Mesto Medzev - textová verzia

Hlavné menu Grafická verzia



OBSAH STRÁNKY

Hlavné menu Grafická verzia

Hlavná stránka - Články a novinky

 


Hlavné menu Grafická verzia

Mesto - Základné údaje

Nadmorská výška: 318 mnm
Zemepisná šírka/dĺžka: 48°42′00″S 20°53′30″V
Rozloha katastra: 31,86 km2
GPRS súradnice: 48°42´00“N, 20°53´30“E
Počet obyvateľov k 31. 12. 2011: 3934
Okres: Košice – okolie
Kraj: Košický

História

Medzev leží tam, kde rieka Bodva zarezala hlbokú a širokú brázdu doliny medzi Volovské vrchy a Slovenský kras. Prevýšenie od nadmorskej výšky na námestí mesta po vrcholky reťaze hôr obklopujúcich Medzev je približne 1000 m. Nádherné prostredie a prírodné bohatstvo formovalo po stáročia život obyvateľov Medzeva.

Dobrodružné osídľovanie v 13. storočí, presídlenie z pôvodnej lokality „Dörfl“ do dnešného Medzeva, neustále trenice s prepošstvom Jasov o privilégiá, krvavé časy reformácie a protireformácie, aktívne zapojenie sa do stavovského povstania, susedská rivalita s Vyšným Medzevom, revolučné premeny sveta v 19. storočí, búrlivé 20. storočie a ďalšie vplyvy formovali bohatú históriu mesta.

Ľudia, ktorí vytvárali dejiny Medzeva a nechali sa tými dejinami formovať, boli pôvodne nemeckí osadníci pozvaní osídliť vyľudnené územia vtedy severného Uhorska. Títo ľudia priniesli do krajiny svoju kultúru, právo a tradície. Historický nemecký dialekt je možné počuť dodnes na ulici, v obchodoch, na úradoch a nemecké obyvateľstvo je dodnes v Medzeve typické napriek vysťahovaleckým vlnám a krutým zásahom dvoch totalitných režimov.

Ľudí žijúcich v Medzeve živili po stáročia remeslá. Tieto remeslá boli pre hospodársky život mesta charakteristické, remeselníci z Medzeva a ich výrobky boli známe po celom svete. Najvýznamnejšími remeslami boli stolárstvo, šindliarstvo, tesárstvo, obuvníctvo, garbiarstvo, pivovarníctvo a hlavne hámornícke kováčstvo. Toto prinieslo slávu, uznanie a blahobyt mnohým majstrom.

O rozšírenosti hámorníckeho kováčstva svedčia mnohé jazerá a ich torzá, mnoho nostalgicky pôsobiacich zrúcanín hámrov, ale aj niekoľko zachovalých objektov, v ktorých je možné spoznať dômyselné stáročia nezmenené technológie spracovania železa.

Medzevčania si svoju bohatú históriu vážia. Svedčí o tom zrekonštruovaná pamiatková zóna s opravenými historickými budovami, starostlivo udržiavané muzeálne objekty a pôvodná nezmenená historická architektúra. V okolitých dolinách je možné objavovať romantické zákutia s tichými jazierkami, kde kedysi za buchotu hámorníckeho buchára v pote tváre Medzevčania vyrábali poľnohospodárske náradie, ktoré ich preslávilo na celom svete.
Všetky stopy minulosti, bohatstvo prírody, architektúry mesta a okolia Medzevčania s hrdosťou a radosťou ukazujú všetkým, ktorí mesto navštívia. Pre návštevníkov je k dispozícii bohatá infraštruktúra, ktorá ponúka možnosti na šport, oddych, kultúru, turistiku, osvieženie a ubytovanie.

Okrem športovania v prírode i na kvalitných športoviskách, turistiky a poznávania histórie môžu byť lákadlom pre návštevníka aj tradičné podujatia: stretnutie Karpatských Nemcov, Dni mesta Medzev a Hámornícky polmaratón. Po spojení týchto podujatí do jedného celku sa podarilo vytvoriť podujatie, ktoré každému návštevníkovi ponúkne bohatý hlavný program a množstvo zaujímavých sprievodných kultúrnych, spoločenských a športových podujatí.

Okolité obce

Vyšný Medzev je dvojičkou Medzeva, mesto a obec majú spoločnú históriu, boli založené približne v rovnakom čase a mali veľmi podobný vývoj. Obec leží 2 km severne od Medzeva nad údolím Bodvy a z obce je nádherný výhľad na mesto, na celé údolie Bodvy a okolité hory. Návštevníka Vyšného Medzeva môže zaujať barokovo – klasicistický kostol, zrenovovaná radnica, celková príjemná architektúra obce, zaujímavo riešený, žiaľ, už dnes nefunkčný povrchový vodovod, hámor v doline Hummel a dnes už stále vzácnejší božský pokoj. Z tradičných akcií je najväčším lákadlom určite motokros.

Jasov je obec ležiaca 6 km východne od Medzeva. Staršiu históriu Jasova objasňujú archeologické nálezy keltského osídlenia. V stredoveku bol Jasov vďaka mocenským sídlam - hradisku a kláštoru premonštrátov dôležitým remeselníckym mestečkom, neskôr jeho význam postupne upadal. Prekrásny kláštor so vzácnou knižnicou a barokovým kostolom, nádherná vápencová kvapľová jaskyňa, pokojné jazerá a pekné okolie robia Jasov príťažlivým miestom pre každého, kto sem zavíta. Navyše dobrá infraštruktúra umožňuje aktívny oddych a osvieženie tela a duše.

Schovaná medzi kopcami smerom na západ leží obec Štós, vo vzdialenosti asi 10 km od Medzeva. Bane a remeslá boli hlavným fenoménom, ktorý formoval vývoj obce. Štóski remeselníci sa preslávili hlavne nožiarskou výrobou. V 19. storočí k obci pribudli klimatické kúpele s krásnym parkom. V Štóse je atraktívne už samotné prostredie, aj kúpele. Ďalšími tromfami pre spríjemnenie pobytu v Štóse sú lyžiarsky areál, dom spisovateľa Zoltána Fábryho a atraktívna architektúra s pekným kostolíkom. Okolité doliny a hory sú rajom pre turistov.

Zaujimavosti

Múzeum R.S.

Múzeum kinematografie rodiny Schusterovej

Ucelená kolekcia kinematografickej techniky, etnografická zbierka a dokumenty hámorníckej výroby. Otvorené: utorok – sobota 10.00 – 15.00 hod. Záujem organizovaných skupín (10 a viac návštevníkov) o prehliadku je nutné ohlásiť vopred.

Kontakt: Štóska 16, 044 25 Medzev 0918 965 701 Vstupné: dospelí 1,50 €, zľavnené 1,00 €

T.M.

Slovenské technické múzeum

Hlavná 88, 040 01 Košice

Tel.: +421 918 965 712

+421 55 72606 54

www.stm-ke.sk

Hámor

Hámor – národná kultúrna pamiatka

Prvá písomná zmienka o osídlení oblasti Medzeva pochádza z r. 1272 vo forme písomnosti o zneužití lesa obyvateľmi baníckej osady. Z r.1366 sa zachovala listina o povolení výstavby troch vodných kováčskych hámrov. Začiatky týchto zariadení v Medzeve sa spájajú s menom Eliáš Tagnägel. Tento flámsky kováčsky majster v roku 1371 začal stavať v Dolnom Šugove tri hámre s vodnými nádržami. Stal sa skutočným zakladateľom medzevského kováčstva. Medzev sa v podstate preslávil výrobou kovaného náradia, najmä na ručné poľnohospodárske práce. Koncom 19.storočia na potoku Bodva a na jej priľahlých prítokov pracovalo vyše sto vodných kováčských hámrov s viac ako dvesto vyhňami. Výrobky medzevských kováčov – lopaty, rýle, motyky, rohačky, ale aj rôzne iné kované náradie boli známe nielen na území Slovenska, ale pre svoju vysokú kvalitu aj v mnohých štátoch sveta. Dodnes možno túto atraktívnu a doslova majstrovskú prácu obdivovať ešte ako ukážku v zachovalom hámri v národnej kultúrnej pamiatke v Šugovskej doline.

Ako je možné navštíviť národnú kultúrnu pamiatku – hámor? Prevádzkovateľ: Mestský podnik služieb Hámor nemá presne stanovené návštevné dni ani otváracie hodiny. Návštevu hámra si záujemcovia musia minimálne 3 dni vopred objednať telefonicky, alebo objednávkou na MsPS mesta Medzev na týchto číslach: Ing. Jozef Schmer – vedúci podniku, telefón 0905 478 321 Tibor Frantz – vedúci referent podniku: 0905 586 934, fax: 055 4667637. Hámor je prístupný pre verejnosť od 1.apríla do 31.októbra. Počet návštevníkov 10 a viac. Náklad na jednu návštevu s ukážkou je 17 €

Kostol

Dnes už nič neprezrádza, že tam, kde stojí medzevský kostol, kedysi bola nebezpečná bažina, v ktorej býval trinásťhlavý drak. Zo svojich papúľ chrlil oheň a na jeho jedálnom lístku boli na prvom mieste medzevské dievčatá. Medzevčania sa s tým museli popasovať, pretože tak to v povestiach má byť. Premohli ho nie silou, ale ako to v takých prípadoch býva zvykom, úžasnou fintou. Zo smoly vymodelovali bábiku, ktorú obliekli do kroja a predložili drakovi. Ten im na fintu skočil a bábiku zožral, čo malo preňho fatálne následky. Smola sa v ňom chytila a draka roztrhalo na márne kúsky. Od obrovského ohňa bažina vyschla a vzniklo pekné námestie. To námestie Medzevčania obstavali domami a v jeho strede si postavili kostol.

Kostol, ktorý dnes krášli námestie v Medzeve samozrejme nie je pôvodný. Ten bol podľa dostupných dokladov drevený, gotický, zasvätený sviatku narodenia Panny Márie. Zmena nastala v prvej polovici 18. storočia, keď barón Gregorius Sorger, biskup Sedmohradska, rodený Medzevčan, dal postaviť v Medzeve nový kostol. Výstavba začala v roku 1732 a trvala 3 roky. Nebolo to bez problémov. Zámenou plánov došlo k tomu, že kostol, ktorý sa mal postaviť v Medzeve, stojí niekde inde, a kostol, ktorý v Medzeve stojí, mal stáť tiež na inom mieste. Biskupa Sorgera, ktorý pri príležitosti dokončenia stavby kostola vycestoval osobne do Medzeva, táto zámena tak naštvala, že sám kostol ani nevysvätil.

Z tohto pôvodného kostola sa Medzevčania tešili až do roku 1892, keď padol za obeť zničujúcemu požiaru. Jeho obnova bola úspešne dokončená len vďaka peniazom Theodoa Kuntza, úspešného podnikateľa, pochádzajúceho z Medzeva.

Po dlhých rokoch totality, keď tým, čo mali moc rozhodovať, na stave kostolov vôbec nezáležalo, potreboval kostol koncom 20. storočia znova renováciu. Tá sa uskutočnila v deväťdesiatych rokoch vďaka aktivite miestneho farára pána Miroslava Porvazníka a štedrým darom úspešných ľudí.

V kostole je možné obdivovať vzácnu kamennú krstiteľnicu zo 17. storočia, zaujímavý oltár, pôvabnú výzdobu stien a nádherný výhľad z veže.

Stĺp

Morový stĺp Panny Márie Immaculaty Barokový morový stĺp Panny Márie Immaculaty sa nachádza v centrálnej časti Mariánskeho námestia. Pravdepodobne bol postavený na pamiatku zažehnania morových epidémií. Boli 4, posledná v roku 1715. Existenciu morového stĺpa potvrdzujú listiny z roku 1771. V historických listinách z rolu 1734, obsahujúcich údaje o prestavbe rímsko-katolíckeho kostola Narodenia Panny Márie po vyhorení dreveného kostolíka, nie sú uvedené žiadne údaje, ktoré by potvrdzovali existenciu Morového stĺpa alebo plastiky situovanej na námestí. S najväčšou pravdepodobnosťou možno predpokladať, že toto sochársko-architektonické dielo vzniklo v rozpätí rokov 1735 – 1771.

Renovácia Morového stĺpu a jeho figurálnej výzdoby z roku 1907 je zaznamenaná v nápise na čelnej strane podstavca stĺpa.

Morový stĺp tvorí architektonický prvok zložený zo stĺpu kruhového prierezu ukončeného na vrchole jednoduchým oblým prstencom, s hladkým driekom, osadeného na hlavicu podstavca. Podstavec je ukončený šesťhrannou základňou s dvoma schodiskovými stupňami a figurálnou výzdobou súsošia. V strednej časti podstavca je vytesaný latinský nápis s dátumom renovácie.

Na vrchole stĺpa je na korintskej štvorbokej hlavici umiestnená socha Panny Márie Immaculaty, obrátenou na severozápad a na každej strane trojbokého podstavca je štvorcová plocha a na ktorej je na východnej strane umiestnená socha sv. Rochusa, na severozápade socha sv. Floriána a na juhozápade socha sv. Jána Nepomuckého. Celková výška stĺpa je 7,10 m. V roku 1907 bola vykonaná renovácia podstavca stĺpa a schodiskovej bázy. Figurálna kompozícia zostala zachovaná, do podstavca bola osadená kamenná platňa s vytesaným textom.

Morový stĺp bol v roku 1967 zapísaný do štátneho zoznamu pamiatkového fondu Slovenskej republiky. Vlastník kultúrnej pamiatky Mesto Medzev podalo dňa 22. novembra 2007 žiadosť na rekonštrukciu Mariánskeho morového stĺpu. Na základe schválenia tejto žiadosti bola vykonaná celková rekonštrukcia Morového stĺpu Panny Márie Immaculaty, ktorá bola ukončená koncom roka 2008 a 11. januára 2009 po svätej omši bol tento Morový stĺp požehnaný košickým arcibiskupom, metropolitom J.E. Mons. Alojzom Tkáčom.

Čiška

Hvezdáreň

Hvezdáreň v Medzeve je jedinou inštitúciou svojho druhu v okrese Košice – okolie. Od mája 2010 pracovníci Hvezdárne zintenzívnili činnosť na úseku práce s deťmi a mládežou, čo sa prejavilo zvýšenou návštevnosťou. Hlavné podujatia, ktoré majú tradíciu sú: Dni astronómie, vedomostné súťaže – Čo vieš o hviezdach, umelecké súťaže – Vesmír očami detí, verejné pozorovania oblohy pri príležitosti Dní okolitých obcí a mesta Medzev, veľmi obľúbené sú denné letné detské tábory. Spolupracuje aj s Karpatsko – nemeckým spolkom na Slovensku, ktorý tiež usporadúva každoročne nemecký denný letný tábor a zvyčajne deti 1x navštívia aj Hvezdáreň. Hvezdáreň spolupracuje so všetkými podobným inštitúciami na Slovensku. Spolupracuje prostredníctvom svojich zamestnancov na všetkých akciách, ktoré usporadúva Kultúrne centrum, svoje priestory poskytuje na rôzne prednášky, koncerty / prednášková miestnosť má výbornú akustiku. Pomáha k zážitkovému vyučovaniu fyziky a iných prírodovedných predmetov buď priamo vo svojich priestoroch, alebo na školách vysielaním svojich zamestnancov do škôl v celom okrese. Úzko spolupracuje s Košickým samosprávnym krajom v rámci stratégie kultúr.

Všetky aktivity, či pripravované akcie je možné zistiť na www.kcubar.sk. Kultúrne centrum Údolia Bodvy a Rudohoria robí celoročne veľmi pestré kultúrno-spoločenské akcie v okrese Košice –okolie, informácie o nich sú v časom predstihu na webstránke Kultúrneho centra. Pozorovania, prednášky, prezentácie priamo vo Hvezdárni alebo na požiadanie aj mimo Hvezdárne je možné realizovať len po predchádzajúcom dohovore. Najlepšie je dohodnúť sa telefonicky, alebo mailom. Priestory Hvezdárne môžeme poskytnúť na školenia, koncerty, vystúpenia, výstavy a podobne. Bližšie informácie získate na tel.č.: 055/671 45 78, 0917 529 347, 055/466 36 75, www.kcubar.sk

Železnica

Slovenská železná cesta

Slovenská železná cesta jedna z ciest kultúrneho dedičstva Európy Slovenská železná cesta je kultúrna cesta spájajúca miesta bývalej ťažby železných rúd, výroby a spracovania železa a ďalších kovov.
Na území dnešného Slovenska predstavovalo baníctvo a hutníctvo významné odvetvie, ktoré znamenalo ekonomický prínos pre štátne formy na tomto území.
Jeho technická a technologická úroveň bola vysoká, často boli majstrovstvo ľudí, napr. zvonolejárov, technológie a výrobné zariadenia na špici v európskom i celosvetovom meradle.
Spomeňme iba tzv. slovenské pece, vysokú pec na drevené uhlie, na koks, použitie pušného prachu pri ťažení rúd v baníctve, hámorníctvo atď.
K takýmto významným miestam treba spomenúť Košice a okolie (Košické hámre), Medzev, Jasov, Štós, Smolník, Prakovce, Gelnica, Rožňava, Betliar, Nižná Slaná, Vlachovo, Dobšiná, Stratená, Tisovec, Sirk – Červeňany, Štítnik, Pohorelá, Podbrezová, Ľubietová, Banská Štiavnica, Kremnica atď.

Spolu s baníctvom a hutníctvom sa rozvíjala aj kultúra, tradície.

K významným pamiatkam, ktoré môže návštevník vidieť v Košiciach patrí v Dóme Sv. Alžbety tzv. železný oltár, či oltár železného svätého kríža. Oltár zhotovil košický umelecký kováč a zvonolejár Vojtech Buchner na návrh Ľ. Konrádyho, premonštrátskeho plebána na pamiatku obetiam I. svetovej vojny a bol vysvätený 1.mája 1931 biskupom Jozefom Čárskym.
Na dvoch koncoch oltára na spodku sú dve bronzové plakety, na jednej je na pozadí pápežského znaku obraz Ľ.Konrádyho, na druhej obraz V.Buchnera a erb mesta Košice.

Ďalším významným miestom je Slovenské technické múzeum v Košiciach, kde sú expozície modelov hámrov, maketa bývalých Východoslovenských železiarní (teraz U.S.Steel s.r.o.), diela umeleckých kováčov, renesančné dvere – odliatok na motívy Vergília a ďalšími.

Členom združenia Slovenská železná cesta SŽC je aj Ústav geoturizmu Fakulty BERG TU Košice a jeho cestovná kancelária TUKE TRAVEL.

Táto cestovná kancelária organizuje cestovný ruch po trasách SŽC.

Slovenská železná cesta je súčasťou Stredoeuropskej železnej cesty (Mitteleuropäische Eisenstrasse MEES) – jednej z kultúrnych ciest registrovaných Europským inštitútom pre kultúrne cesty so sídlom v Luxemburgu, čo je orgán Rady Európy.

Adresa: Košice, Hlavná 88
Tel.: 055 72 606 24, 055 62 240 35
Email: kunhalmi @ hotmail.com

Zdrojinformácií: Ing. Gabriel Kunhalmi

Slovenský kras

Národné parky a chránené územia

Na územie Medzeva čiastočne zasahuje Národný park Slovenský kras, ktorý sa nachádza v juhozápadnej časti východného Slovenska. Národný park zasahuje do katastra 36 obcí, ochranné pásmo do 24 obcí. Celkom je dotknutých 42 obcí. Právna ochrana časti Slovenského krasu je zabezpečená od 31. augusta 1973, keď bola vyhlásená chránená krajinná oblasť Slovenský kras o výmere 361,65 km2. Územie Slovenského krasu ako prvé na Slovensku bolo 1. marca 1977 zapísané do medzinárodnej siete biosférických rezervácií v rámci programu UNESCO – Človek a biosféra (Man and the Biosphere).

Vo východnej časti NP Slovenský kras sa nachádza aj Národná prírodná rezervácia Jasovské dubiny, ktorá je najstaršou prírodnou rezerváciou v Slovenskom krase. Územie rezervácie vyhlásenej v roku 1983 tvoria dva blízko seba položené celky v katastrálnom území Jasov. Rozloha rezervácie 35,10 ha reprezentuje tri typy lesa, les bukovo-hrabový, dubovo-bukový s prechodom do typu lesa duba plstnatého a typickú vysokokmennú dubinu. Vyhlásená bola na ochranu zachovalých prírodných spoločenstiev miestami prestúpených xerotermnými biotopmi. Prevažujú v nej lesné spoločenstvá bukových dúbrav dubových bučín v druhom a treťom lesnom vegetačnom stupni. Vegetáciu územia tvoria zástupcovia xerotermnej a vápenomilnej flóry. Zo živočíchov sa tu vyskytujú viaceré druhy chrobákov, motýľov a netopierov. Hniezdia tu vzácne druhy vtákov: ďateľ prostredný, ďateľ bielochrbtý, muchárik malý a muchárik bielokrký.

            Vláda Slovenskej republiky na svojom zasadaní 9. júla 2003 Národný zoznam navrhovaných chránených vtáčích území, medzi nimi aj chránené vtáčie územie Slovenský kras a Volovské vrchy. Chránené vtáčie územie Slovenský kras je súčasťou Slovenského Rudohoria geomorfologického celku Slovenský kras. Zasahuje do katastrov obce Jasov a mesta Medzev.[1] Účelom vyhlásenia chráneného vtáčieho územia je zachovanie biotopov druhov vtákov európskeho významu druhov penice jarabej(Sylvia nisoria), leleka lesného (Caprimulgus europaeus) a skaliara pestrého (Monticola saxatilis).Pravidelne tu hniezdi viac ako 1% národnej populácie druhov orla krikľavého (Aquila pomarina),bučiaka trsťového (Botaurus stellaris), výra skalného (Bubo bubo), bociana čierneho (Ciconia nigra),hadiara krátkoprstého (Circaetus gallicus), kane močiarnej (Circus aeruginosus), ďatľa bielochrbtého(Dendrocopos leucotos), ďatľa prostredného (Dendrocopos medius), ďateľa čierneho (Dryocopus martius), sokola rároha (Falco cherrug), sokola sťahovavého (Falco peregrinus), muchárika bielokrkého (Ficedula albicollis), muchárika červenohrdlého (Ficedula parva)...


Hlavné menu Grafická verzia

Mestský úrad a samospráva

 

Kontakt

Mesto Medzev

Štóska 6, 044 25 Medzev

Primátorka: JUDr. Valéria Flachbartová

Prednosta: Mgr. Matej Smorada

Email: mesto@medzev.sk

Telefón: 055 – 4663105

Fax: 055 – 466329


Hlavné menu Grafická verzia

Kultúra

 


Hlavné menu Grafická verzia

Školstvo

 


Hlavné menu Grafická verzia

Organizácie

 


Hlavné menu Grafická verzia

Šport

 


Hlavné menu Grafická verzia

Cirkev

 


Hlavné menu Grafická verzia

Informácie k webstránke

Podnety ku obsahu webstránky píšte na mesto@medzev.sk

Technické závady webstránky zahlasujte na grafik@hmcomp.sk

Výpadky webstránky zahlasujte na helpdesk@euronet.sk

Technické zázemie webstránky poskytuje EuroNET Slovakia s.r.o