. Ďalší hámor v Šugove sa podarilo udržať pre reprezentatívne účely košických železiarní. Tretí hámor na Štóskej ulici bol zariadený ako technické múzeum. Ostatných 103 hámrov vo všetkých dolinách Medzeva bolo vykradnutých, rozpadli sa a v jazerách rastú 20 ročné jelše. Je to smutné.

1966      Medzevská továreň “Tatrasmalt“ patrí do n.p. OMNIA  s generálnym riaditeľstvom v Bratislave.

1966      Prvýkrát je možná legálna návšteva príbuzných v Nemecku. Po písomnom pozvaní príbuzných z Nemecka dostali niektorí starší Medzevčania od pasového oddelenia v Košiciach krátkodobé povolenie na návštevu príbuzných (samostatne žijúce osoby povolenie pre nebezpečenstvo emigrácie nedostali). Po návrate boli vypočúvaní tajnou políciou.

1967      4. sept. Za prítomnosti funkcionárov z Okresného a Miestneho národného výboru, stavbárov,  učiteľov a občanov bola nová slovenská základná štátna škola uvedená doprevádzky.  Riaditeľ Ján Weiss. Škola  mala 643 žiakov v 22 triedach, 31 učiteľov a 11 správnych  zamestnancov.  Vyučovalo sa v 6 – dňovom cykle.

1968      Jún, na základe socializmu s ľudskou tvárou proklamovanému Alexandrom Dubčekom bol na základe ústavného zákona č. 144/68 dňa 14. júna 1969 v Prahe založený „Kultúrny spolok občanov nemeckej národnosti v ČSSR (Starí komunisti v Medzeve boli stále proti Dubčekovým  reformám).

1968      V ústrednom výbore KSČ Alexander Dubček konštatoval, že sa komunistickej strane podarilo získať dôveru obyvateľstva. Doterajšie zákazy a obmedzenia pre cesty do zahraničia boli uvoľnené. Aj prácu si hľadajúci Medzevčania dostali povolenie na vycestovanie do Nemecka oveľa ľahšie.

1968      18. august. Bývalý obyvateľ Medzeva (1937 – 1938) toho času tajomník KSČ Alois Indra, odporca Dubčekových reformných procesov cestuje tajne do Moskvy, kde s Leonidom I. Brežnevom dohaduje politiku po vstupe intervenčných vojsk do Československa. Má sa vytvoriť „revolučná vláda a tribunál“ pod vedením A. Indru.

1968      20. augusta -Krvavá protiprávna uzurpácia a okupácia Československa armádami Varšavského paktu.

              „Bratskou pomocou“ – vstupom vojsk Varšavského paktu (ZSSR, Poľsko, Maďarsko, Bulharsko, NDR) do Československa bol násilne ukončený Dubčekov „socializmus s ľudskou tvárou“. Ľudia, ktorí prišli z práce z Košíc rozprávali o prechode ruských tankov cez Košice, o protidemonštráciach a streľbe. Údajne mali byť aj mŕtvi. Na to cez Medzev prešli ruské autá. Nikto ich nezdravil, nikto neprotestoval.

1968      28. august (pokračovanie z 28. jan.1943). Mgr. Jozef Miklóš vyučoval od 28. aug. 1968 v Medzeve na Večernej priemyselnej škole, detašovanej v Zákl. škole. V ZŠ vyučoval fyziku a chémiu a bol výchovným poradcom a zástupcom riaditeľa školy. Od  r. 1983 do 2003 bol riaditeľom  ZŠ. Počas päť volebných období  bol poslancom mestského zastupiteľstva a tajomníkom MO – Rybárskeho spolku v Medzeve. Obhospodaruje 15 včelích úľov.  Je včelárským úsekovým dôverníkom, a je asistentom úradného veterinárneho lekára v Medzeve a Štóse (2011).

1968      Od školského roku 1968/69 sa vyučovalo na Štátnej základnej škole v v 5- dňovom cykle.  Každá sobota bola voľná.

1969      Demokraticky zmýšľajúci občania emigrovali na západ. Z Medzeva sa vysťahovali 4 rodiny.

1970      Alois Schuster, otec Rudolfa Schustera diktoval svojej manželke Márii Schusterovej zážitky z brazílskeho pralesa: „Moja cesta do Brazílie“. Jeho rozprávanie v Mantáčtine prepísala jeho manželka do nemčiny. Brožúra (72 strán) s fotografickou prílohou bola rozdávaná len súkromne.

1970      Napriek odporu úradov začína Hermine Jalč a Mathias Sedlák v januári s propagáciou. Najprv sa Medzevčania báli, nechceli byť prví. Potom boli stanovené podmienky „normalizácie“ verejného života: nutné členstvo v Komunistickej strane a členovia sa museli v roku 1961 pri sčítaní obyvateľstva prihlásiť k nemeckej národnosť. Pretože funkcionári KDV museli byť zjednotení s princípmi socialistického štátu a s princípmi proletárskeho internacionalizmu, prihlásila sa Hermine Jalč u predsedu MSNV Rudolfa Ružbackého za kandidátku KSČ. Proti druhému bodu Hermine Jalč protestovala, pretože podľa štatútu KDV mohol byť jeho členom každý občan. Konečne, 20. Apríla založila v rámci stého výročia narodenia Lenina a 25. Výročia oslobodenia Medzeva Červenou armádou miestnu skupinu KDV. Zakladajúca schôdza na sále mala malú účasť. K 28. aprílu 1970 bolo 66 členov (32 žien a 34 mužov). Členom bol aj starý komunista a bývalý partizán Michal Schmotzer, ktorý prisľúbil pomoc. Názory z ulice boli rôzne, časť Medzevčanov to hodnotila, ako pozitívum vo vzťahu k nemeckému jazyku, iní v tom videli ďalšiu infiltráciu komunistov. Mnohí Medzevčania mlčali.

1969 – 1970 Medzevčan Josef Quallich bol členom vedenia KVD v ČSSR.

1970      Na základe ústavného zákona č. 144/68 zozbierala Hermine Jalč v KVD 145 podpisov rodičov, ktorí si želali,aby sa namiesto troch nepovinných hodín nemčiny vyučovala nemčina ako povinný jazyk. Ján Weiss a učitelia „starého kolektívu“ boli proti. Pani Jalč bezúspešne intervenovala na okrese a školskom úrade v Košiciach.

Komunistický funkcionár Michal Schmotzer informoval (ako člen KVD), že na zavedenie povinnej nemčiny sú vyhliadky od školského roku 1971/72. Nič z toho nebolo, bol to len planý sľub ministerstva školstva v Bratislave.

1970      Pracovníci medzevskej fabriky sú nespokojní, z roka na rok narastajúce výkonové normy, neriešené technické problémy (zapáchajúci olejový ohrev, dym, vysoká teplota), nízke platy a stranícke komandovanie zvyšovali nespokojnosť. Jedného rána bola na bráne na papieri namaľovaná ryba s nápisom „Ryba smrdí od hlavy“. Privolaná tajná polícia z Košíc ale autora nenašla (bol to medzevský pomocný geodet a maliar Anton Hrubý). Pre pracovníkov to znamenalo ľahké zlepšenie podmienok a ďalšie politické školenia.

1970      Miestna skupina KVD má vlastnú miestnosť. Cvičilo sa s povolením riaditeľa Weissa v učebni hudobnej výchovy školy.

1970      Od augusta vyučovala Hermine Jalč v dobrovoľnom jazykovom krúžku nemčinu, záujem Mantákov bol veľký.

1971       V Rámci Kultúrneho spolku bolo náročné organizovať podujatia v nemčine alebo nemeckom nárečí. Ešte  vždy bola citeľná nenávisť komunistických, ale aj časti slovenských spoluobčanov. Prívlastok ,,mantácke“ bol prirovnávaný k prívlastku ,,fašistické“.

Pri príležitosti 50.-tého výročia založenia komunistickej strany v Medzeve sa pani Jalčovej vo februári tohto roku podarilo zorganizovať podujatie, na ktorom vystúpilo 12 detí ako aj 3 slečny s nemeckými piesňami, prísloviami a porekadlami. Už pri prvých nemeckých slovách sa diváci rozplakali.

24. apríla bolo v starej sále druhé úspešné nemecké predstavenie. ,,La Paloma“ predstavená Klárou Schürger a ,,An  der  schönen blauen  Donau“ (Na krásnom a modrom Dunaji) zaspievali školáci odmenení veľkým a dlhým potleskom. V plnej sále sa predstavenia zúčastnil aj bývalý predseda MsNVRudolf Ružbacký. Pani Jalčová spolu s 15 ďalšími založila zmiešaný nemecký spevácky zbor.

Ministerstvo školstva na prelome rokov 1971 a 1972 nemčinu ako povinný vyučovací jazyk na základných školách. Avšak na základe žiadostí 160 rodičov združených v Kultúrnom spolku sa vyučovanie nemčiny po dve hodiny dva-krát týždenne vyučovalo ďalej.

1972     Na Katedre germanistiky a slavistiky Filozofickej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Prešove obhájila Gabriela Müllerová diplomovú prácu ,,Wörterbuch der mantakischen Mundart in Nižný Medzev (Untermetzenseifen)„ (Slovník mantáckeho nárečia v Nižnom Medzeve). Práca obsahovala približne 2 200 mantácko-nemeckých vyjadrení. Spolu s princípmi transkripcie (prepisu) je táto práca mimoriadne dôležitým dokumentom nemeckého mantáckeho dialektu v Medzeve. Gabriela Müllerová, dcéra remeselníka Viktora Müller (Schneida) a manželky Reginy, promovala v roku 1982 titulom PhDr. v predmete Nemecký jazyk a literatúra. V 1980 sa vydala za Dr. Heinza Schleusenera, docenta informatiky na Humboldtovej technickej univerzite v Berlíne. V rokoch 1991 – 2010 sa venovala oblasti manažmentu nehnuteľností v Berlíne.

Kultúrny spolok zorganizoval svoje tretie podujatie už s 12 nemeckými piesňami, detskými tancami, umeleckými vstupmi, básňami Petra Gallusa ,,Es alte Metzenseifen“ (Ten starý Medzev), Margaréty Sedlak ,,Mei schönste  Joog“ (Moja najkrajšia poľovačka), či s nemeckým spevácky zborom. Podujatie malo pozitívny ohlas aj medzi členmi komunistickej strany. Dlhodobý straník Michal Schmotzer chcel reprízu podujatia v Košiciach. Skúšky speváckeho zboru prebiehali v základnej škole. V tomto čase mal Kultúrny spolok za sebou prvé úspechy a počet členov vzrástol na 100 členov. Avšak rozbehnutie normalizácie pocítili obyvatelia prinútením členov Kultúrneho spolu z neho vystúpiť na nátlak úradov pod mottom ,,už opäť začínate, vy Hitlerovci?“ Viacerí ,,nespoľahliví“ občania boli v práci degradovaní na nižšie pozície. Detí členov Kultúrneho spolku nedostali odporúčanie na ďalšie štúdium.

Hermína Jalč napísala ódu ,,Mein Heimatort“ (Môj domov) a báseň ,,Das Lied der Schuster“ (Pieseň obuvníkov)

Normalizácia pokračuje. Okresný školský úrad v Moldave nad Bodvou zakazuje Medzevčanom akékoľvek rozšírené vyučovanie nemeckého jazyka. Možnosť vyučovania nemčiny ostáva popoludní, avšak ONV naň nevyčleňuje žiadne finančné prostriedky.

Od 6. novembra sa začalo oficiálne vyučovať nemecký jazyk pre žiakov 5. až 7. triedy. Súdružka Dukovičová zo vzdelávacieho strediska ,,Osvetová beseda Košice“ otvorila vyučovanie. Kurzy viedla pani Jalčová. Viac sa pani Jalčovej nepodarilo dosiahnuť kvôli štátnemu boju proti ,,vonkajšiemu a vnútornému“ nepriateľovi, ktorým nemecká kultúra bola. Nemčina sa nevyučovala ako povinný predmet na žiadnej zo slovenských škôl do Nežnej revolúcie 1989.

N. Elliot píše dizertačnú prácu v USA ,,The dialect of Metzenseifenas spoken in Cleveland“ (Dialekt Medzevčanov hovorení v Clevelande“).

Od oficiálneho stretnutia Kultúrneho spolku v Prahe bolo poslaním Kultúrneho spolku ako ľudovej a masovej komunistickej organizácie v prvom rade udržiavanie ideologických otázok v rámci miestneho zoskupenia.

1973    V živote spoločnosti dominujú brigády, výlety autobusom, či politické školenia. Splnenie každým rokom zdvihnutého plánu výroby stanoveného zákonodarcom v päťročnici, opakovane stavalo štátnu medzevskú fabriku pred veľké technické problémy. S týmito problémami spojené zastaralé technické vybavenie a s povrchne školenými zamestnancami (aj Rómami) plní fabrika v tomto čase len tesne výrobný plán.

Program Kultúrneho spolku sa stával viac straníckym. 6. mája zorganizoval Kultúrny spolok posledné a ideologicky podfarbené podujatie s heslom ,,Freut  Euch  des Lebens, weil es wirklich  schön ist sich  heute in  unserem  sozialistischen  Staate des  Lebens zu  erfreuen!“ (Tešte sa životu, nakoľko je naozaj krásne tešiť sa životu v našom socialistickom štáte!)

1974    Členovia Kultúrneho spolku sa cítili byť voči verejnosti menejcennými. Nikdy nemali ani vlastnú spoločenskú miestnosť. Medzičasom sa tiež stupňoval tlak úradov proti Kultúrnemu spolku.

Medzevskí mantáci nakoniec odmietli prepolitizovanú ,,kultúru“ Kultúrneho spolku. Mathias  Schmögner, kultúrny úradník si všimol, že počas normalizácie činnosť kultúrneho spolku zastala.

1975    V zmysle záverov konferencie v Helsinkách povolila ČSSR presťahovanie rodinám spolu so všetkou batožinou a nábytkom do Spolkovej republiky Nemecko. Z Medzeva sa vysťahovalo približne 10 rodín.

1978    Kvôli nedostatočnému počtu detí bola vo Vyšnom Medzeve zatvorená slovenská štátna 9-ročná základná škola.

1979    Intenzívny asimilačný tlak v Medzeve sa odzrkadlil v sčítaní obyvateľov v roku 1979. K nemeckej národnosti sa prihlásilo 44 ľudí, 78 k maďarskej národnosti, k českej 19, k iným 9. 3 720 obyvateľov sa prihlásilo k slovenskej národnosti.

Maria Pöhm, dcéra medzevského rodáka Ladislava Pöhma (obaja žijú v Nemecku), konzultuje u Prof. Dr. P. R. Wolfa vo Würzburgu v septembri prácu ,,Zum Vokalsystem der deutschen Mundart von Metzenseifen“ (K systému vokálií nemeckého nárečia v Medzeve). Na základe nahrávok s 11 Medzevčanmi rozpracovala detailnú analýzu foném mantáckeho nárečia.

1980    Nemecká kultúra bola prechovávaná na malých súkromných speváckych večeroch ,,Federnschleissen“ (páranie peria), kde ženy spievali piesne zo svojej mladosti.

1981    Podľa zápisu Helleny Prognerovej v štátnej knižnici sa podarilo Matejovi Schmögnerovi pri príležitosti osláv 60.-tého výročia založenia komunistickej strany v Medzeve nahrať a vydať audiokazetu o regionálnej histórii.

1982  -  1984 Ing. Rudolf Schuster zastával post viceprimátora Košíc.

1970 – 1981    Anton  Schmiedt zastával funkciu predsedu Mestského Národného Výboru (MsNV) v Medzeve.

1981 – 1994 Primátorom mesta Medzev bol Jozef Pačaj.  V  7. päťročnici sa vykonali všetky práce  v Medzeve investičnej alebo neinvestičnej povahy podľa rozpracovaných záverov ústredného,  krajského, okresného a miestneho výboru Komunistickej strany Československa.

1982    27. marca zomrel pri autonehode Dr. Tibor Gallus. Vyštudovaný jezuita napísal sedem zväzkov o jedinej vete svätého písma (Gen. 3,15). Bol učiteľom jazykov pápeža Pia XII. Ďalej napísal vedeckú prácu o Protoevangéliu. Stal sa docentom Gregariny v Ríme, univerzity v Messine a v Klagenfurte. Osem rokov bol v Ríme na Hungaro – Germanicum Repetitor teológov a staral sa o mnohých neskorších biskupov. Okrem hebrejčiny, gréčtiny a latinčiny ovládal slovom a písmom 5 jazykov. Zanechal celoživotné dielo “Der Nachkommen der Frau”. Nech ho predčasný odchod privedie do raja.

1983    Zomrel dekan ThDr. Rudolf Siebert. Je pochovaný na medzevskom cintoríne.

1983   – 1988 Farárom v Nižnom Medzeve bol Jozef Mydla.

1983  -  1986 Ing. Rudolf Schuster bol primátorom Košíc.

1986    Ing. Rudolf Schuster sa stal predsedom Východoslovenského krajského výboru    KSČ.

,,Metzenseifen – Stoß. Deutsche Orte  in der  Slowakei“ (Medzev – Štós. Nemecké mestečká na Slovensku) bola kniha vydaná Josefom Kauer, Johannes  Schürgerom, Dr. Klementom Wagnerom a spoluautormi: Ella Berg, Vlasta  Schuhmacher, Grete Tache, Charlotte Wara, Philipp Grentzer, Franz Hruby, Theodor Majcher, Andreas Pöhm, Josef Stark, Felix Tochol, Andreas Wagner, Viktor Wagner.  387 strán, kriedový papier. Objednávky: Hilfsbund Karpatendeutsher  Katholiken, Staffenbergstr.44, 7000 Stuttgart 1.Geschichte und Entwicklung  von Unter- Obermetzenseifen und  Stoß seit  dem  Mittelalter  bis zur  Vertreibung 1947.

1987    Vystaval sa vodovod  Medzev – Košice, nakoľko nové košické sídliska trpeli akútnym nedostatkom pitnej vody. Rudolf  Schuster inicioval v roku 1986 vybudovanie vodovodu z Medzeva, cez Moldavu nad Bodvou do Košíc na  50 km  dlhej  líniovej stavbe, ktorá  stála  približne 250 mil. Kčs. Na projekte pracovali  zvárači a robotníci Hutných a inžinierskych stavieb Košice a ďalších 10 národných podnikov, hnaných množstvom osobných a kolektívnych, socialistických  záväzkov na skrátenie termínov a  skvalitnenie práce. Koordinátor  tejto mimoriadnej stavby  bol predseda krajského štábu civilnej ochrany pplk J.  Findura. Pred  ukladaním vodovodných  rozvodov a  novej kanalizácie do cesty cez 2 km úsek  Štóskej ulice, cez  námestie a  cez  Kováčsku ulicu až  po železničnú stanicu, bola odstránená pôvodná originálna dlažba zo žulových kvádrov (s rozmerom kvádra 250 x 250 x 250 mm), ktorú  ukladali talianski cestní  stavitelia v  roku 1911. Perfektná  žulová  dlažba  slúžila bez opravy 76 rokov aj počas dvoch svetových vojen. Kamenná  dlažba  bola  nahradená asfaltovou  vrstvou. Zaujímavosťou tejto štátnej socialistickej stavby bolo, že vybagrovaná vzácna  žulová  dlažba (v objeme cca. 3000 m3) zmizla spolu s odvozom prebytočnej  zeminy. Prochotská ulica a Grund ostali ešte veľa rokov bez upravenej  cesty.

V apríli navštívil nový ústredný tajomník Komunistickej strany ZSSR Michael Gorbatschow Bratislavu. Medzevskí komunisti sa obávali politických zmien.

Eimília Orságová napísala svoju nezverejnenú dizertačnú prácu na Univerzite Friedricha Schiller v Jene (Nemecká demokratická republika) s názvom ,,Soziologische Untersuchungen zum deutschen dialekt von Stoß (Slowakei)“ (Sociologické výskumy k nemeckému dialektu v Štóse – Slovensko)

Medzevčania diskutujú o prebiehajúcich protikomunistických demonštraciách vo východnom bloku v Poľsku a v Maďarsku.

1988  -  1990 Katolíckym kňazom v Nižnom Medzeve bol Martin Čižmár.

1989    Nemecký sakrálny spevácky zbor v Medzeve spieval nemecké a slovenské piesne počas omší. Podľa starých tradícií doprevádzal príslušníkov nemeckej menšiny na ich poslednej ceste.

Nastáva prepad komunistickej vlády v Maďarsku, Poľsku a Nemeckej demokratickej republike. Neprichádzajú žiadne správy, či inštrukcie z krajskej centrály KSČ do Medzeva. Rozširujú sa reči o príprave kontrarevolúcie. Členovia KSČ sú zneistení a bezradní.

Mgr. Jozef Mikloš sa stal v septembri novým riaditeľom základnej školy v Medzeve, kde vystriedal do dôchodku odchádzajúceho Jána Weissa.

Predsedníctvo komunistickej strany v Medzeve je veľmi znepokojené z demonštrácií v Československu. 17. novembra v Prahe zasiahla jednotky Verejnej bezpečnosti brutálne voči demonštrujúcim študentom. Mnohí boli ranení. S údivom sledujú Medzevčania dianie prostredníctvom televíznych obrazoviek na študentských demonštráciách v Prahe. Nežná revolúcia prebehla aj v Bratislave, či Košiciach. Verejnosť je proti násiliu – vzniká hnutie VPN. Na krajskom výbore KSS -  Košice  panuje  dezorientácia, až panika. Členovia KSČ v Medzeve opúšťajú svoju stranu. Nosnou požiadavkou bolo zrušenie 4. čl. Ústavy ČSSR, ktorý ustanovoval vedúcu pozíciu KSČ v republike. Mantáci sa intenzívne zaujímajú o diania. Sledujú vysielanie Československej televízie. Napriek chladnému novembru sa rozširujú rady demonštrantov aj v Košiciach. Zdalo sa byť nemožné aby celá vláda a strana sa vzdala svojho postavenia. Po tom, čo usporiadali Medzevčania spolu so Smolníčanmi zhromaždenia, všimli si, že komunisti pomaly stíchli.

29. novembra na silný tlak a požiadavku demonštrantov a spoločnosti zrušilo Federálne zhromaždenie v Prahe 4. čl. Ústavy. Týmto sa skončila diktatúra a vedúca pozícia KSČ v Československu.

Potom, čo Nežná revolúcia a VPN zatlačili komunistickú oligarchiu do kúta videla tá svoju možnú budúcnosť v zmenenom systéme, v demokratickej spoločnosti aj v osobe obľúbeného Rudolfa Schustera, ktorý sa stal 30. novembra novým predsedom Slovenskej Národnej Rady, kde vystriedal Viliama Šalgoviča.

VPN tlačila silno na Schustera, aby vykonal všetko pre odstránenie komunistov z politiky.Mnohí Medzevčania nechápali náhlemu vzostupu kariéry R. Schustera. Mnohí sa to snažili uhrať myšlienkami, že hoc je komunista, chce je čestný Medzevčan a chce pre Medzevčanov len to najlepšie.

4. decembra povedal R. Schuster zástupcom VPN: Ján Budaj, Milan Kňažko, František Mikloško, Ľubomír Feldek, Miroslav Kusý, Vladimír Ondruš, Kamil Procházka, László Szigeti, že predpokladom pre uskutočňovanie zmien vo vtedajšom politickom zoskupení je zmena v predsedníctve SNR. Sľúbil, že presvedčí ÚV KSČ, že je nevyhnutné, aby mali komunisti len 9 členov v predsedníctve. Koordinačné stredisko VPN, sídliace na Jiráskovej ulici v Bratislave požadovalo od R. Schustera okamžité zákrok proti jednostrannému zloženiu slovenského parlamentu. R. Schuster potvrdil, že zloženie parlamentu sa zmení novými voľbami. Politický prevrat pokračoval.

Mantákom v Medzeve takmer závidia ľudia ako Nemcom. Známy zrazu zdravia po mantácky, zrazu tvrdia, že niektorí zo starých rodičov patril k tej, či onej mantáckej rodine. Medzevský komunisti sa vzdávajú svojej straníckej legitimity

1989    Starší remeselníci, hámorníci, ktorí pracovali doteraz v socialistickej fabrike, vítali politickú zmenu nesúcu sa aj v pohybe tovarov a zákazníkov. V novom prostredí sa však nevedeli zorientovať okamžite. Akceptovali však konanie Rudolfa Schustera aj v jeho v tomto čase vysokej štátnickej pozícii, nakoľko pochádzal zo síce veľmi chudobnej, avšak úprimnej medzevskej rodiny, ktorá sa venovala drevorubačstvu a výrobe šindľov. K tomu treba podčiarknuť jeho prívetivosť ku každému.

1989    Ing. arch. Adalbert Haas, gelnický rodák žijúci v Heidenheime vydal slovník ,,Unterzipser Sprachschatz“ (Rečový poklad dolného Spiša). V tomto rozsiahlom slovníku vzájomne porovnáva dolnospišské nárečie vrátane mantáckeho.

Posttotalitné obdobie po dnešok

1990    Nastáva čas veľkých politických zmien. V januári uvažujú speváčky a speváci sakrálneho zboru: Helena Bröstl, Lydia Grentzer, Ludwig Bröstl, Jozef Quallich o zapojení mládeže do nového nemeckého speváckeho zboru, s ktorým by nacvičili piesne nemeckého folklóru. Dôležité bolo, že predseda MNV Jozef Pačaj nezamietal aktivity zboru. Spevácky zbor usilovne na sebe pracoval natoľko dobre, že 30. septembra 1990 vystúpil so siedmymi nemeckými piesňami na ustanovujúcej schôdzi Karpatskonemeckého spolku v Šugove.

Od 16. februára bolo prázdne miesto farára v Medzeve. Bohoslužby slúžia približne do roku 1992 vyšnomedzevský farár Gilbert Schrötter a farár z Rudníka Jozef Straka.

Nadväzuje sa písomný kontakt medzi Medzevčanmi a Kultúrnym spolkom v Prahe.

Matej Schmögner bol na návšteve Nemeckého veľvyslanectva v Bratisleve, ktoré Medzevčanom venovalo nemecké knihy, filmový projektor a 14 Filmov.

1990    Február. Radikálnu politickú zmenu, rozpad komunistického systému v novembri 1989 pocítili aj medzevskí Mantáci. Matej Schmögner otvoril dokonca kurz nemčiny pre dospelých. Aj v malých kruhoch sa vedú debaty medzi Jozefom Freimannom, Jozefom Quallichom, Hermínou Jalčovou, Gabrilou Wirawec, Walterom Bistikom, Viliamom Gedeonom o mantáckych porekadlách, nemeckých piesňach, vedení mesta komunistami, nemeckom vyučovaní v škole,novom Kultúrnom spolku v Prahe. Kultúrny spolok Sudetských Nemcov v Prahe bol však pre príliš vzdialený na to, aby mohli z neho Medzevčania čerpať nemecké zvyky a piesne.

1990       Kontakt Medzevčanov s Mníškom (Mathias  Schmögner a Josef Roob).Následne sa premenoval Spolok Slovensko – nemeckého priateľstva (resp. pričlenil sa) na Zväz Nemcov v Československu (sídlo v Prahe, prítomní boli Walter  Picerka a Keilbert). KDLM zastupoval Dipl. Ing. Enrst Hochberger.

1990  10. júla nadviazala prve telefonické kontakty prípravná komisia v Medzeve s horným

Spišom, s vedúcim speváckeho zboru p. Kozákom z Chmelnice.

1990    V strede júla informoval Pavol Wawrek Medzevčanov o nemeckých stretnutiach na Spiši v Kežmarku.

1990    Koncom júla  prebehol telefonický rozhovor medzi M. Schmögner a W. Gedeonom s Ing. Aurelom Rothom z Bratislavy, Ervínom Schlenkerom a Jozefom Langom z Hornej Nitry.Rozprávali sa o nadviazaní kontaktu so Sudetskými Nemcami v Prahe (spolu s Nemeckým kultúrnym spolkom, pričom členovia jeho predsedníctva sa usilovali o definitívne zbavenia moci komunistických orgánov), rozšírení spolku, o prípadnom založení viacerých spolkov. Isidor Laslob zo Stuttgartu z KDLMradil, že je najlepšie založiť jeden spolok aj na Slovensku s regionálnymi jazykovými ostrovmi. Matej Schmögner, Josef Roob,Wilhelm Gedeon, Josef Quallich, či Walter Bistika diskutovali o návrhoch štatútu a jeho podobe.

25. júla predsedníctvo Spolku Nemcov v Československu v Mníšku nad Hnilcom navrhlo vstúpiť spolku do Karpatskonemeckého spolku v Medzeve, kde sa práve pripravovalo Valné zhromaždenie spolku (naplánované na koniec augusta).

1990    So zbierkou kníh zozbieraných v Nemecku vznikla v Medzeve nemecká knižnica.

Začiatkom augusta zaslal prípravný výbor Karpatskonemeckého spolku štatút k registrácií na demokratické ministerstvo vnútra.

V strede augusta za zdalo, že je vhodná príležitosť na budovanie nemeckej kultúry. Založil sa nemecký spevácky zbor v Medzeve. Rodáčka z Viedne, v Medzeve vydatá učiteľka hudobnej, Hermína Jalčová založila spolu so sakrálnym speváckym zborom nemecký spevácky zbor. Chorobou poznačená pani Jalčová prešla do úzadia diania. Jej miesto prebrala učiteľka hudby a úspešná vedúca speváckeho zboru Lýdia Grentzerová.

Termín prvého zhromaždenia bol stanovený na 30. september. Oznámil sa všetkým známym a na Spiši, Hornej Nitre a v Bratislave, aby na vlastné náklady zaslali veľký počet delegovaných do Medzeva.

1990    30. septembra sa založili Karpatskonemecký spolok na Slovensku v Šugove.

Prvým zvoleným predsedom Karpatskonemeckého spolku bol Matej Schmögner. Mužmi prvej hodiny z Medzeva boli:Walter   Bistika, Josef  Quallich, GabrielWirawec, Josef Roob, Wilhelm  Gedeon.  Primátor Medzeva Jozef Pačaj vyslovil v mantáčtine spokojnosť nad založením Karpatskonemeckého spolku, poprial veľa úspechov a sľúbil podporu.

1990   Na miestnej úrovni v Medzeve začal pracovať Karpatskonemecký spolok. Prvým zvoleným predsedom miestnej organizácie sa stal Gabriel Wirawecz (1912).

1991    16. februára sa zišli delegáti Karpatskonemeckého spolku na mimoriadnom zhromaždení v Martine. Po intenzívnej diskusii sa aklamáciou volil Medzevčan Viliam Gedeon za predsedu Karpatskonemeckého spolku.

1991    V marci sa pri sčítaní obyvateľov prihlásilo k nemeckej národnosti 675

Medzevčanov.

1991    25. apríla preskúmal predseda Karpatskonemeckého spolku V. Gedeon spolu s Ing. J. Bartfayom technické podmienky k zriadeniu Káblovej televízie v Medzeve, financovanú Nemeckom.

Predseda Karpatskonemeckého spolku V. Gedeon diskutoval s učiteľmi nemčiny na Spiši a v Medzeve, čím sa mu podarilo vytvoriť prvé koncepty pre intenzívne vyučovanie nemčiny na základných školách.

1991    Po dohovore s generálnym konzulom Dr. Brickom navrhol Wilhelm Gedeon medzevskému primátorovi Jozefovi Pačajovi zavedenie káblovej televízie v Medzeve.

1991    10. júna predseda V. Gedeon na rokovaní s primátorom J. Pačajom a poverenými B. Haasom, J. Freimannom, J. Quallichom a G. Wiraweczom rokovali o kúpe zdravotného strediska na Štóskej ulici č. 15, o ktoré mali záujem pre potreby Karpatskonemeckého spolku. Tento dom Karpatskonemecký spolok v Medzeve pre región povodia rieky Bodvy zakúpil ,,Haus der Begegnung“ (Dom stretávok).

18. júna dostal predseda Karpatskonemeckého spolku V. Gedeon z Rady vlády pre národnostné menšiny prísľub financovania nemeckých novín.

27. júla povolil predseda Karpatskonemeckého spolku po hlasovaní 3 proti a 6 za vytvorenie regionálneho pôsobiska Karpatskonemeckého spolku v povodí Bodvy so sídlom v Medzeve. Odôvodnení bola výška Nemcov na Slovensku, ktorá je vysoká v takom malom meste akým je Medzev. Veď aj v bývalom socializme bol v Medzeve (1969-1970) jediný nemecký Kultúrny spolok na Slovensku. Pod regionálnu pôsobnosť spadal Medzev, Košice a Štós. Prvo predsedníčkou regionálneho predsedníctva sa stala Mgr. Helene Progner,členami predsedníctva boli: Mgr. Agnesa Bröstlová, Walter Bistika, Jozef Quallich. Jozef Quallich prevzal všetky formality od Eriky Königovej (predsedníčka regiónu Dolného Spiša).

Od septembra povolilo vedenie slovenskej základnej Školy vyučovanie nemeckého jazyka od prvej triedy.

14.sept. Krajinský predseda W. Gedeon poslal prostredníctvom generálneho konzula dve ponuky (Fa. Fuba a Fa. Hoeller) na dodávku káblovej televízie pre Medzev na ministerstvo zahraničia do Bonnu.

1991    24. septembra previedol Johann Schürger (Eggenfelden, Nemecko) vysokú sumu v markách dekanovi J. Sokolskému na renováciu kostola vo Vyšnom Medzeve bez sprostredkovania Karpatskonemeckým spolkom.

Medzevský komunisti opúšťajú Komunistickú stranu Slovenska a vstupujú do Strany demokratickej ľavice.

Zavedenie káblovej televízie v Medzeve. Zástupcovia mesta, primátor J. Pačaj, Ing.  Marianna  Strömplová, p. Méderová, prijali ponuku Karpatskonemeckého spolku na Slovensku, zastúpeného jeho predsedom Ing. V. Gedeonom k zavedeniu káblovej televízie v Medzeve. Spolkové ministerstvo v Bonne  sa  rozhodlo  pre  súťažný návrh fy . FUBY ( Ing. J. Bartfay). Firma realizovala stavbu na etapy vo všetkých uliciach. Užívateľský poplatok pozostával z nákladov na elektrickú energiu, z údržby a z poistenia. Mesto  akceptovalo podmienky nemeckého ministerstva zahraničných vecí, sprostredkované generálnym konzulom SRN, Dr. Bricke – káblová televízia bola darom Spolkovej republiky Nemecko. Bude slúžiť všetkým obyvateľom Medzeva bez rozdielu na národnosť, vierovyznanie alebo rasu. Plánovaných bolo 500 prípojok pre rodiny. Výkopové práce sa realizovali v rámci verejnoprospešných prác.

29.-31. októbra Oskar Marczi z Karpatskonemeckého Landsmannschaftu zo Stuttgartu na návšteve Medzeva. Informoval sa o hospodárskej situácií vo fabrike Strojsmaltu, ktorá vyrábala poľnohospodársku techniku. Z dôvodov poklesu objednávok a hroziacej insolventnosti prepustila fabrika v týchto dňoch 100 zamestnancov. Oskar Marczy sa neúspešne pokúšal zohnať v Nemecku objednávky pre fabriku. O. Marczy sa spolu s V. Gedeonom informoval v slovenskej základnej škole o ponuke vyučovania nemčiny. Zhodnotili ho ako nedostatočný, nakoľko sa nemčina vyučovala len 4 hodiny týždenne, na škole chýbali učebnice a nemecké knihy, k dispozícií boli len dvaja kvalifikovaní učitelia nemčiny. Avšak rodičia žiakov preukázali obrovský záujem o nemčinu. Podobný problém bol v Kežmarku, kde sa nemčina vyučovala z pár rakúskych kníh. V Štóse sa nemčina nevyučovala. O. Marczy a V. Gedeon sa rozhodli požiadať ministerstvo školstva v Bratislave, aby zabezpečilo kvalitnú výuku nemčiny v nemeckých regiónoch.

17. novembra V. Gedeon, Selma Fabianová a Peter Hartmann založili v Štóse miestny Karpatskonemecký spolok. S 19 členmi sa podarilo vytvoriť koncept vyučovania nemčiny, ktorý bol navrhnutý základnej škole.

K 20. februáru mal Karpatskonemecký spolok povodia Bodvy 468 členov.

Opäť klesli zákazky pre fabriku Strojsmalt. Pracovala na 50% kapacitu.

Na  základe  Nemecko-Československej zmluvy (1990) o dobrom priateľstve a spolupráci, realizovala Spolková republika Nemecko  pre nemeckú menšinu na Slovensku rozličné podporné programy. Popri  opatreniach podporujúcich spolkovú činnosť sa uskutočnil veľkorysý nákup „Domovov  stretávania“ (v Medzeve, v Mníšku nad Hnilcom, v Kežmarku, v Nitrianskom Právne, v Handlovej, v Bratislave, v Košiciach) a medicínska  pomoc, sa ukázala podpora malých a stredných podnikov a živností,v regiónoch, kde  žijú Karpatskí Nemci a ich okolí, jedným z najdôležitejších a najúčinnejších opatrení.

Založil sa tanečný súbor Schadirattam pod vedením Kláry Gášparovej a Anny Méderovej.

1993    V  apríli založil V. Gedeon (s 5  predsedami regiónov) v Košiciach Karpatskonemeckú nadáciu, ako neziskovú verejnosti prospešnú organizáciu pre podporu malých a stredných súkromných podnikateľov.

V tomto čase sa farárom v Nižnom Medzeve stal Miroslav Porvazník.

Na celoštátnom stretnutí KDLM v Karlsruhe, Nemecko, od 21.-23. mája sa zúčastnili aj Medzevčania a obyvatelia Mníška nad Hnilcom na spoločnom autobusovom zájazde.

1993   Viliam Gedeon, Oskar Marczy a Isidor Lasslov spracovávajú spolu s ministrom Slobodníkom v Bratislave ,,Plán rozvoja školstva“ pre rozšírené vyučovanie nemčiny na slovenských základných školách v Gelnici, Medzeve, Kežmarku, Bratislave (Hlboká cesta) a v Nitrianskom Právne. Minister zahraničných vecí SRN Dr. Kinkel sprostredkoval päť nemeckých lektorov do slovenských škôl. Neskôr sa pridala aj základná škola v Spišskej Novej Vsi a Chmelnici. Pre materiálne vybavenie škôl poskytol Inštitút pre medzinárodné vzťahy v Stuttgarte 6 000 DM. Pre modernizáciu vyučovania dopomohol (vybavil) sumou 10 000 DM O. Marczy, ktorú získal snahou i keď s ťažkosťami presadiť koncepciu vyučovania nemčiny v škôlkach.

1993/1994 Začiatok vyučovania nemčiny v slovenských základných školách. V Medzeve sa nemčina začala   vyučovať od prvého ročníka na základnej škole.

1994    Marec. Renovácia ,,Domu stretávania“ Karpatskonemeckého spolku na Štóskej ulici 15 a stavba bytu pre domovníka pokračovali veľmi dobre.

7. mája sa konalo Valné zhromaždenie miestnej organizácie Karpatskonemeckého spolku v Medzeve. Po výročnej správe predsedu Gabriela Wirawecza, rozpustení predsedníctva a finančnej správe odstúpil zo svojho postu pre svoj vek predseda G. Wirawecz. V. Gedeon poďakoval G. Wiraweczovi pre jeho mimoriadne zásluhy počas prvých troch rokoch zakladania miestnej organizácie Karpatskonemeckého spolku v Medzeve. Z novozvoleného predsedníctva sa predsedníčkou miestnej organizácie v Medzeve stala Erna Antlová.

1994    Rudolf Schuster bol zvolený za primátora mesta Košice.

Dňa 1. decembra sa svojich funkcií ujali novozvolení poslanci Mestského zastupiteľstva v Medzeve vrátane poslancov za súčasný Vyšný Medzev. Primátorom sa stal Ing. Vladimír Nižník, vedúcim mestského úradu Ing. Ondrej Gedeon a zastupiteľstvo malo týchto členov: Edita  Antlová, Peter Beňa,  Mgr. Agnesa  Bröstlová, Tatiana Čonková, Eleonora Fabianová, Ing. Gabriel Faith, Ervin Flegner, Konštantín  Grentzer, Jozef Hulič, Zita Idesová, Michal Méder, Ing. Valter  Müller, Jozef Novysedlák, Ladislav Mertoš, Anna Muchová, Ing. Zoltán Tomasch.

Mestskú radu tvorili: Edita  Antlová, Eleonora Fabianová,Konštantín Grentzer, Mgr. Jozef Miklóš, Ing. Valter Müller. Obdobie voľebného programu 1995 -1998je možné charakterizovať ako  obdobie príprav veľkých a finančne náročných projektov a obdobie charakteristické  pre  realizáciu stredných  a menších projektov.

Medzevčan M. Schmiedt vydal svoju zbierku 34 básní o vlasti, prírode, o každodennosti spolu s elégiami pod názvom ,,Mein Dörfl Metzenseifen“ (Moje mestečko Medzev).

1994   Ministerstvo vnútra v Bonne povolilo dostavbu ,,Miestnosti mládeže“ ako miestnosti na nacvičovanie tancov miestnej organizácie Karpatskonemeckého spolku a dostavbu bytu pre domovníka.

1994    Ako aktívny spevák nemeckého sakrálneho zboru v Medzeve zozbieral Jozef Quallich nemecké sakrálne piesne, ktoré vydal za pomoci ,,Pomocného spolku karpatskonemeckých katolíkov v Stuttgarte ako ,,Kirchenlieder aus Metzenseifen“ (Kostolné/Sakrálne piesne z Medzeva). Zbierka pozostávala z ,,Te Deum“ (lat. Te Deum laudamus – Teba Bože chválime), adventných, vianočných piesní, piesní pôstu, Veľkej noci, Veľkého piatku, Mariánskych piesní, piesní spievaných počas bohoslužieb a z  piesní smútočných obradov. Zbierku spol tvorilo 176 piesní.

1995    V roku 1995 realizoval mestský úrad 27 projektov. Najdôležitejšie: Ukončenie  sobášnej siene, parkovisko pri  centrálnom cintoríne, chodník a osvetlenie cintorína, autobusová zastávka v Štóskej ulici.

1996    Medzevčan Ladislav Pöhm (autor poviedok a piesní s nemeckou tématikou), riaditeľ školy v Lohr Rodenbach (Nemecko) sprostredkoval v apríli prostredníctvom Jozefa Quallicha dar Nadácie Rexroth vo výške 1 000 DM (nemeckých mariek) a s príspevkami Teubnera 100 DM, Pomocného spolku nemeckých katolíkov v Stuttgarte 200 DM, Hannesa Schürger 200 DM. Spolu 1 500 DM sa vyzbieralo pre Hansi Ivana a ďalších troch chlapcov na nákup hudobných nástrojov hudobnej skupiny JQU. Chlapci hrali nemecké a slovenské piesne na mnohých verejných podujatiach a tanečných festivaloch.                                                        

1996    20. apríla sa konalo Valné zhromaždenie miestnej organizácie Karpatskonemeckého spolku v Medzeve.

V auguste vystúpil spevácky zbor Goldseifen na galakoncerte na hrade Altenburg, a v mestskom kostole Schmöll a Wintersdorf.

V  r. 1996 realizoval mestský  úrad 33 projektov, najdôležitejšie: územnoplánovacia dokumentácia mesta, prístupová cesta na centrálny  cintorín, rekonštrukcia  objektu bývalého Národného  výboru, dokončenie  KBV  28. bytová jednotka na sídlisku Mladosť.

1997    24. mája privítal výbor miestnej organizácie KDV v Medzeve starostu Thomasa Reimanna a predsedu krajinského spolku Heinsa Simona z Wintersdorfu (Nemecko) v dome stretávania. Spoločne s primátorom Ing. V. Nižníkom si prezreli hámor a dom stretávania .

1997    Zomrel Medzevčan Alexander Koosch (Sani), (báseň Da Rabastaan, 1980)

1997    Dňa 9. augusta prebehlo vo Vyšnom Medzeve referendum o odčlenení obce od             Medzeva.

Na základe rôznych aktivít (besiedky, karnevaly, rozhovory s lekármi – MUDr. Gazdagovou a Gajdošovou) bola úspešne prijatá do Národnej siete škôl tretia materská škola v Medzeve s deťmi z rómskych rodín. (Viera Schmiedtová)

Pre zabezpečenie nových sídlisk v Košiciach s pitnou vodou sa Rudolfovi Schusterovi podarilo zrealizovať stavbu vodovodu z Medzeva do Košíc v hodnote 240 mil. SK.

Do roku 2000 sa predsedom regionálneho združenia Karpatskonemeckého spolku ,,Bodwatal“ (Povodie Bodvy) stal Ing. Bartolomej Eiben.

Po rozpustení Karpatskonemeckej nadácie podľa zák. č. 207/96 Z.z. (z dielne vlády V. Mečiara) založil W.Gedeon s predsedami 5 regiónov Karpatskonemeckého spolku v Košiciach neziskovú a  verejnoprospešnú ,,Karpatskonemeckú asociáciu“ s cieľom stať sa nositeľom projektu tretej osoby fondov SRN.

1997    Pod vedením Lýdie Grentzerovej vystúpil reprezentatívny spevácky zbor ,,Goldseifen“ miestnej organizácie Karpatskonemeckého spolku Medzev už  5-krát v Nemecku, 2-krát v Rakúsku a 4-krát v Maďarsku. Svoje skúšky absolvoval slovenský sakrálny zbor Medzeva aj v Dome stretnutí v Medzeve.     

1997    V r. 1997 realizoval Mestský  úrad v Medzeve 26 projektov. Najdôležitejšie: rekonštrukcia obecného  domu, inžinierske siete Zwinger IBV, osvetlenie medzi Nižným a Vyšným Medzevom, detské ihrisko na sídlisku Mladosť, výstavba mestskej píly (nákup strojov financovala Karpatskonemecká asociácia), projekt pre rekonštrukciu štátnej cesty II/ 548 s výkupom pozemkov.

1998  Heinz Schleusener vytvoril nekomerčný web o histórií a kultúre Nižného a Vyšného Medzeva (www.oldmetzenseifen.de). Autor tejto stránky Doc. Dr. Sc. agr. Heinz Schleusener pôsobil do roku 2009 na Humboldtobej a Technickej univerzite v Berlíne, kde v súčasnosti žije so svojou manželkou, rodenou Medzevčankou Dr. Gabielou Schleusener, rod. Müllerová.

Mestský úrad v Medzeve zrealizoval 24 akcií: plynofikácia mesta, inžinierske siete, rekonštrukcia obecného domu, mestskej reštaurácie, rozšírenie káblovej televízie, zavedenie siete nízkeho napätia na Petrovovej ulici (dnes Grund), rekonštrukcia komunikácií.

           Počas komunálnych volieb 19. decembra sa primátorom Medzeva stal Marián   Richter.

1998    Ministerstvo vnútra SRN podporilo prostredníctvom Karpatskonemeckej asociácie technickým vybavením novú hydinovú farmu mladých podnikateľov Rudolfa Pöhma a Eduarda Göbla ako aj ťažobnou lesnou technikou Tiborovi Pačajovi. Táto pomoc bola realizovaná bezúročnou pôžičkou.

1998    17. mája uskutočnila riaditeľka V. Schmiedtová  program na deň matiek v dome stretávania.

29. mája privítal predseda regionálnej organizácie Karpatskonemeckého spolku Ing. Bartolomej Eiben nového predsedu regionálneho spolku Horného Spiša V. Wagnera spolu s odstupujúcim predsedom L. Fassingerom na spoločnom rozhovore. S kováčskym majstrom J. Revickým hostia v Šugoveukuli svoje motyky.

1998    11. júna sa spevácky zbor Goldseifen pod vedením Lýdie Grentzer na sviatku tela a krvi Pána v Alsfelde (Nemecko). Spevácky zbor sa taktiež predstavil miestnemu sanatóriu. 12. júna nasledovali vystúpenia na miestnych oslavách speváckych a tanečných skupín.

11. a 12. júla sa konal prvý ,,Hammerschmiedfest“ (Kováčske oslavy) v tábore v Grunde ,,Unter dem Spitzenbeg“ (Pod Špičákom) privítal asi 500 hostí predseda reginálnej organizácie Karpatskonemeckého spolku. Druhý deň, po nemeckej bohoslužbe spolu s hosťami z Hornej Nitry a Košíc si návštevníci prezreli hámor J. Bröstla v Zlatej doline.                .

1998    5. augusta informoval hovorca miestnej organizácie Karpatskonemeckého spolku v Medzeve, Walter Bistika, zástupcov EÚ o 800-ročnej histórii Medzevčanov. Stretnutie sprostredkoval Dr. Göbl.

20. august. Spevácky zbor Goldseifen vystúpil pri príležitosti osláv štátneho sviatku v Hercegkút v Maďarsku pod vedením Lýdie Grentzerovej spolu so sólistami H. Méderovou a E. Revickou.

Koncom septembra bolo stretnutie krajanov v Gmündene. Sedem členov miestnej organizácie pod vedením Ing. B. Eibena sa stretlo s vysídlenými krajanmi v Gmündene.

10. október. Študenti školy Teodóra Fontanu z Cottbusu (Nemecko) a ich partnerské gymnázium z Opátky navštívili hámor a Dom stretnutí v Medzeve.

5. decembra usporiadala miestna organizácia Karpatskonemeckého spolku v Medzeve pod vedením V. Bröstlovej a ,,Mikuláša“ Siloráda Gedeona za prítomnosti Slovenskej televízie s mnohými deťmi mikulášsku párty v sále MsKS.

Z osobných dôvodov položila svoju dirigentskú paličku speváckeho zboru Goldseifen Mgr. Lýdia Grentzerová. Predsedníčka miestnej organizácie V. Bröstlová sa jej poďakovala za úspešné vybudovanie a vysoké nasadenie počas vystúpení v rámci republiky a v zahraničí. Vedením zboru sa prísľubom zaviazal Peter Hartmann zo Štósu.

1999    5. mája privítal predseda regionálnej organizácie Karpatskonemeckého spolku v Dome stretnutí B. Eiben člena predsedníctva Spolku slovenských spisovateľov Jána Lenča a nemeckého spisovateľa Inga Cesara (Ingo Cesaro).

29. mája, v druhom kole prvých priamych prezidentských volieb zvíťazil Dr. h. c., Ing. Rudolf Schuster. V Medzeve vládla eufória.  Žiaden Medzevčan doteraz nedosiahol tak významnú štátnu funkciu.

Rozdelenie mesta Medzev. Nariadením vlády Slovenskej republiky č. 167 zo dňa 3. júna 1999 sa od mesta Medzev odčlenila obec

1999   23.-25. júla sa konali dni hámorského kováčstva a kultúrne podujatie

,,Bodwataltreffen“ (Stretnutie v údolí povodia Bodvy). Konalo sa vysvätenie

renovovaného kostola biskupom A. Tkáčom a koncelebrácia dekana J. Sokolského

a JCLio Miroslava Porvazníka za prítomnosti prezidenta republiky Rudolfa

Schustera. 640.  výročie prvej písomnej zmienky o Medzeve a slávnostné

odovzdávanie čestného občianstva obce prezidentovi Rudolfovi Schusterovi

primátorom Mariánom Richterom. Primátor Marián Richter odovzdáva pri tejto

príležitosti verejnosti renovované Mariánske námestie. V dome stretnutí sa konala

historická fotografická dokumentácia Medzeva. Autorom fotografií bol Walter

Bistika. Voľná prehliadka kinematografického múzea a hámra prezidenta

Slovenskej republiky republiky Rudolfa Schustera v Štóskej ulici. V svadobnej sieni

vystavuje Helmut Bistika pozoruhodné olejomaľby portrétov medzevských

osobností. Popoludňajší  koncert areáli školy v rámci stretnutia Bodwataltreffen

otvoril a hostí privítal Ing. B. Eibenom.

August. Pod hudobným vedením Petra Hartmanna hosťoval zbor „Goldseifen“ na kultúrnom podujatí v Rátka (Maďarsko). Pri hrobe si uctili členovia zboru zosnulú vedúcu zboru Birk Ignácné Magdalene.

18. októbra navštívil vyslanec Rádu Maltézskych rytierov Paul Frieder von Fuhrer          múzeum prezidenta Rudolfa Schustera v Medzeve.

20.októbra navštívilo medzevské predsedníctvo miestnej organizácie Karpatskonemeckého spolku spolu so zborom Goldseifen hrob básnika Petera Gallusa v Rapovciach.

22. októbra privítal v Dome stretnutí B. Eiben skupinku Dunajských švábov z Werscgescg (Vecses pri Budapešti, Maďarsko). Nakoľko sa v tomto čase v Medzeve nemčina vyučuje ako materinský jazyk, prišiel starosta Michael Fruhwirt z Veczesu s niekoľkými učiteľmi nemčiny na výmennú skúseností a názorov do Medzeva.

24. novembra prebehla školská súťaž v prednese nemeckej poézie a prózy.

9. decembra bol Obnovení mandát Mariána Richtera ako primátora mesta Medzev      kvôli    rozdeleniu mesta.

2000    26. február. Generálne zhromaždenie Karpatskonemeckého spolku v Košiciach. Za nového krajinského predsedu pre Slovensko bol zvolený Bartolomej Eiben.

Pondelok, pred popolcovou stredou. Vilma Bröstlová usporiadala so svojimi tanečníkmi a mladými ľuďmi fašiangový sprievod vo farebných  kostýmoch s pestrými maskami. Fašiangová veselica od domu do domu zabezpečila dostatok slaniny, klobásy, vajec na prípravu fašiangovej pochúťky v Dome stretávania.

2. apríla sa konala výročná schôdza miestnej organizácie Karpatskonemeckého spolku v Medzeve, v mestskom kultúrnom dome. Po troj-ročnom funkčnom období nasledovalo zvolenie 17 nových členov predsedníctva.

2000    2. apríl: návšteva pána Mária Saudera, odborného poradcu a koordinátora programu výuky nemčiny z nemeckého veľvyslanectva dňa 18. apríla v dome stretávania.

27. apríl. Návšteva dlhoročného sponzora, priateľa a krajana Ladislava Pöhma z Lohr-Rodenbachu (Nemecko) v Dome stretnutí. Ako rodák a básnik písal básne, články a poviedky v mantáčtine a nemčine. Jeho spisovateľské práce sa vyznačujú vysokou literárnou kvalitou a spomienkami na domovinu.

13. mája navštívili veľvyslanec Talianska Egon Ratzenberg a predseda Senátu Českej republiky Jaroslav Musil múzeum prezidenta Slovenskej republiky Rudolfa Schustera v Medzeve.

9. júna prebehlo stretnutie zboru Karpatskonemeckého spolku „Goldseifen“ pri príležitosti 10. jubilea Tokajských družstiev v Szerencsi s prezidentom republiky Rudolfom Schusterom, primátorom Mariánom Richterom a vedúcim mestského úradu Ing. Ondrejom Gedeonom, na pozvanie maďarského prezidenta Arpáda Göntza, ktorý všetkých srdečne pozdravil.

24. júla prijalo predsedníctvo medzevskej miestnej organizácie zástupcov Ľudovej         vysokej školy Warderburg (Nemecko) v Dome stretnutí ku krátkemu vzájomnému        zoznámeniu.

12.-13. august. Pri príležitosti kultúrneho podujatia ,,Bodwataltreffen“ návšteva regionálneho zväzu BdV Altenburg v Medzeve. BdV regionálny vedúci pán Schonewald a tajomníčka pani Steiner dekorovali Petra Sorgera a Wilmu Bröstl dvomi peknými reťazami. Hostia navštívili Hámor, prepošstvo Jasov a mesto Košice./

 

November. Na školskej súťaži poézie a prózy sa zúčastnilo 13 žiakov od prvej po deviatu triedu. Žiak Pavol Širocký prekvapil prednesom mantáckej básne.

2001    Mestský úrad v Medzeve vydal 1. číslo Medzevského spravodaja. Primátor Marián Richter konštatuje, že toho roku bude cestný prieťah (cez  Medzev)realizovaný  tak, aby bol prejazdný od železničnej stanice až po Baránok. Cesta od Baránku k Hámru sa ukončí v roku 2002.

Do dec. 2000 bola ukončená generálna  oprava strechy. sály a schodišťa nákupného strediska.

Toho času  prebieha  rekonštrukcia  námestia. Po ukončení  plynofikácie  na  uliciach Partizánska, Hámornícka, Parapuschl a Šugov  bude  Medzev  na 100 % plynofikovaný

7. marca udelil v mníchovskej Rezidencii spolkový predseda Spolku nemeckých kultúrnych vzťahov v zahraničí Hartmut Koschyk krajinskému predsedovi Karpatskonemeckého spolku Ing. Bartolemejovi Eibenovi ,,Kulturpreis 2001“ (Cenu za kultúrny prínos). Ako čestný hosť prezident Rudolf Schuster ocenil prínos karpatských Nemcov v kontexte nastávajúceho vstupu Slovenska do EÚ a NATO.

31. marca vo svojich 79 rokoch odstúpil po deväťročnej činnosti zo svojho postu predsedu Karpatskonemeckej nadácie a asociácie Wilhelm Gedeon, kde sa venoval podpore malých a stredných podnikateľov s nemeckým ministerstvom vnútra. V rokoch 1992 do roku 2001 sa mu podarilo získať pomoc pre 40 malých súkromných podnikateľov v Medzeve.

Fašiangy. Generácia spevákov vo zbore Goldseifen oslavovala fašiangy. Na povzbudenie zbormajstra Petra Hartmana pochovali speváci W. Bistika, M. Schuster, R. Schmiedl, D. Tukyňák basu. Zamaskovaná speváčka Klára Gašparová, Anna Bistiková, E. Bröstlová, E. Hegedüschová však predtým tancovali s basou. Atmosféra bola veľmi veselá.

2. apríla navštívila veľvyslankyňa Rakúska Gabriela Metzner múzeum Rudolfa Schustera v Medzeve.

8. mája navštívili rakúski chirurgovia z Innsbrucku prof. Franz Bodner a prof. Walter Hasibeder, ktorí operovali pred rokom prezidenta R. Schustera, na pozvanie múzeum prezidenta Schustera v Medzeve.

12. mája navštívil predsedajúci Senátu Českej republiky Peter Pithart kinematografickú výstavu a hámor prezidenta Slovenskej republiky Rudolfa Schustera v Medzeve.

26. mája prebehlo sčítanie obyvateľov domov a bytov v Medzeve. Medzeve žilo pri sčítaní 3667 obyvateľov, z toho bolo mužov 1835 a 1832 žien. K slovenskej národnosti sa prihlásilo 2766 obyvateľov, k nemeckej 497, k rómskej 244, k maďarskej 87, k českej 16 a k rusínskej 2. Národnosť nebola zistená u 82 obyvateľov. Rímskokatolícku konfesiu vyznávalo 2845 obyvateľov, 80 obyvateľov patrilo pod gréckokatolícku cirkev, k cirkvi augsburského vyznania sa hlásilo 25 obyvateľov, reformovaná cirkev mala 24 veriacich, pravoslávna 3, spoločnosť svedkov Jehovových 23, evanjelická metodistická 4. Náboženstvo nebolo zistené u 188 obyvateľov. Bez vyznania bolo 475 Medzevčanov. V Medzeve sa nachádzalo 839 bytových jednotiek. Trvale obývaných domov bolo 674 z toho rodinných 623. Neobývaných domov bolo 164. Bytov spolu 1253 z toho 1065 trvale obývaných.

4. júna navštívil múzeum prezidenta Rudolfa Schustera v Medzeve veľvyslanec SRN Frank Lambach.

13. apríla navštívil na pozvanie prezidenta Slovenskej republiky Rudolfa Schustera prezident Ukrajiny Leonid Kučma kinematografické múzeum prezidenta Schustera a hámor.

20. júla podpísali zástupcovia Medzeva a zástupcovia mestečka Rátka (Maďarsko)         partnerskú zmluvu o kultúrnej, hospodárskej a športovej spolupráci.

21. júla oslávili futbalisti Medzeva 80. výročie organizovaného futbalu.

21. – 22. júla prebehli Dni mesta Medzev. Usporiadaný bol aj polmaratón. Do tohto  dňa  ukončili  cestári hlavný cestný ťah a dlažbu chodníka po Baránok. Ranč Šugov bol dobudovaný a v prevádzke.

3. septembra.Začiatok školského roka. Štatistika  žiakov:

Materská škola, Mar.nám.                          triedy 4, deti   70

Materská škola, (rómske  deti)                    triedy 2, deti   33

Materská škola , Štóska ulica                       triedy 2, deti   36.

Základná škola, Štóska ulica                        triedy  16, žiaci  684

Stredné  odborné učilište, Kováčska  triedy  14, žiaci  266

25. júla štartovali z Medzeva cyklistické  preteky „Okolo Slovenska“ za účasti pretekárov z 22 štátov.

Október.

20. októbra navštívil na pozvanie prezidenta Slovenskej republiky Rudolfa Schustera prezident Maďarskej republiky Ferenc Mádl kinematografické múzeum prezidenta Schustera a hámor v Medzeve.

26. októbra speváci zboru Goldseifen navštívili a upravili hrob rodáka a básnika Petra Gallusa v Rapovciach.

2002    Nový rok. Primátor mesta Marián Richter informoval prostredníctvom Medzevského spravodaja o hlavných úlohách mesta ne rok 2002: ukončenie plynofikácie, ukončenie hlavného ťahu cesty a ukončenie rozpracovaných chodníkov, výsadba a údržba zelene, dokončenie kanálu na Miroslavskej ulici, prestavba  ihriska, dokončenie  kúpaliska. Mesto chce začať s prípravou kanalizácie pre Jarnú  ulicu a Grund. Mesto chce požiadať o financovanie z fondov EÚ (SAPRD, ISPA PHARE).

Od  1. apríla nadobudla slovenská základná škola  právnu  subjektivitu. Stala sa rozpočtovou  organizáciou, zriadenou  mestom  Medzev s poslaním poskytovať základné  vzdelanie a samostatne  hospodáriť.

1. apríla navštívil múzeum prezidenta Rudolfa Schustera a hámor v Šugove

prezident Grécka        Constatinus     Stephanopoulos.

5. apríla navštívil na pozvanie prezidenta Rudolfa Schustera kráľ Švédska Carl XVI.

Gustav von Schweden kinematografickú výstavu a hámor prezidenta Schustera v

Medzeve.

4. mája sa spevácky zbor Goldseifen zúčastnil 10. Východonemeckých kultúrnych dní vo Weissensee (Nemecko). So sakrálnymi piesňami navštívil kostol v Altenbugu, s evanjelickými piesňami navštívil kostol vo Wintersdorfe a odspieval viacero ďalších vystúpení v tamojších obciach.

30. mája navštívil múzeum prezidenta Rudolfa Schustera princ Albert von Monaco. Taktiež zdolal skúšku v hámri a ukul rýľ.

6. júla navštívil Medzev guvernér Petrohradu V. Anatolewitsch Jakovlev.

Múzeum v Medzeve 17. júna navštívil veľvyslanec Číny Zan Guisen.

7. mája navštívil prezident Európskeho parlamentu Pat Cox múzeum prezidenta            Rudolfa Schustera. Absolvoval skúšky v šugovskom hámri.

2002    5. apríla sa konalo výročné zhromaždenie miestnej organizácie Karpatskonemeckého spolku v medzevskej sále MsKS.

Koncom školského roka 2002-2003 odišiel do dôchodku doterajší riaditeľ základnej školy Mgr. Jozef Mikloš. Novým riaditeľom sa stal Mgr. Ervin Schmotzer. Na rekonštrukciu sa podarilo získať finančné prostriedky zo štruktúrnych fondov EÚ.

2003    7. mája na pozvanie prezidenta Rudolfa Schustera navštívil predseda Európskeho parlamentu Pat Cox hámor v Šugovskej doline. Tu, pod vedením majstra V. Pačaja ukul svoj prvý kúsok. Spevácky zbor Goldseifen pozdravil vzácneho hosťa hámníckou piesňou ,,Hammerschmiedlied“ a ľudovou piesňou ,,Steig ich in den Berg hinauf“ (Vystúpim na kopec).

15. júna navštívil prezident Alžírska Abdelaziz Bouteflika múzeum Rudolfa Schustera. Taktiež prešiel hámorníckou skúškou v Šugove. 3. júla privítal pozvanie prezident Portugalska Jorge Sampaio s manželkou Mariou José Rittou pozvanie prezidenta Schustera navštíviť jeho múzeum v Medzeve.

Základná škola – Grundschule. Počet  žiakov – 684, počet  tried na  I. stupni – 14, na II. stupni -15 a špeciálna  trieda. Počet  pedagógov – 42, počet zamestnancov -13.  Aktivity žiakovv  mimo vyučovania sa sústredili na Olympiádu nemeckého jazyka (Monika  Freimannová, Katarína Višňovská, Pavol Širocki), na Matematickú olympiádu (5 žiakov) na Pytagoriádu (4  žiaci), na Hviezdoslavov Kubín (4 žiaci) a žiaci sa zúčastnili ďalších 7 súťaží.

17. júla navštívil veľvyslanec USA Ronald Weiser múzeum Rudolfa Schustera.

August. V Dome stretnutí bol zorganizovaný pod vedením pani Leggefeld , Hauke Flöter a šiestich študentov z Nemecka detský jazykový tábor.

25. augusta navštívil prezident Paneurópskej únie  Otto von Habsburg svojou manželkou Reginou von Sachsen-Meiningen Medzev a v raámci tejto návštevy hámor v Šugove a múzeum Rudolfa Schustera.

14. novembra navštívil prezident Bulharska Georgi Parvanov s manželkou a Michealom Ringierom (predseda predstavenstva Ringier) múzeum R. Schustera.

Vypršalo funkčné obdobie predsedu Karpatskonemeckého spolku Ing. B. Eibena. Za nového predsedu bol zvolený Dr. Ondrej Pöss.

2004    28. apríla zomrel Jozef Quallich, narodený 13. mája 1927. Počas dlhých rokov

pracoval v nožiarniach v Štóse. Bol 14 rokov aktívnym v rámci miestnej organizácie

Karpatskonemeckého spolku v Medzeve.

24. júna odstúpil zo svojej funkcie primátor Marián Richter.

24. júna na jeho post ako zástupca nastúpil Jozef Hulič.

3. novembra sa novozvolenou primátorkou mesta stala JUDr. Valéria Flachbartová.

2005    Sekcia verejnej správy Ministerstva vnútra Slovenskej republiky  odporučilo 7.9.2005 mestskému zastupiteľstvu v Medzeve akceptovať znak mesta. ,,Matka Božia so synom Ježišom v pravej ruke, obaja majú na hlave zlatú korunu, Matka Božia drží v ľavej ruke zlaté žezlo vo forme dvojkríža. Rám vytvárajú dva kladivá. Farby sú svetlomodrá a zlatá.“ K znaku prislúcha aj mestská pečať a mestská zástava.

2006    So 690 hlasmi vyhráva 2. decembra voľby primátorka JUDr. Valéria Flachbartová. Voliť prišlo 847 voličov, z 2739 oprávnených. Stala sa primátorkou na funkčné obdobie 2006-2010. Je politicky nezávislá. Poslancami sa stali: Ervin Flegner, Ján Imling, Magdaléna Gedeonová, Milan Kušnír, Igor Smorada, Gertrúda Frantzová, Michal Antl, Ing. Richard Gašpar, Ing. Walter Müller, Vladimír Vitkaj.

2007    16. februára bola Medzevčanka JUDr. Marianna Mochnáčová menovaná za sudkyňu Ústavného súdu Slovenskej republiky.

6.- 8.  júl. Dni mesta Medzev a Bodwataltreffen. spoločné  oslavy mesta s regiónom  údolia povodia rieky Bodvy Karpatskonemeckého spolku na  Slovensku. 1. deň prebehlo slávnostné zasadanie mestského zastupiteľstva a          boli ocenení zaslúžili občania. Juraj  Schmer za  rozvoj dobrovoľného hasičského  zboru. Mgr. pharm. Ladislav  Čonka za  rozvoj  farmaceutických služieb. Viktor Jevický za  rozvoj  športu. Magdaléna Nižníková za  prácu na matrike. Viktória  Vargová za  rozvoj  knižnice. Roland  Frindt za  rozvoj firmy Transport systems  s.r.o. Martin Benedik dlhoročný predseda dobrovoľného hasičského  zboru. 2. deň.  Sprievod  účastníkov a súborov v krojoch Mariánskym námestím v  doprovode  medzevskej dychovky na  dvor ZŠ – Grundschule. V  triedach  školy boli usporiadané výstavy:   turistický  oddiel  Skoba, poľovnícke  združenie, miestni  výtvarníci  Bröstl, Flegner, Toth, práce  z  dreva  a kovu. Výtvarník Helmut  Bistika triptych „Ukrižovaný“ v predsieni kostola. Walter  Bistika fotky a dokumenty  z histórie  Medzeva. Pozoruhodná prehliadka rôznej  tvorivosti medzevských občanov.

28. augusta pred pamätníkom SNP si uctila malá skupina oficiálnych hostí padlých medzevských občanov počas SNP pred 63 rokmi.

9. október. Veľvyslanec Spolkovej  Republiky Nemecko Dr. Jochen Trebesch sa stretol s bývalým prezidentom  SR  Rudolfom  Schusterom v Dome  stretávania. Veľvyslanca privítal aj predseda regionálnej organizácie Karpatskonemeckého spolku Peter Sorger za prítomnosti Ing. Bartolomeja Eibena, Magr. Vilmy Bröstlovej, Waltera Bistiku, Ing. Viliama Gedeona a ďalších členov predsedníctva.

30. októbra odovzdal (daroval) exprezident  Rudolf Schuster  svoje kováčske a kinematografické múzeum v Medzeve s kompletným inventárom Technickému  múzeu v Košiciach.

Mariánsky stĺp na  Mariánskom námestí (z 18. stor.)  je  silne  zvetraný. Mesto  začalo s jeho  rekonštrukciou aj pomocou Ministerstva  kultúry SR. Ukončená  bude  v roku 2008. Sochy stĺpu tvorili sv. Mária, sv. Florián, sv. Rochus, sv. Ján Nepomuk.

31. december. Pokračuje vyššia pôrodnosť rómskych detí. Počet narodených rómskych detí – 36,  počet narodených  bielych  deti :17, Spolu  53 narodených  detí. Počet  úmrtí  :34.  Počet  svadieb : 16.  Počet obyvateľov :  3820.

Mestská políciazaevidovala  27 trestných  činov (vlámania, krádeže, ublíženie na zdraví)  a  95  priestupkov (v cestnej  premávke, vo verejnom  poriadku, priestupky proti  majetku  a pod.). Osvedčil sa  bezpečnostný kamerový  systém na  Mariánskom námestí.

Ing. Ondrej Gedeon, prednosta  mestského úradu – z rozpočtu  mesta v roku zrealizovalo mesto projekty: rekonštrukcia rozhlasovej  ústredne a siete  na  sídlisku Mladosť, na Jarnej a  Aljašskej ulici a v Grunde, obnovenie  detského ihriska  na sídlisku Mladosť (šmýkačka, hojdačky). Nákup 8 kusov sklolaminátových   kontajnerov    pre  separovanie odpadu, rekonštrukcia  cesty v  hornom Grunde,  výstavba  chodníka za kostolom a cez cintorín.

Partnerskými mestami Medzeva naďalej ostávajú Holice v Českej republike (zmluva z 24. júla 1999) a Rátka, bývalá nemecká obec v Maďarsku v regióne Tokaj-Hegyalja. Vzájomná  návšteva  speváckych  a  hudobných  telies  na  medzinárodnom festivale nemeckých  menšín v  Rátke a na Dňoch mesta Medzev, či  počas Bodwataltreffen Karpatskonemeckého spolku v Medzeve (zmluva z r. 2001)

2007/2008 Základná  umelecká škola v Medzeve, Štóska  ulica číslo 159. V  tomto  školskom  roku  navštevuje školu 595 žiakov. V štyroch predmetoch pripravuje umelecká škola svojich žiakov na strednú, či vysokú školu umeleckého zamerania. Z hudobnej sa vyučuje hra na klavíri, keyboarde, priečnej flaute, klarinete, trúbke, akordeóne, gitare. Vyučuje sa ďalej spev, maľba, tanec a prebieha aj literárno-dramatické vyučovanie. Škola má aj svoje detašované pracovisko v Poproči, Malej Ide.

2008    Na jar  navštívil David Kundtz z Clevelandu (USA), vnuk veľkorysého donora finančných prostriedkov pre medzevský kostol (v rokoch 1932-1933) Theodora Kundtz, Medzev. Privítala ho primátorka V. Flachbartová a spolu skonštatovali, že zrenovovaný kostol z darovaných peňazí sa opäť leskne ako šperk. Christophera Eibena,  je autorom knihy ,,Tori in Amerika. The Story of Theodor Kundtz” (Tori v Amerike. Príbeh Teodora Kundtza). Dva  exempláre  knihy sú v Medzeve.

Primátorkou  Medzeva je JUDr. Valéria  Flachbartová. Projekty mesta od  decembra 2007 do mája  2008 – z  rozpočtu mesta  bolo  financovaných 11 projektov. Jednalo sa prevažne o stavebné akcie: nová brána  na  ZUŠ, prestavba  baru na kuchyňu, projekt na rekonštrukciu základnej školy – Grundschule, rekonštrukcia  strechy a sociálnych zariadení futbalového klubu…)

Projektom ,,Leader“ sa má začať realizovať integrovaný rozvoj vidieka a regiónu v miestnej akčnej skupine (MAS) Rudohorie. Zapojilo sa 16  obcí: Baška, Bukovec, Hodkovce, Hýľov, Jasov, Malá Ida, Medzev, Nižný  Klatov, Novačany, Poproč,Rudnik, Šemša, Štós, Vyšný Klatov, Vyšný Medzev a Zlatá Idka.

Základná škola – Grundschule: V školskom roku 2007/2008 ju navštevovalo 527 žiakov z toho na prvom stupni 288 a na druhom stupni 239 žiakov. Vo voľnom čase sa žiaci zúčastňujú na 24 záujmových krúžkoch. Na Helmutom Bistikom organizovanej ,,Kinderwerkstatt“ (Detská dielňa) vo februári v Herľanoch sa deti naučili maľovať a kresliť svoje predstavy, pričom si precvičili aj svoju nemčinu. 10 žiakov 9. ročníka úspešne získalo ,,Sprachdiplom“ (Certifikát z nemeckého jazyka). Na olympiáde z nemeckého jazyka získali žiaci prvé dve miesta, dve druhé a jedno tretie miesto. V celoslovenskom kole obsadila žiačka Jana Kutlíková 6. miesto. Pripomíname, že škola bola postavená v roku 1957. Ako takzvaný pavilónový typ stavby. Na školskom dvore sa postavilo šesť pavilónov prepojených zastrešenými chodníkmi. Renovácia sa zrealizovala z operačného programu Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja ,,Infraštruktúra“. Jednalo sa o prostriedky vyčlenené na nové strechy, zateplenie stien a výmenu okien.

Od 14.-18. mája prebehlo stretnutie členov Charty európskych vidieckych sídel na Cypre. Primátorka V. Flachbartová sa ho zúčastnila spolu s troma mladými Medzevčanmi. Podujatie sa organizovalo na tému ,,Priama účasť občanov na správe veci verejných“.

Dobrovoľný hasičský zbor (DHZ) v Medzeve oslavoval svoje 130. výročie založenia. 24. mája sa uskutočnila oslava spolu s požiarnikmi z Waldenbuchu (Nemecko), Rátky (Maďarsko), Holice (Česko), zo Štósu, Jasova, Vyšného Medzeva, Lucia Bane. Obec Waldenbuch darovala Medzevu hasičské auto typu Mercedes TEF. V tomto čase mal DHZ v Medzeve 55 členov. Predsedom je Ing. Gerhard Ballasch a veliteľom Karol Schmer.

Na konci školského roka koncertovali žiaci Základnej umeleckej školy na  podujatí ,,Rytmus života“. Na podujatí vystúpili s dychovými nástrojmi, predviedli svoje umenie na husliach a akordeóne. Hudobníci na akordeónoch sa zúčastnili aj súťaže ,,Zlaté tango“ v Rajeckých Tepliciach.

Dňa 14. Júna prišiel na súkromnú návštevu Medzeva a Košíc rakúsky prezident Heinz Fischer.  Primátorka V. Flachbartová ho privítala spolu s exprezidentom Rudolfom Schusterom na prehliadku hámra v Šugovskej doline. Nasledovala prehliadka múzea kinematografie R. Schustera na Štóskej ulici.

V júni vypukol požiar v bytovke na sídlisku Mladosť číslo 6 a poškodil 5 bytov.

2007/2008 Tajomník Medzevského futbalového klubu ing. Viktor  Jevický: v  85. roku činnosti dosiahli futbalisti, súťažiaci vo juhovýchodnej skupine V. ligy 2. miesto.

Dni mesta  Medzev – Bodwataltreffen Karpatskonemeckého spolku na Slovensku. 11. Júla sa konalo slávnostné  zasadnutie Mestského zastupiteľstva s ocenením zaslúžilých občanov:  Monika Babejová – niekoľkonásobná darkyňa krvi, Mgr. F. Kuruc za vybudovanie medzevského  dychového  orchestra, Jozef Oravec za  založenie  a vybudovanie strojárenskej  a  zámočníckej firmy Zamre s. r. o. Ocenení boli aj občania brániaci šírenie požiaru na sídlisku Mladosť.

12.Júl. Sprievod Mariánskym námestím. Primátorka  V. Flachbartová s mestským zastupiteľstvom, zástupcovia  z Holíc, z Vyšného Medzeva a Štósu, medzevská dychovka, žiaci  základnej školy- Grundschule, súbory v  krojoch z Chmelnice, Rátky, Košíc, z Medzeva  (súbory Goldseifenchor, Schadirattam) poľovnícke  združenie Medzev a  turisti ,,Skoba“. Konal sa aj 6.  Hámornícky polmaratón. Spolu sa ho zúčastnilo 87 bežcov 21,1 km dlhej trati Medzev-Štós-Medzev. Z korčuliarov vyhral Jakub Leščinský (Prešov) s časom 37:05 min. Z  bežcov bol prvý Imrich Pástor z Košíc za 1:15:41 h. Prvý Medzevčan bol 54-ročný, organizátor  behu Ján Imling s časom 1:41:29 h.

Hlavný  kultúrny  program „ Bodwataltreffen” pozdravili: primátorka JUDr. V. Flachbartová,  predseda  regionálnej organizácie Karpatskonemeckého spolku Bodwatal Peter  Sorger, a predseda Karpatskonemeckého spolku Dr. Ondrej Pöss. Príhovory odzneli v nemeckom a slovenskom jazyku.  S veľkým úspechom vystupovali: nemecký spevácky súbor „Marmon” a žiaci z Chmelnice, spevácky  súbor  z Rátky (Maďarsko), recitujúca žiacka Claudia  Gášparová, akordeónový žiacky  súbor a tanečníci  Základnej umeleckej školy v Medzeve, nemecký spevácky zbor „Nachtigallchor“ z  Košíc, nemecký  tenor Uli Keyl, nemecký Mantakenchor z Košíc,  medzevskí tanečníci miestnej  organizácie Karpatskonemeckého spolku „Schadirattam“ , nemecký medzevský  spevácky súbor „Goldseifenchor“  a  spevácky duet Ján König a Oľga  Jeňová z Košíc. Počas 16-ročného pôsobenia Vilmy Bröstlovej sa vystriedalo tanečnom súbore Schadirattam asi 130 mladých ľudí. Na tomto podujatí vystúpilo približne 20 chlapcov a dievčat s tanečnou tradídíciou ,,Hoonapl, Hoonapl host an beißen Kean“. 18-ročný Spevácky zbor Goldseifenchor predstavil ľudové piesne ,,Wenn alle Brünnlein fließen“ (Keď tečú všetky studničky, ,,Steig ich den Berg hinauf“ (Idem do hory) a mnohé ďalšie. Návštevníci si prezreli výstavy rezbárky Oľgy Schmiedtovej, ikonografické maľby Ing. Milana Kušníra, poľovnícke trofeje poľovníckeho združenia v priestoroch Základnej školy – Grundschule v Medzeve. Mládež sa zabávala pri rytmickej hudbe do neskorých hodín. Svätá omša a futbalový turnaj ukončili veľkolepé mestské podujatie.

V októbri sa začalo s výstavbou multifunkčného ihriska pre futbal, volejbal, tenis a basketbal v areáli Základnej školy – Grundschule v Medzeve.

17. decembra sa konal vianočný koncert Základnej umeleckej školy v medzevskom kostole. Bol vedený učiteľkou Mgr. Gabrielou Petrášovou a pod taktovkou dirigentky Michaeli Gedeonovej zahral na trúbke žiak Samuel Müller solo Adagio od G. F. Händla. Sakrálny spevácky zbor zaspieval od F. Zilke ,,Alle Jahre wieder“ (Každým rokom opäť) a ,,Morgen kommt der Weihnachtsmann“. Na akordeóne zahrala žiačka Katarína Rostášová  ,,Sarabande“ od G. F. Händla. Na zobcovej flaute zahral André Lukas časti Menuetu J. S. Bacha. Kristian Pöhm zahral na akordeóne Capriccio od Hurta. Cecília Smoradová predstavila gitarovú sonátu Op. 21 od Corelliho.

Z  rozpočtu mesta boli v tomto  roku realizované a financované nasledovné projekty: rekonštrukcia  morového  stĺpu, výmena  dvier, okien  a rekonštrukcia kanalizácie Mestského úradu, majetkové vysporiadanie  pozemkov, futbalového ihriska, kúpaliska, a hasičskej zbrojnice. Oprava cesty, oprava chodníkov na Revolučnej, Robotníckej, Kováčskej  ulici, v Grunde a na sídlisku Mladosť. Projekty, prípravné práce, majetkové  vysporiadania, nákup programu pre evidenciu  hrobov a  iné drobné akcie.

Katolícky. farár  Miroslav Porvazník celebroval  aj v tomto roku  každú  nedeľu  jednu sv. omšu  po  nemeckys nemeckým sakrálnym súborom. Ďalej jednu svätú omšu  po  slovensky so slovenským zborom. V oboch domovochdôchodcov celebruje v nedeľu  po jednej slovenskej omši.

31. december. Z výpisu z mestskej matriky je zrejme, že sa v roku 2008 narodilo 15 detí majoritného obyvateľstva a 35 detí rómskej minority.

Decembrové zasadnutie Mestského zastupiteľstva schvaľuje investičný program na rok 2009, predložený primátorkou JUDr. V. Flachbartovou: výstavba  chodníkov na Mariánskom námestí, na  sídlisku  Mladosť, rekonštrukcia  kúpaliska a strechy Domu služieb, výstavbu tribúny na futbalovom ihrisku,oprava hámru v Šugovskej doline, zmena palivovej základne základnej školy a iné.

Mestská komisia pre kultúru, šport a školstvo hodnotila najlepšie upravené domy Tajomník Mestského futbalového klubu predstavil výsledok hry v 5. lige juhovýchodnej skupiny. Po odohraní 13 kôl je Medzev na  5. mieste  s 22 bodmi.

31. december. O  23.00 h na  Mariánskom námestí prebehla rozlúčka so starým rokom a privítanie nového s pestrým ohňostrojom a šampanským

2009   Máj. Cieleným úsilím dosiahla primátorka V. Flachbartová s mestským zastupiteľstvom.Regeneráciu centrálnej  časti mesta. Realizuje sa:

- rekonštrukcia mestských komunikácií, výstavba  chodníkov,

- rekonštrukcia  zástavok autobusov, sadová  úprava  a drobná

architektúra,

- výstavba  verejného osvetlenia.

Tento  projekt  je  spolufinancovaný  Európskou  úniou a  Slovenskou republikou (95 %). Termín  ukončenia je rok 2012.

10.-12. júla sa konali ,,Dni mesta Medzev” s podujatím Bodwataltreffen. Pred 115 rokmi sa začalo s budovaním železnice Moldava nad Bodvou – Jasov – Medzev a odbočkou na Lucia Baňu. Tým sa Medzev napojil na maďarskú železničnú sieť. Na základe viedenskej arbitráže z 30. rokov bola maďarská hranica vzdialená od Medzeva len 3 km, pri Počkaji (časť Jasov). Na pripomenutie vtedajšej hospodárskej dôležitosti trasy zorganizovala primátorka V. Flachbartová voľné jazdy starým historickým vlakom pre zaujatých občanov a deti. Oživenie trasy bolo dobrým nápadom, pretože dnes už nepremáva osobná doprava po trase. V súčasnosti premáva po železničnej trase výlučne nákladná doprava na prevoz dreva. Aj tohtoročné dni mesta a Bowataltreffen boli obrovským úspechom vedenia mesta a Karpatskonemeckého spolku.

September. Medzevský rybársky zväz ďakuje za finančnú a materiálnu pomoc Obecnému úradu vo Vyšnom Medzeve, Mestskému úradu v Nižnom Medzeve a súkromným podnikateľom pri vyčistenú a úprave starej a schátralej vodnej nádrže na hámri ,,káva“ v údolí Hummel.

December. Primátorka  JUDr. V . Flachbartová informovala  čitateľov Medzevského spravodajca  o realizovaných  investičných  a neinvestičných  akciách: vybudovanie chodníka zo Štóskej ulice na sídlisko Mladosť v dĺžke 234 m, mesto  opravilo prekopávky cesty na Miroslavskej, Štóskej  ulici, povrch   cestnej  komunikácie  na  Mühlpak, na  Aljašskej  a Kováčskej ulici,  most  cez  Bodvu, inštalácia  kamery  na  cintoríne pre ochranu verejného  poriadku a proti poškodzovaniu  hrobov, v rozpočte mesta na 2010  je zahrnuté spolufinancovanie projektu ,,Regenerácia  centrálnej zóny mesta”  (výstavba  chodníkov, dopravné značenie, odvedenie  dažďovej vody  z Mariánskeho námestia a iné). Projekt je spolufinancovaný z  európskeho fondu. Ministerstvo vnútra a Ministerstvo  regionálneho rozvoja prijali projekt na rekonštrukciu  bývalého obecného domu, národnej kultúrnej pamiatky (s divadelnou sálou) na Mariánskom námestí. Objekt chátra aj po častých opravách od roku 1947.

2010    17.mája obhájila Marianna Schmotzerová bakalársku  prácu ,,Dejiny a kultúra karpatských Nemcov. Geschichte  und  Kultur der Karpatendeutschen“. Konzultantom bol doc. PhDr. Pavol Zubal, PhD. Prácu obhájila na Prešovskej univerzite, filozofickej fakulte, na katedre germanistiky. 67 stranová práca obsahovala informácie o Medzeve, hámroch, dejinách, kultúre, školstve, Karpatskonemeckom spolku, múzeach, o ľudovom umení, o zvykoch a tradíciách. Práca obsahovala aj fotodokumentačnú prílohu krojov, svadieb a pohrebov zosnulých

V októbri začal Dr. Bachman z Univerzity v Regensburgu (Nemecko) s vedeckým podchytením mantáckeho nárečia.

23. októbra sa konalo v centre Medzeva hasičské cvičenie dobrovoľných hasičských zborov z Poproča, Jasova, Štósu, Nováčan a zboru z Medzeva. Súťažné cvičenia prebiehali pod velením Karola Schmera.

17. november. V rámci  programu  Europskej  únie ,,Európa der Bürgerinnen und Bürgern“ (Európa občaniek a občanov) bola odovzdaná Charte  európskych vidieckych  miest na ,,Golden Stars 2010“ (Zlaté hviezdy 2010).  Za úspešnú medzinárodnú propagáciu  mesta  Medzev  prevzal cenu Ing. Gerhard Ballasch. Je to ďalšie  ocenenie  po tom, ako sa  primátorka mesta JUDr. Valéria  Flachbartová  stlala   viceprezidentkou Charty  pre východné  krajiny.

V medzevskej  odbornej škole (SOŠ) s dvesto  žiakmi, bola v rámci projektu  ,,Obnoviteľne zdroje energie  na  školách” postavená výkonná  kotolňa na štiepky. Nasledovala  rekonštrukcia  elektrickej  siete v triedach a kanceláriách.

5. december. Mestské kultúrne stredisko pripravilo program pre  deti spolu s     prešovským     divadielkom Babadlom o narodení Ježiška príbehom.

Medzevčan Mgr. phrm. Ernst Tomasch, farmaceut v dôchodku, bývajúci v Novej Dedine, vydal vo vlastnom vydavateľstve ,,Verschuch einer mantakischen Gramatik – Die metzenseifener Mundart“ (Pokus o gramatiku – medzevské nárečie).

2011    Na právnickej fakulte v Košiciach pôsobí prof. JUDr. Alexander Bröstl, rodený Medzevčan,        syn Júliusa Bröstla.

Homepage  www.oldmetzenseifen.de, Heinza Schleusenera. Berlin, o kultúre a histórii a. V. a N. Medzeva, (v nemčine, slovenčine maďarčine a angličtine ) má  celosvetove veľký  ohlas.  Medzevčania  a ich  potomkovia  na  celom svete  sa   zaujímajú prevážne o históriu, remeslo, kostol a genealógiu. Pre výskum genealógie  je na  webovej  stránke  k dispozícii obsiahla  databanka s  pomôckami  pre  hľadanie predkov.

18. februára venovala slávnostným aktom vedúca Katedry germanistiky Filozofickej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach Dr. Ingrid Puchalová monografiu ,,Nemecké nárečia na Slovensku. Die deutschen Mundarten in der Slowakei.“ pani doc. Dr. Eleonóre Dzuríkovej, CSc (z rodiny Janosch Kaspa). za jej zásluhy pri budovaní tejto katedry na univerzite. Pani Eleonóra Dzuríkova je rodená Medzevčanka, pričom plynule hovorí mantácky a vyštudovala germanistiku a slavistiku. Venuje sa nemeckému jazyku, jeho vetnej skladbe, lexikológií. Jej prednášky si doteraz vypočuli aj študenti na Ekonomickej univerzite v Košiciach, na ďalších univerzitách v Košiciach, univerzite v Prešove, či Ružomberku. E. Dzuríková je     taktiež aktívnou a zakladajúcou členkou miestnej organizácie Karpatskonemeckého spolku v Košiciach.

11. marca zomrel Medzevčan Jozef Roob v Žiline.

Z 20. na 21. mája  prebieha  na  celom Slovensku, teda  aj  v Medzeve ,,Sčítanie obyvateľov, bytov a domov“. Ak sa  v Medzeve  prihlási 15%  obyvateľstva  k  nemeckej  národnosti, môžu mať vstupné tabule do mesta  okrem  slovenského názvu Medzev aj  nemecký názov Metzenseifen.

25. mája privítal predseda regionálnej organizácie Karpatskonemeckého spolku Peter Sorger a predsedníčka miestnej organizácie v Medzeve Vilma Bröstlová v Dome stretnutí veľvyslanca Spolkovej republiky Nemecko Dr. Axela Hartmanna.

11. júna prepožičal poslanec Európskeho parlamentu a hovorca sudetských Nemcov Bernd Posselt pri príležitosti 62. Sudetonemeckých dní bývalému prezidentovi Rudolfovi Schusterovi Európsku Karlovu cenu 2011 Sudetonemeckého krajinského spolku. Rudolf Schuster sa totiž už roky zasadzoval za priateľské vzťahy medzi národmi v strednej Európe.

2011    Dmi mesta 9. júla: 10,45  h štart Inline korčuliari Medzev – Štós – Medzev.

10.00 h , štart polmaratónu Medzev – Štós – Medzev.

2011    Dňa 15. augusta štartoval na trase Budapešt –Moskva –Petropavlovska, 77-ročný neúnavný exprezident SR  Rudolf  Schusterso  svojim 42 ročným sprievodcom Eduardom Gomom na  jednomesačnú výpravu   na  polostrov Kamčatka. Rudolf Schuster, ktorý zvláštnosti Kamčatky  šťastne  interpretuje technickými  a zemepisnými dátami, obohacuje dielo svojimi  jedinečnými fotografiami.

September. Zakladajúci člen a znalec histórie Walter Bistika spísal kroniku miestnej organizácie Karpatskonemeckého spolku v Medzev v rokoch 1990-2011. Ku kronike prispel troma fotodokumentačnými cyklami, ktoré sú uložené v Dome stretávania.

2011    9. októbra zomrel dlhoročný zbormajster zboru „Goldseifen“ Peter Hartmann.

Realizácia  projektu  z roku 2009 ,,Rekonštrukcia  centrálnej časti Medzeva“.Námestie  je  kultivované a poskytuje príjemný pohľad.